Motto: Buď budeš mať jedno a všetko alebo všetko a nič
„Už
si v pohode?“ vykukla spoza dverí Louisova hlava a tým ma oficiálne
vytrhol z premýšľania.
„Ja
som stále v pohode. Ako si prišiel na to, že nie som v pohode,“
snažil som sa mu nahovoriť, aj keď som vedel, že mu to hneď nevyjde. Louis ma
totiž pozná najlepšie zo všetkých chalanov.
„Prosím
ťa. Možno sa ti podarí oklamať ostatných, ale mňa nie. Ja ťa poznám. Ale zdá
sa, že to tak dlho nebude. Už ťa prekukli aj ostatný, lebo presne odhadli, čo
ti je, tak si ten pocit, že ťa poznám najlepšie chcem užiť pokiaľ sa ešte dá,“
snažil sa mi vysvetliť, čo všetko o mne vedia ľudia tam dole.
„Super,“
skonštatoval som. Zasa som bol témou číslo jedna, keď som odišiel. Hodil som sa
späť na posteľ a hlavu som zaboril do vankúšov. Bolo mi zle. Mal som chuť
kričať, revať a ziapať. Lenže to sa nedalo. Už len z toho dôvodu, že
vedľa mňa sedí Loui a v tomto dome sa nachádza ďalších päť ľudí
a ešte možno aj Eleanor. Tá neviem, kde je, keď Louis sedí pri mne. Asi
išla do práce alebo je v izbe alebo... proste niekde a mne je jedno
kde.
„Harry,“
oslovil ma Louis, „viem, že ti je blbo a sám dobre vieš, ako to zmeniť.
Mal by si to skúsiť,“ navrhol mi. Zdvihol som hlavu z vankúšov.
„Louis,
ja viem. Lenže ono to nie je až také ľahké aké sa zdá. Ja som s tým
týždňom absencie, ako som ho nazval, chcel začať už včera, ale Abbey ma tak
strašne naštval! Neskutočne ma vytočilo, keď išla tancovať s Niallom. Ono
by mi to bolo úplne jedno, ale ja debil som jej predtým znova povedal, čo k nej
cítim a ona odišla s ním. Dokonca mu to sama navrhla. Cítil som sa
ako najväčší kretén na svete. Vážne som včera nikoho nechcel, ale ona ma tak
naštval, že to šlo už aj samo. Louis, ani nevieš, ako ma to teraz štve.
Najhorší je ten pocit potom. Keď sa ráno zobudím vedľa baby, ktorá ani neviem
ako sa volá a spomeniem so na Abbey. Na to, že som zasa o deň ďalej.
Nato, že tam mohla ležať ona a mal by som krajšie ráno. Omnoho krajšie. Ja
vlastne ani nie som naštvaný na ňu a ani na Nialla, lebo viem, že on má
Sue, ktorú nadovšetko miluje a tak dlho na ňu čakal, že by ju teraz určite
nevymenil. J som naštvaný na seba a na svoju slabú vôľu,“ priznal som sa
mu zo všetkým, čo ma štve v poslednej dobe viac a viac.
„Je
mi to ľúto. To je asi všetko, čo ti k tomu poviem, lebo rozhodnutie je na
tebe. Buď budeš mať jedno a všetko alebo všetko a nič,“ dal mi radu.
Potom sa postavil z mojej postele a zamieril si to k dverám.
„Ale
ja už som sa rozhodol,“ skríkol som po ňom skôr než za sebou oficiálne zavrie
dvere.
„Verím,
že je to správne rozhodnutie,“ povedal, ako ten najmúdrejší človek na svete. No
potom dodal: „Ktoré teda.“
Jeho
prísna tvár sa rázom zmenila na zvedavú.
„Je
to jedno a všetko,“ odpovedal som mu jeho metaforou, ktorou mi radil.
„Tak
v tom prípade som s tebou, bro,“ mrkol na mňa zavrel za sebou dvere.
Bohvie, ako to ten chalan robí, ale vždy mi zlepší náladu...
Prepáčte, že táto časť je po takej dlhej dobe a je taká krátka (!), ale je pridaná na rýchlo, pretože sa učím na monitor, ktorý je už o 2! dni! Takže najbližšie vám časť pridám asi až vo štvrtok. A keďže tá časť predtým bola stáášne dlhá, tak táto je trochu kratšia. Sľubujem, že tá ďalšia časť už bude o Abbey. Musíte proste pochopiť, že v tejto storke je skôr dôležitejší Harryho pohľad, než Abbey. :) Ďakujem, že so mnou máte strpenie (:
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára