Cigarety
Ráno:
Zobudila som sa
a išlo mi roztrhnúť hlavu. Včera som toho zjavne dosť vypila. Ale nie až
tak moc, aby som mala úplné okno. Viem, že po nás prišiel Josh na 1D dodávke.
To len preto, že do taxíka by sme sa všetci nevošli. Ešte na 100% viem, že
s nami domov nešiel Harry. Boli asi 3 hodiny, keď sme si povedali, že je
čas ísť a Harry odišiel s nejakou ryškou už okolo jednej.
Otvorila som oči
a chcela sa postaviť s cieľom, že si idem dať sprchu. Zistila som ,že
nie som vo svojej izbe. Poobzerala som sa okolo seba, či mi to nie čo povie.
A aj povedalo. Ležala som vedľa Nialla, čiže logicky sme v jeho izbe.
Tak to si nepamätám, ako som sa sem dostala. Ale celkom iste viem, že som sa
s ním nevyspala. Už len z toho dôvodu, že som oblečená (načo by som
sa po tom obliekala?). A keď som ožratá a vidím posteľ, tak si na ňu
ľahnem a v momente spím. Túto vlastnosť mám na sebe celkom rada.
Môžem ju dokonca považovať za dobrú vlastnosť. Aspoň mám istotu, že neurobím
žiadnu kravinu, ktorú by som neskôr mohla poriadne oľutovať.
Postavila som sa z postele.
Poriadne sa mi zatočila hlava, až som mala chuť si ľahnúť spať. Lenže takú
osudovú chybu neurobím. To by som sa hneď povracala a tejto nepríjemnosti
by som sa dnes rada vyhla.
Zamierila som si to
rovno do kúpeľne. Tam som si dala vlažnú sprchu. Niečo na prebratie. Zabalila
som sa do uteráka. Na prst som si dala zubnú pastu a začala si umývať
zuby. Nie je to práve ideálne, ale nemám na výber keď tu nemám zubnú kefku.
Potichu som otvorila
dvere od kúpeľne, aby som nezobudila Niallera, ak ešte spí. Potichu som prešla
cez izbu, až ku svojej kabelke. Odtiaľ som si vytiahla cigarety a šla som
si zapáliť na balkón. Normálne moc nefajčím. Zapálim si len keď mám
neovládateľnú chuť, alebo keď som nervózna. Dnes nemám byť nervózna, takže to
bude tou chuťou.
Čo najtichšie som sa
presunula cez izbu až k balkónovým dverám. Vyšla som vonku len tak,
zabalená do uteráka. Však je jún.
Zavrela som za sebou
dvere, otočila som sa a tak som a naľakala!! Stál tam totiž Zayn,
ktorý si dával svoju tradičnú rannú cigaretu. Má totiž prepojený balkón
s Niallom. Nejako som na to pozabudla.
„Ránko,“ pozdravila
som ho a zapálila si.
„Ježíš, čau. Ani som
si nevšimol, kedy si prišla. Chodíš ako duch,“ odvetil mi.
„Teraz. A preto
tak potichu, lebo Niall ešte spí,“ mykla som plecami a vyfúkla som
z pľúc cigaretový dym.
„Takže, ty si spala
z Niallom? Mám to povedať Sue?“ nadvihol jedno obočie.
„Kľudne. Ja som
s ním nespala. To by som si určite pamätala,“ odpovedal som na jeho
otázky. Podarilo sa mi ho rozosmiať.
„Tak prečo tu predo
mnou stojíš len tak, v uteráčiku?“ nedal si pokoj.
„Lebo som si dala
sprchu,“ odpovedala som mu.
„Veď prechladneš,
skonštatoval a zapálil si ďalšiu cigaretu.
„Že mi to hovoríš
práve ty. Stojíš tu len v boxerkách a ponožkách,“ zasmiala som sa.
„No
dobre. Zjavne nie som ten pravý na rozdávanie rozumu,“ uznal na koniec.
„Tak
to teda nie si,“ súhlasila som
s ním.
Chvíľku
sme len tak ticho stáli a fajčili. Potom som sa ho spýtala: „Perrie je už
hore?“
„Hej.
Prečo?“ nechápal.
„Chcela by som si
požičať nejaké oblečenie, lebo to moje smrdí ako ten bar, v ktorom sme
včera strávili približne 5 hodín,“ vysvetlila som mu.
„Aha,“ už to zrejme
pochopil. Zahasila som cigaretu, špak som odhodila von z balkóna, ukázala
som na presklené dvere, ktoré viedli do jeho izby a spýtala sa: „Môžem?“
Nič nepovedal. Len
prikývol.
„A ta nejdeš?“
položila som mu ďalšiu otázku.
„Nie. Ešte chvíľu
ostanem.,“ na túto mi odpovedal.
„Tak zatiaľ,“
pozdravila som sa a otvorila dvere s úmyslom vojsť.
„Zatiaľ,“ zopakoval. Zatvorila
som dvere a hneď som zbadal Perrie.
„Dobré ráno, Perrie.
Mám na teba jednu prosbu,“ začala som.
„Ahoj.
Čo potrebuješ?“ zaujímalo ju.
„Nepožičala
by si mi nejaké oblečenie, lebo to moje je dnes nepoužiteľné.“ ...
Dúfam, že vám nevadí, že toto celé je z pohľadu Abbey. Poprosila by som o vyjadrenie svojho názoru na tento príbeh. Ďakujem za každé jedno vzhliadnutie :)
Machuľa sa zväčšuje a ja stále neviem aká je príčina. Dúfam, že pri ďalšej časti už nebude :)
.jpg)

akurát som začala čítať tvoj príbeh a celkom sa mi páči, čo sa týka deja. Je tam zopár štylistických i gramatických chýb, no inak mi to príde schopné. Chcela by som sa len spýtať, či by si sa naopak nevyjadrila ty k môjmu príbehu:) predom ďakujem za odpoveď.. http://feel-as-i-feel.blogspot.sk/
OdpovedaťOdstrániťĎakujem za pozitívne hodnotenie. Moc to pre mňa znamená. Tvoj blog si prečítam :)
Odstrániť