Prišiel som si po teba
Z Harryho pohľadu ( o 6 dní):
Zajtra
to už bude týždeň, čo som s nikým nespal. Dá sa povedať, že som na seba
hrdý. Na začiatku som sám sebe neveril, že to zvládnem, ale podarilo sa. Dnes
to bude už siedma noc, takže to znamená, že zajtra pôjdem za Abbey. Strašne sa
teším, až budem môcť povedať, že Moja Abbey. Neverím, že to bude už zajtra,
vždy keď si na to spomeniem mám lepšiu náladu...
Zobudil
som sa okolo 400. Jednak preto, lebo nemôžem spať a jednak
preto, lebo máme rannú show. Takmer som na to zabudol. Keby za mnou neprišiel
rozospatý a mierne rozčúlený Liam, tak si ďalej pokojne ležím. Vlastne sa
ani nedivím, že mi to nenapadlo, keď celé dni myslím len na jednu vec.
Vstal
som ako bez života, aj keď som bol už dávno hore. Neznášam toto ranné
vstávanie! Potom sa mi chce celý deň spať. Idem sa prebrať sprchou nech nezaspím
po ceste do štúdia.
Hneď,
čo som si užil chvíľku súkromia v sprche a vyšiel som z nej sa
začal ten chaos. Dostal som do rúk, čo si mám obliecť, na tvár mi Lou nagebrila
nejaký make-up a všetko ostatné, čo k tomu patrí. Všetko išlo podľa
Paulových predstáv a o 600 sme mohli vyraziť. Priamo na mieste
sa dorobili posledné úpravy a potom začali tie dotieravé otázky
moderátora. PO pol hodine sme odspievali pesničku a chystali sme sa na
odchod. Po ceste sme rozdali pár podpisov, zapózovali sme na pár fotiek,
zamávali paparazzom, nastúpili konečne do auta a mohli sme vyraziť.
Inokedy mám takéto aktivity rád, ale dnes nie, dnes sa náhlim za Abbey. Tešil
som sa, že hneď za ňou pôjdem, ale Paul mal iné predstavy. Dnes chcel
s nami prebrať náš program na ďalší mesiac. To znamená, že tu dnes
posedíme minimálne do 1700 .
1725-
Ja dnes toho Paula zabijem!! Ako by mi nestačila, že tu sedím ako debil, ale
ešte sa to aj predĺži. Aspoň, že dva týždne z toho mesiaca budeme mať
voľno. Idem poslať Abbey nejakú SMS-ku, že sa zastavím: *Ahoj Ab. Si doma?
Chcel by som sa u teba zastaviť xx Harry*
*Jasné,
príď... * Odpísala mi.
*OK.
Za chvíľu som u teba x * Napísal som jej pred odchodom. Zobral som si
kľúče od auta. Už som takmer úspešne vyšiel z domu, ale zastavil ma
okoloidúci Nialler: „Kam ideš?“
„Za
Abbey,“ stručne som mu odpovedal.
„
Načo?“ on to snáď robí naschvál. Vidieť na ňom, že ho to vôbec nezaujíma, ale
pýta sa.
„Bože.
Chcem jej povedať, že som to týždeň vydržal a chcem s ňou chodiť.
Takže teraz buď taký dobrý a povedz to aj ostatným, keby to chceli vedieť,
pretože ja sa ponáhľam,“ vysvetlil som mu s mierne nadvihnutým hlasom.
„Dobre,
čau,“ mykol plecami.
„Ahoj,“
odzdravil som sa a zabuchol som za sebou dvere. Naštartoval som auto
a konečne som vyrazil.
U Abbey
som bol za rekordný čas: 16 minút. Rozbehol som sa hore schodmi, až na
najvyššie poschodie, k jej bytu. Schody som bral po dvoch a taký bol
aj výsledok. Na poslednom šiestom poschodí som sa ledva nadýchol. Nabudúce
radšej skúsim výťah.
Zúrivo
som začal zvoniť a striedavo aj klopať na jej dvere. Toto som robil až kým
neotvorila. Nemohol som sa dočkať toho, že ju po týždni konečne uvidím.
„Čau.
Čo horí?“ to boli prvé slová, ktoré som od nej po celom týždni počul.
„Ahoj.
Tak nejako,“ povedal som zo zrýchleným dychom a prešľapoval som na mieste.
Moje telo ešte nevstrebalo ten maratón hore schodmi. Pozrela sa na mňa
a rukou mi naznačila, aby som vošiel. Ani chvíľu som nezaváhal a vošiel som.
„Čo
máš na srdci?“ spýtala sa, kým zatvárala dvere.
Vošli
sme do obývačky. Usadil som sa a ona si sadla na sedačku oproti mne.
„Nebudem
chodiť okolo horúcej kaše,“ začal som. „Prišiel som, aby som ti oznámil, že
dnes je to presne týždeň, čo som nespal s nijakou babou,“ pochválil som
sa.
„To
je skvelé Harry,“ povedala mi.
„
To je všetko, čo mi na to povieš? Ty mi neveríš?“ zahrnul som ju otázkami. Ona
mi neverí?
„Ale nie. Ja ti verím, ale neviem, čo odo mňa
chceš,“ pokrčila plecami. To myslí vážne? Robí si so mňa srandu? Toto zas
nechápem ja. Čo zabudla?
Čo myslíte? Ako to dopadne? Prepáčte, že po takom dlhom čase, ale teraz som nemala čas :)
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára