Ryšavka Roxy
Z pohľadu Harryho:
Zobudil
som sa vedľa tej hrdzavej baby. Ani neviem, ako sa volá. Nechápem, prečo som si
zo všetkých báb vybral práve ju. Veď je pehavá! Teraz musím počkať, kým sa
preberie a potom ju odtiaľto dostať preč. Zatiaľ sa trochu preberiem
sprchou...
Vyšiel
som z kúpeľne len v spodnom prádle. Tá baba už bola hore
a z postele sa na mňa usmievala.
„Dobré
ránko,“ pozdravila sa.
„No
dobré ráno,“ odzdravil som sa.
„Mám
zlú správu,“ začala hovoriť a tvárila sa neskutočne smutne.
„Akú?“
tváril som sa, že ma to zaujíma, ale mňa zaujímalo len to aby čím skôr odtiaľto
vypadla.
„Budem
musieť ísť domov,“ začala fňukať. Pozrime sa aká dobrá správa. Ani nevie, ako
mi to uľahčila. Začal som na seba hľadať nejaké oblečenie.
„To
je fakt škoda. Ale ja ti zavolám,“ navrhol som, aj keď viem, že to nikdy
neurobím.
„Veď
nemáš moje číslo,“ rýchlo povedal.
„Oh,
jasné,“ plácol som sa po čele. „Ale nemám tu mobil, neviem kam som ho dal,“
dodal som rýchlo, aj keď veľmi dobre vedel kde je.
„Tak
ja ti ho napíšem na papier,“ navrhla a už utekala k stolu po nejaký
papier a pero. Papierik mi strčila do ruky. Pozrel som sa naň. Dokonca tam napísal aj svoje meno.
Aspoň viem ako sa volá.
„Hmm,
ďakujem Roxy,“ zamumlal som.
„Nie
je zač. Ja už musím ísť,“ hovorila, zatiaľ čo sa obliekala. Netrvalo jej to ani
minútu. Tá sa fakt ponáhľa. Ja som si obliekol zatiaľ len tričko.
„Nezabudni
mi zavolať,“ hovorila ešte keď bola pri dverách.
„Ok.
Zavolám ti,“ povedal som a zo šatníka som si vytiahol jeany.
„Harry?“
oslovila ma. Bože, myslel som si, že je už preč.
„Čo?“
takmer som zakričal a otočil som sa.
„Ja
len... či ma neodprevadíš,“ spýtala sa.
„Oh
jasné, len si oblečiem tie jeany,“ usmial som sa na ňu, otočil som sa
a zagúľal som očami. Tá sa ale
vtiera.
Zapol
som si opasok a povedal som: „Tak ideme?“
„Áno,“
prikývla. Prešli sme okolo izieb chalanov, cez dlhú chodbu a zišli sme po
schodoch. Otvoril som jej dvere a naznačil jej nech cez ne prejde. Konečne
prekročila prah tohto domu. Už cezeň ani neprejde.
„“Zavolaj
mi, dobre?“ povedal dnes už asi piaty krát. Túto vetu som počul už veľakrát.
Našpúlila na mňa pery.
„Zavolám,“
povedal som zabuchol jej dvere pred nosom. „Krava naivná,“ dodal som si pre
seba. Vybral som sa do obývačky za ostatnými. Sadol som si na sedačku vedľa
Liama.
„Abbey
a Danielle ešte spia?“ spýtal som sa.
„Dan
nacvičuje choreografiu s jej kolegyňami, takže je v práci a ako
vieš, že tu bola aj Ab?“ odpovedal mi Liam.
„Počul
som vás prichádzať. Keď ste vyšli hore, tak som ju počul zakričať: ‘A ja budem
kde spať?‘ odtiaľ to viem,“ mykol som plecami.
„Zhruba
pred 10-timi minútami odišla,“ nakoniec mi odpovedala Perrie.
Tak
tomu sa hovorí presné načasovanie. Som
rád, že neviem, že som tu niekoho mal. Aj keď dosť pochybujem, že to nevie.
Ešte že je piatok. Môžem sa jej vyhovoriť, že s mojou absenciou začínam až
od pondelka, aby sa jej to lepšie rátalo. Ja viem, dosť blbá výhovorka, ale
lepšia ako žiadna.
„Harry,
mal by si si nájsť nejakú stálu priateľku,“ oslovil ma Louis.
„Čo?“
oboril som sa.
„Počul
si,“ odbil ma.
„Vážne
Harry. Mrkva má pravdu,“ zapojil sa do rozhovoru Niall.
„Prestaňte
s tou mrkvou! Prečo som ja debil hovoril o tej mrkve?! Mal som radšej
povedať, že sa mi páčia baby s rýchlymi autami a nie tie, čo jedia
mrkvu,“ rozčuľoval sa Louis a El sa naňho zamračila.
„Nehovor
v množnom čísle! To Niall,“ sťažoval sa Zayn.
„Trochu
sme odbočili od témy,“ pripomenul Liam. „Harry, mal by si si jednu z tých
jednorazoviek vybrať na dlhšie. Napríklad tú, čo si mal dnes. Zavolaj jej,“
navrhol mi.
„Šibe
ti? Vieš aká je škaredá?“ pozrel som sa na neho ako na debila.
„Tak
na čo si s ňou liezol do postele?“ rozosmiala sa Perrie.
„Sám
neviem,“ priznal som sa.
„A
čo Ab?“ navrhla Eleanor. Spozornel som, „veď je očividné, že vás to k sebe
ťahá.“
„Dobre
viete aké to s ňou je,“ zosmutnel som.
„Ale
pokiaľ viem, Ab by stačil týždeň, ktorý neprejebeš a porozmýšľala by,“
skonštatoval Zayn. No to mi teda povedal za novinu. Už som sa chystal na to
nejako zareagovať, ale zastavil ma zvonček.
„To
bude Sue!“ rozkričal sa Niall, preskočil sedačku a okamžite sa rozbehol
k dverám.
„Ahoj
miláčik,“ vykríkol, keď otvoril dvere.
„Ahoj,“
pozdravila ho Suesi.
„Zjavne
to je Sue,“ zasmial sa Loui. Vtedy vošli do miestnosti aj Niall so Sue. Držali
sa za ruky a boli na seba natlačený v tesnej blízkosti.
Niall
si sadol na sedačku, ktorú pred chvíľou preskočil. Ona si sadla na neho
a už sa muchlovali. Presne tak, ako aj ostatný. Louis s El a Zayn s Perrie.
Ešte že tu nie je Danielle. Cítil by som sa ešte trápnejšie ako teraz. Lenže
Liam má aspoň to jeho Toy Story. Idem ja radšej hore, do svojej izby...
Juhúú machuľa sa neobjavila. Dúfam, že to nazakriknem! :D

Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára