Rock Me - 10.part

Green Sunshine

Ešte skôr ako si prečítate túto časť, by som vám chcela oznámiť, že  tento príbeh nebudem mať veľa častí a kedže koniec minulej časti bol tak trochu napínavý, tak chcem povedať, že táto môže byť aj posledná, ale aj nemusí :))

Ale jasné, že áno. Skôr by som povedal, že sa to ešte viac oplatí než smrť. Ani nechcem pomyslieť na to, ako by to znášala moja rodina, priatelia, fanúšičky. A čo by potom bolo zo skupinou? Jasné, že sa mi oplatí žiť. Predsa sa nezabijem kvôli človeku, ktorému na mne ani nezáleží, nie som debil. Tak radosť, aby som umrel, by som jej neurobil.

Zotrel som si slzy a do pľúc som si nasal “čistý‘‘ londýnsky vzduch. Asi si zavolám taxi a pôjdem sa niekde poriadne opiť. Na nejakú chvíľku mi to pomôže, no tá bolesť sa vráti znova a ešte väčšia, ako je teraz . No a čo. Môžem si za to sám! Nemal som pripustiť, aby som k nej cítil niečo viac, ako priateľstvo. Už od začiatku som vedel, že to je blbosť, ale dovolil som to. Teraz si to pekne odpykám.

Ale čo spravím z autom, keď si zavolám taxík? Síce by som ho mohol nechať len tak, na pospas osudu, ale na to ho mám príliš rád a Paul by ma zabil. Tiež plánujem sa tu už nikdy neukázať, takže by som sa preň ani nemohol vrátiť. Možno by mi ho zajtra bol zobrať niekto  chalanov, ak by som ich pekne poprosil, to vždy zaberie.

Vystúpil som z auta, zamkol som ho a kľúče som si dal do vrecka v bunde. Pre istotu som si ho aj zazipsoval, aby som kľúčik nestratil.

Na hlavu som si nasadil kapucňu a rýchlou chôdzou som sa vybral z tohto sídliska, niekde na ulicu, kde by som si mohol stopnúť taxík. Celú cestu som sa ani raz neobzrel, aj keď sa musím priznať, že som sa od toho musel priam odhovárať. Bol som neskutočne zvedavý, či ma pozoruje z okna alebo som jej naozaj tak ľahostajný. Lenže ak by sa naozaj dívala, tak by to bol neskutočný trapas a ak by sa nedívala, tak by mi bolo ešte horšie, ako mi je teraz, pretože by som si len overil pravdu, že som jej naozaj tak ľahostajný. Chcem si uchovať aspoň nádej, pretože tá umiera vždy posledná.

Hneď, ako som vyšiel z ulice, kde býva som prešiel asi desať metrov a nastúpil do voľného taxíka. Presne ta, ako som si to pred chvíľou naplánoval.

„Do prvého baru, ktorý nájdete, ale musí byť nenápadný alebo úplne stačí, keď o ňom nebude vedieť veľa ľudí,“ dal som mu inštrukcie, podľa ktorých som si to  predstavoval. Len nemo prikývol a naštartoval auto.

Nechcel som ísť do nejakého presláveného baru, kde to pozná každý druhý obyvateľ Londýna. Dnes som potreboval súkromie a nie verejnosť. Chcel som také miesto, kde ma nikto nebude poznať. Nepotreboval som ,aby bol zajtra plný internet toho, že som sa bol som ožrať alebo zaslúžené miesto na predných  stranách časopisov a novín a špekulácie prečo som to urobil. Nechcel som to už len z toho dôvodu, aby sa o tom nedozvedela Abbey, aby nevedela, ako veľmi mi pred chvíľkou ublížila. Aj keď si to už zrejme vydedukovala z môjho správenia, čo som jej tam predviedol.

Taxikár ma zaviezol pres bar menom Green Sunshine. O tom som v živote nepočul, navyše bol v štvrti, ktorá ani neviem, že v Londýne je, takže svoje úlohu splnil dokonale.

Poďakoval som sa mu, zaplatil mu za cestu a vybral som sa dnu.

Prvý dojem z toho miesta, keď som tam vošiel bol dosť divný, priam šiel odtiaľ strach, ale zároveň aj moc podozrivý pokoj. Hore pri strope sa ťahal dym a ťažký cigaretový zápach. Ľudia, ktorý tu popíjali a hrali biliard boli úplne odlišný, ako ja. A to doslovne. Všetci boli navlečený v tmavom koženom oblečení, zatiaľ čo ja som mal modré rifle, tmavozelenú bundu a pod ňou hnedú mikinu. Úplne som tu vynikal. Bolo vidieť, že na takéto miesta nechodím moc často a že toto je výnimočná chvíľa. Dokonca by som pokojne mohol tvrdiť, že som u najmladší.

Sadol som si k baru, kde nebol nikto. Všetci boli v boxoch alebo pri tom biliarde. Radšej som bol ticho a neupútaval som na seba zbytočnú pozornosť.

„Čo nalejem?“ spýtal sa ma barman, ktorý doteraz nezaujato stál na druhej strane baru. Nevedel som, či si mám nie čo vypýtať alebo odtiaľto vypadnúť a ísť radšej domov a tam sa opiť z nejakej fľaše, čo nájdem založenú v skrinke, ktorá je vyhradená čisto pre alkohol. Chvíľku som sa len tak díval pred seba a rozmýšľal som, ktorá možnosť by bola vhodnejšia a po celý čas som cítil, že sa po mne díva ten barman a čaká na odpoveď.

„Čo by ste mi odporučili, keď vám poviem, že som prežil najhorší deň svojho života?“ spýtal som sa ho.

„Podľa toho o aký typ zlého dňa ide,“ nadvihol jedno obočie.

„Zlomené srdce,“ zúfalo som povedal a sklonil som hlavu aby som sa díval len na ten hnedý drevený pult.

Takže dnes vám znovu dávam ďalšiu časť. Dúfam, že sa vám páčila, lebo mne vôbec. Keby som mohla, tak ju celú prepíšem. Lenže problém je v tom, že ja vôbec neviem ako by som ju prepísala.

Takže by som bola moc rada, keby ste mi zanechali komentár, aké dojmy to vo vás zanechalo

Ďakujem za 143 vzhliadnutí  Už to bude mesiac, čo som tu začala uverejňovať príspevky a 143 vzhliadnutí za mesiac je dosť, takže: Thank you so much :-*

Rock Me - 9.part

Prosím, povedz mi, že len žartuješ!

„Prišiel som si po teba. Čo si nepamätáš, čo si mi pred týždňom povedala?“ nervózne som sa usmial. Snažil som sa zachrániť situáciu. Ona len pokrčila plecami a tak som pokračoval ďalej: „Povedala si, že ak to týždeň vydržím, tak budeš so mnou konečne chodiť.“

„Nie Harry, povedala som, že ak si  nebudeš do postele týždeň vodiť každý deň inú babu, tak pouvažujem,“ prerušila ma, aby ma vyviedla z omylu. Po týchto slovách ma smiech prešiel. Dúfam, že ma nechce po tom všetkom poslať do riti.

„Tak na čím uvažuješ?“ zúfalo som sa pýtal. Chcel som, aby mi vysvetlila ako na tom sme.

„Harry,“ nahlas vzdychla. „Uvažujem, či by sme sa  sebe hodili.  Ja neviem, či by nám to vydržalo. Ja ťa nechcem stratiť, teda ako kamaráta,“ hovorila mi vážne. Tvárila sa pri tom tak, akože ma chráni a pri tom ani nevedela, ako ma tie slová zasiahli a trhajú ma na kúsočky.

„Nie Abbey. Nie! Hlavne mi nehovor, že mi dávaš košom. Povedz mi, že si so mňa robíš len srandu. Prosím,“ prosíkal som .Nemohol som to už vydržať. Hlas sa mi triasol, pery sa mi chveli a oči sa mi plnili slzami. Prvá slza sa mi už kotúľala po líci a ja som stále dúfal, ž to je len hlúpy žart.

„Prepáč Harry, ale ja si myslím, že keď už máš 19 a si dospelý, že by si už mohol chápať, ako to myslím. Ja už neviem, ako ti to mám povedať,“ hovorila na mňa pokojným hlasom, ako by ma práve volala do kina. Celý čas sa mi dívala do mojich uslzených očí. Buď je veľmi dobrá herečka, buď v tom má prax alebo to myslí naozaj úprimne. Ja osobne dúfam v nejakú tú možnosť z tých dvoch prvých.

„Ab, mala si ma vôbec niekedy aspoň trochu rada?“ musel som sa jej to spýtať, aj keď som sa bál, čo mi odpovie.

„Harry, ja ťa mám rada, ale to je všetko,“ mykla plecami. Postavila sa zo sedačky, zamierila si to ku mne, kľakla si ku mne, chytila ma za ruku a snažila sa so mnou nadviazať očný kontakt. Ja som sa však skľúčil, ruku som si vyslobodil z jej zovretia a tvár si schoval do dlaní. Prial som si nech je to len sen. Veľmi, veľmi zlý sen a chcel som sa čo najskôr zobudiť. Všetka nádej sa však rozplynula, keď ani to úbohé poštipnutie nepomohlo.

„Prepáč,“ zašeptala takmer nepočuteľne. Vtedy som sa rozčúlil.

„Prestaň aspoň predstierať, že ťa to mrzí! Prestaň ma ľutovať! Prestaň mi dávať falošné nádeje! Prestaň!“ rozkričal som sa. Prečo mi to urobila? Ako len mohla? Postavil som sa a zamieril som si to ku vchodu. Nemohol som tu viac byť. Nemohol som už byť viac v jej blízkosti. Úplne mi stačí, že mi zlomila srdce, nemusí ma zničiť celého.

„Harry, ja...“ začala hovoriť, no ja som ju zastavil. Dnes som už nechcel počuť od nej žiadnu ľútosť. Od nej som u ž nechcel počuť nič. Jediné, čo som chcel bolo čo najskôr odtiaľto vypadnúť.

„Nie Abbey. Buď ticho! Prosím. Nechaj ma tak. Už nikdy ťa nechcem vidieť. Nikdy! Myslím, že mi bolo lepšie pred tým, ako som ťa poznal, bez tých tvojich falošných nádejí. A ja som debil som sa kvôli tebe toľkého vzdal. Nikdy si ma nemala obliať tou blbou kávou. Z toho tvojho večného odmietania mi bolo zle, ale teraz,“ nadýchol som sa, aby som udržal ďalší prítok sĺz, ktorý sa už dral na povrch, „teraz si mi zlomila srdce. Načo mi teraz je? Zober so ho, bez teba oň nestojím!“ s týmito slovami som vypochodoval z jej bytu a nezabudol som za sebou poriadne tresknúť dverami. Celého ma chvelo, no to nebolo nič proti tomu, čo sa so mnou dialo vnútri. Na to, čo mi povedal som nebol pripravený. Toto som nečakal. Bol som strašne naivný a myslel som si, že už bude len moja.

Zbehol som o jedno poschodie nižšie. Cez slzy som ani nevidel, len som sa pridržiaval steny a išiel som po pamäti. Celú cestu som sa potkýnal o schody a vlastné nohy. Konečne som vyšiel von z tej budovy, kde býva Abbey a jej susedia. Párkrát som rýchlo zažmurkal, aby som zbadal svoje auto. Zbadal som čiernu machuľu, okamžite som sa rozbehol na to miesto. Chcel som byť odtiaľto čím skôr preč. Z vrecka som vytiahol kľúče a pri pokuse otvorenia som si určite poškriabal lak, ale to mi teraz bolo úplne jedno. Nasadol som si doň. Nemohol som prestať plakať. Nedalo sa to zastaviť, bolo to silnejšie, ako ja. Ono to malo kontrolu nado mnou a nie ja nad tým. Celý som sa triasol. Vážne mi to urobila? Vážne ma odmietla? Nemôžem tomu uveriť.

Snažil som sa strčiť kľúče do zapaľovania. Zúfalo som hľadal dierku. Do ktorej by zapadol tento poondiaty kľúčik. Nakoniec mi aj tak spadol. Zohol som sa, s úmyslom, že ho zdvihnem, ale jediné, čo sa mi podarilo bolo si tresknúť hlavu o volant. Bože! Môže byť tento deň ešte horší?

Oprel som sa o sedadlo auta, rukami som si odhrnul všetky vlasy z tváre. V takomto stave nemôžem šoférovať, to je jasné. Mohlo by sa mi niečo stať, ale oplatí sa mi ešte vôbec žiť?

Zasa  nová časť po nejakej tej dobe. Chcela som to dať už v piatok, ale nedopísala som to úplne, tak preto až dnes. Dúfam, že to nevadí. 

Ďakujem za 130 prezretí :) Love ya all ;-*

Rock Me - 8.part

Prišiel som si po teba

Z Harryho pohľadu ( o 6 dní):

Zajtra to už bude týždeň, čo som s nikým nespal. Dá sa povedať, že som na seba hrdý. Na začiatku som sám sebe neveril, že to zvládnem, ale podarilo sa. Dnes to bude už siedma noc, takže to znamená, že zajtra pôjdem za Abbey. Strašne sa teším, až budem môcť povedať, že Moja Abbey. Neverím, že to bude už zajtra, vždy keď si na to spomeniem mám lepšiu náladu...

Zobudil som sa okolo 4⁰⁰. Jednak preto, lebo nemôžem spať a jednak preto, lebo máme rannú show. Takmer som na to zabudol. Keby za mnou neprišiel rozospatý a mierne rozčúlený Liam, tak si ďalej pokojne ležím. Vlastne sa ani nedivím, že mi to nenapadlo, keď celé dni myslím len na jednu vec.

Vstal som ako bez života, aj keď som bol už dávno hore. Neznášam toto ranné vstávanie! Potom sa mi chce celý deň spať. Idem sa prebrať sprchou nech nezaspím po ceste do štúdia.

Hneď, čo som si užil chvíľku súkromia v sprche a vyšiel som z nej sa začal ten chaos. Dostal som do rúk, čo si mám obliecť, na tvár mi Lou nagebrila nejaký make-up a všetko ostatné, čo k tomu patrí. Všetko išlo podľa Paulových predstáv a o 6⁰⁰ sme mohli vyraziť. Priamo na mieste sa dorobili posledné úpravy a potom začali tie dotieravé otázky moderátora. PO pol hodine sme odspievali pesničku a chystali sme sa na odchod. Po ceste sme rozdali pár podpisov, zapózovali sme na pár fotiek, zamávali paparazzom, nastúpili konečne do auta a mohli sme vyraziť. Inokedy mám takéto aktivity rád, ale dnes nie, dnes sa náhlim za Abbey. Tešil som sa, že hneď za ňou pôjdem, ale Paul mal iné predstavy. Dnes chcel s nami prebrať náš program na ďalší mesiac. To znamená, že tu dnes posedíme minimálne do 17⁰⁰ .

17²⁵- Ja dnes toho Paula zabijem!! Ako by mi nestačila, že tu sedím ako debil, ale ešte sa to aj predĺži. Aspoň, že dva týždne z toho mesiaca budeme mať voľno. Idem poslať Abbey nejakú SMS-ku, že sa zastavím: *Ahoj Ab. Si doma? Chcel by som sa u teba zastaviť xx Harry*

*Jasné, príď... * Odpísala mi.

*OK. Za chvíľu som u teba x * Napísal som jej pred odchodom. Zobral som si kľúče od auta. Už som takmer úspešne vyšiel z domu, ale zastavil ma okoloidúci Nialler: „Kam ideš?“

„Za Abbey,“ stručne som mu odpovedal.

„ Načo?“ on to snáď robí naschvál. Vidieť na ňom, že ho to vôbec nezaujíma, ale pýta sa.

„Bože. Chcem jej povedať, že som to týždeň vydržal a chcem s ňou chodiť. Takže teraz buď taký dobrý a povedz to aj ostatným, keby to chceli vedieť, pretože ja sa ponáhľam,“ vysvetlil som mu s mierne nadvihnutým hlasom.

„Dobre, čau,“ mykol plecami.

„Ahoj,“ odzdravil som sa a zabuchol som za sebou dvere. Naštartoval som auto a konečne som vyrazil.

U Abbey som bol za rekordný čas: 16 minút. Rozbehol som sa hore schodmi, až na najvyššie poschodie, k jej bytu. Schody som bral po dvoch a taký bol aj výsledok. Na poslednom šiestom poschodí som sa ledva nadýchol. Nabudúce radšej skúsim výťah.

Zúrivo som začal zvoniť a striedavo aj klopať na jej dvere. Toto som robil až kým neotvorila. Nemohol som sa dočkať toho, že ju po  týždni konečne uvidím.

„Čau. Čo horí?“ to boli prvé slová, ktoré som od nej po celom týždni počul.

„Ahoj. Tak nejako,“ povedal som zo zrýchleným dychom a prešľapoval som na mieste. Moje telo ešte nevstrebalo ten maratón hore schodmi. Pozrela sa na mňa a rukou mi naznačila, aby som vošiel. Ani chvíľu som nezaváhal  a vošiel som.

„Čo máš na srdci?“ spýtala sa, kým zatvárala dvere.

Vošli sme do obývačky. Usadil som sa a ona si sadla na sedačku oproti mne.

„Nebudem chodiť okolo horúcej kaše,“ začal som. „Prišiel som, aby som ti oznámil, že dnes je to presne týždeň, čo som nespal s nijakou babou,“ pochválil som sa.

„To je skvelé Harry,“ povedala mi.

„ To je všetko, čo mi na to povieš? Ty mi neveríš?“ zahrnul som ju otázkami. Ona mi neverí?

„Ale nie. Ja ti verím, ale neviem, čo odo mňa chceš,“ pokrčila plecami. To myslí vážne? Robí si so mňa srandu? Toto zas nechápem ja. Čo zabudla?

Čo myslíte? Ako to dopadne? Prepáčte, že po takom dlhom čase, ale teraz som nemala čas :)

Rock Me - 7.part

Sny

Zobudila som sa okolo tretej hodiny v noci. Len tak som sa prevaľovala v posteli a hneď mi bolo jasné, že tak skoro nezaspím. Hlava ma už nebolela, zrejme zabrala tá pilulka. Ale čo budem robiť v noci? V telke určite nič nie je, na žiadnej sociálnej sieti nebude nikto on-line. To mám ležať po zvyšok noci na posteli a sledovať strop, ako sa pribúdajúcim časom rozjasňuje? Alebo si mám zapchať uši hudbou, tak ako to robia teenageri? Povedzme si úprimne, na toto som už pristará. Za iných okolností by som počúvala 1D, lenže teraz už nie. Teraz, keď sa s nimi stretávam pravidelne, tak to už nie je to čo to bolo kedysi, keď som ich nepoznala osobne.

Počkať, práve ma niečo napadlo.  Niečo, čo by ma mohla zamestnať na zvyšok noci. Pri tejto činnosti mi čas uteká strašne rýchlo a potom mám problém prestať.

Okamžite som vybehla z postele, zaviazala som si svoj hodvábny župan, nazula som si papuče a rozbehla cez môj, tmou pohltený, byt dolu schodmi. Smerovala som do miestnosti, kde mám čierne naleštené piano. Moje milované obrovské krídlo.

Vždy som snívala, že raz také budem mať. Nikdy som však nechodila na žiadne hodiny klavíru. Kto by ich aj zariadil. V decáku som dochodila povinnú školskú a to bolo všetko. Časom som na to aj zabudla. Načo by som o tom snívala, keď som si myslela, že sa mi to nikdy nesplní. No opak bol pravdou. Presne ako celý môj život. Keď som prišla k takémuto majetku, tak som si ho nekúpila hneď. Jednoducho som na to zabudla. Nechápem, že ma to nenapadlo. No to je teraz jedno.

Raz som sa vybrala do kina. Bolo to asi dva mesiace po získaní majetku. Rozhodla som sa, že si pozriem ten nový trhák s menom Twilight.  Vtedy to bola novinka. Nemôžem krivdiť spisovateľke. Nehovorím, že to je otrasné. To sa nedá povedať o ničom. Všetko je svojím spôsobom pekné. Náhodou na to, že to bolo celé o upíroch a vlkolakoch, tak to bolo super. Ale je to mimo reality. A to teraz nehovorím len o tých postavách. Hovorím o celkovom dojme. Nie, že by som netušila na čo sa idem dívať, veď som predtým čítala všetky štyri časti. Knihy sú totiž moja ďalšia vášeň. No späť k deju. Vedela som, že sú tam sci-fi postavy. Dokonca tam riešia aj nejaké trable, ale ten film je sladký. Jednoducho láska, láska, láska. Týmto nechcem nijako pošpiniť významu toho slova alebo spisovateľom, scenáristom, producentom, animátorom a neviem ešte komu, ale ten milostný trojuholník, čo tam vzniká po ostatné časti a to vyvrcholenie deja... Proste život nie je len o šťastných koncoch. Tento fakt sa zabúda dávať do filmov. Veď aj Potter ako skončil. Ron s Hermionou a Harry s tou Ronovou sestrou. Tuším sa volala Ginny. Jednoducho nezmysel. Aj pre toto sa moc nedívam na telku. Sú tam väčšinou kraviny od začiatku zoznamu až po samí koniec.

No späť ku koreňu veci. Sedela som v kine, dívala som sa na prvú časť Twilightu. Zrazu prišla scéna, keď Edward zobral  Bellu a predstavil ju jeho ‘‘rodine“. Vtedy jej hral na klavíri: http://www.youtube.com/watch?v=Od-3oxpFWB0 – Bella’s Lullaby. Milujem ten klavírny sonet. Hneď, ako som to zbadala na premietacom plátne, prebrala som sa k životu. Ani som sa na ten film nedodívala a išla som preč. Doma som si na nete vyhľadala najbližší obchod, kde by som si mohla kúpiť môj sen. Hneď na druhý deň som už vlastnila tento obrovský hudobný nástroj. Aspoň mi zaplnilo ďalší kúsok tohto obrovského bytu. Okamžite som si na vyhľadala melódiu toho songu a začala som hrať. To je prvá pieseň, čo som sa naučila hrať. Len podľa rytmu a sluchu, žiadne noty. To mi nikdy nič nehovorilo. A nič mi to nehovorí doteraz. Aspoň viem, že mám hudobný sluch.

Sadla som si za klavír  a začala tvoriť. Odvtedy, čo mám tento klavír, som takých stvorila nespočetne veľa. Všetky viem naspamäť. Všetky majú svoj názov, príbeh aj text. Všetky sú inšpirované mojim životom. Do tejto činnosti vkladám všetky svoje pocity. Je to môj osobný denník, o ktorom nikto nič nevie. Nikto nevie o mojej minulosti, okrem Deniss a tých ľudí, čo ma vychovávali. Tí však nevedia nič o mojej súčasnosti. Všetci, s ktorými momentálne udržiavam kontakt nevedia nič o mojej minulosti a o tom, kým som bola. Teda, nedá sa povedať, že by ich to nezaujímalo, najmä Harryho, o ktorom som tiež napísala pár piesní, ale nikdy ich nepočul. Ja im však odmietam povedať hocičo o mojej minulosti.

A o tom bude dnešná skladby. O tom, že ma nikto nepozná, že mám niečo ako tajomnú tvár, ktorú sa mi darí úspešne ukrývať pod maskou radosti a šťastia.

Hovorí sa, že je lepšie o tom snívať, ako to vlastniť. Vraj to potom už nie je také, ako sen. Potom ťa to už neláka, tak ako si si to vysnívala. Lenže podľa mňa, kúpa môjho piana bola jedna z najlepších vecí, čo som v živote urobila...

 Piano

Ďalšia časť je na svete. Myslím, že tieto časti vás moc nebavili, pretože sa tam nič nedialo, ale sľubujem, že tie ďalšie už budú lepšie :) Ja som vás len chcela zoznámiť s osobami, okolo ktorých sa bude sústreďovať dej. I Love You <3

Rock Me - 6.part

Abbey

Z pohľadu Abbey:

Zavrela som za sebou dvere na svojom byte, vyzula som si tie šialene vysoké topánky z nôh a šla som si urobiť nie čo zjesť alebo aspoň pohľadať liek proti bolesti hlavy. Neskutočne ma bolí! Už nikdy nebudem vo štvrtok. Aj keď nechápem, prečo práve v tento deň. Buď s tým seknem navždy alebo si vypijem, keď budem chcieť. Taký je môj život. Žijem v tomto obrovskom, dvojposchodovom byte, ktorý má aj terasu. Sama si hovorím, na čo mi je takýto obrovský a dokonalý byt, veď pre jednu osobu je až priveľký, ale nemienim na tom nič zmeniť. Keby som sa teraz presťahovala z tohto priestranného bytu do nejakého menšieho, tak by som asi dostala klaustrofóbiu. Vlastne ani nemám dôvod na presťahovanie. Toto bol vždy môj sen. A teraz, keď mám kopu peňazí, ktoré nemajú šancu do konca života minúť ani moje vnúčatá, tak sa predsa nebudem uskromňovať. Je to až neuveriteľné, keď si predstavím, že pred štyrmi rokmi som mohla o takomto niečom len snívať.

Mala som 18. Všetci normálny ľudia sa na tento vek nemôžu dočkať, lenže pre mňa to bolo skôr utrpením, lebo som nemala kam ísť. Balila som si veci z izby, ktorá dovtedy patrila mne. Tá izba pre mňa znamenala mnoho. V tej izbe som prežila celé moje detstvo. Bola to izba zo všetkými mojimi spomienkami. Obyčajne, keď niekto opúšťa svoju izbu, tak vie, že sa do nej môže hocikedy vrátiť, lenže so mnou to tak nebola. Vedela som, že v ten deň je to posledný krát, čo prekročím prah týchto dverí. To bolo na tom najhoršie. Nenávidela som svoje 18 narodeniny. Nemala som kam ísť. Všetci, čo sa o mňa doteraz starali, tak som im bola ľahostajná. Ako by som ani nebola. Všetci, čo som si myslela že ma majú aspoň trochu rada, tak sa na mňa vykašlali. Presne tak, ako aj moji rodičia pred osemnástimi rokmi. Zaviezli ma do tohto ústavu pre siroty alebo ak chcete do tohto detského domova. K tomuto detskému domovu sa viazal celý môj život. Netušila som, čo so mnou bude potom. Netušila som, kam pôjdem. Netušila som, čo budem robiť. Bola som zúfala. To však nikoho okrem mňa netrápilo. Všetci sa totiž nemohli dočkať, kedy už konečne vypadnem, aby tu mohli ubytovať ďalšiu sirotu, na ktorú sa rodičia vykašlali, ktorú potom v osemnástich vykopnú presne tak, ako aj mňa.

Posledný krát som sa poobzerala po tomto mieste, ktoré sa o mňa celý život staralo a ktoré ma toľko naučilo. Zavrela som za sebou dvere a nechala sa viesť na pospas životom.

Neskôr som prebývala u svojej kamošky, ktorú som spoznala, kým som chodila do školy. Našla som si aj prácu. Pracovala som ako... ako... dajme tomu, že predavačka. Predávala som svoje vlastné telo. To bol jediný spôsob ako si nejako zarobiť. Tak som prežívala asi 8 mesiacov. Osem najhorších mesiacov môjho života. Vďaka tejto práci som sa mohla poskladať aspoň na nájomné a nejakú stravu. Lenže to sa po tých ôsmich prekliatych mesiacoch sa všetko zmenilo. Prišiel mi totiž list, že sa mám v určitý dátum dostaviť na určité miesto. Tam mi oznámili, že moji rodičia, ak sa vôbec rodičmi dajú nazvať, pred necelými dvoma rokmi boli zavraždený, či také niečo a že m odkazujú celý svoj majetok. Zdedila som milióny libier po osobách, ktoré som nikdy v mojom živote nevidela. Vlastne v ich záveti nebolo len to. Bolo tak aj vysvetlenie, prečo sa ma vzdali. Vraj to bolo pre moje vlastné dobro, že nechceli, aby sa mi nie čo stalo. Teraz neviem, čo je horšie. Vyrastať bez nádeje na rodinu alebo vyrastať s tou rodinou. No úprimne mi to je jedno. Možno to znie trochu morbídne, ale teraz mi je bez nich. Stačí mi, že mi dali tie peniaze a ja som im odpustila ta, že sa na mňa vykašlali ešte keď som bola malé dieťa, neschopné vnímať.

Takto vyzeral môj život do 18-tich. Teraz si žijem v prekrásnom byte v centre Londýna. Predtým som žila v Liverpoole. Londýn bol vždy môj sen. Keď som bola ešte malé dieťa snívala som o tom, že tu budem bývať a môj sen sa splnil. V 18-tich som úplne zabudla snívať, ale hneď ako som sa dostala k peniazom som si svoj sen splnila a začala znova snívať. Základ je mať sny a potom si ich postupne plniť. Keď nemáš sny, nemáš nič. Na tieto vety som úplne zabudla. Vlastne sa ani nedivím. Ako by som v tých hrozných časoch mohla myslieť na niečo príjemné? Veď by som sa zbláznila.

Keď som si šla zrealizovať sen, tak som opustila všetko, čo som dovtedy poznala. Aj kamošku. Odvtedy sme sa nevideli. Má však moje číslo a vždy, keď mi zavolá, tak jej pošlem nejaké peniaze. Také sme my teraz kamarátky. Ale pomohla mi, keď som to najviac potrebovala a to jej nikdy nezabudnem. Ešte o nej môžem povedať, že sa volala Deniss.

Teraz mám 22 rokov a ležím na gauči s vlhkou vreckovkou na čele. Na stolíku mám pohár s vodou, v ruke držím oválne pilulku a rozmýšľam, či mi pomôže na takú treštiacu bolesť alebo nie. Nakoniec som sa rozhodla, že to risknem, zapíjam to vodou a rýchlo prehĺtam, kým sa mi jej trpká príchuť rozpustí v ústach. Asi si pôjdem ľahnúť do svojej baldachýnovej postele a nachvíľku si pospať. Veď čo by som v také štvrtokové popoludnie robila, však?

Tu je tá sľubovaná časť :). Preto mám dnes ružovú nástenku, lebo mám aj ružovú náladu. Monitor totiž dopadol skvele. Dokonca aj matiku som vedela :O

Bola by som rada, keby ste mi zanechali komentár :)

Rock Me - 5.part

Motto: Buď budeš mať jedno a všetko alebo všetko a nič

„Už si v pohode?“ vykukla spoza dverí Louisova hlava a tým ma oficiálne vytrhol z premýšľania.

„Ja som stále v pohode. Ako si prišiel na to, že nie som v pohode,“ snažil som sa mu nahovoriť, aj keď som vedel, že mu to hneď nevyjde. Louis ma totiž pozná najlepšie zo všetkých chalanov.

„Prosím ťa. Možno sa ti podarí oklamať ostatných, ale mňa nie. Ja ťa poznám. Ale zdá sa, že to tak dlho nebude. Už ťa prekukli aj ostatný, lebo presne odhadli, čo ti je, tak si ten pocit, že ťa poznám najlepšie chcem užiť pokiaľ sa ešte dá,“ snažil sa mi vysvetliť, čo všetko o mne vedia ľudia tam dole.

„Super,“ skonštatoval som. Zasa som bol témou číslo jedna, keď som odišiel. Hodil som sa späť na posteľ a hlavu som zaboril do vankúšov. Bolo mi zle. Mal som chuť kričať, revať a ziapať. Lenže to sa nedalo. Už len z toho dôvodu, že vedľa mňa sedí Loui a v tomto dome sa nachádza ďalších päť ľudí a ešte možno aj Eleanor. Tá neviem, kde je, keď Louis sedí pri mne. Asi išla do práce alebo je v izbe alebo... proste niekde a mne je jedno kde.

„Harry,“ oslovil ma Louis, „viem, že ti je blbo a sám dobre vieš, ako to zmeniť. Mal by si to skúsiť,“ navrhol mi. Zdvihol som hlavu z vankúšov.

„Louis, ja viem. Lenže ono to nie je až také ľahké aké sa zdá. Ja som s tým týždňom absencie, ako som ho nazval, chcel začať už včera, ale Abbey ma tak strašne naštval! Neskutočne ma vytočilo, keď išla tancovať s Niallom. Ono by mi to bolo úplne jedno, ale ja debil som jej predtým znova povedal, čo k nej cítim a ona odišla s ním. Dokonca mu to sama navrhla. Cítil som sa ako najväčší kretén na svete. Vážne som včera nikoho nechcel, ale ona ma tak naštval, že to šlo už aj samo. Louis, ani nevieš, ako ma to teraz štve. Najhorší je ten pocit potom. Keď sa ráno zobudím vedľa baby, ktorá ani neviem ako sa volá a spomeniem so na Abbey. Na to, že som zasa o deň ďalej. Nato, že tam mohla ležať ona a mal by som krajšie ráno. Omnoho krajšie. Ja vlastne ani nie som naštvaný na ňu a ani na Nialla, lebo viem, že on má Sue, ktorú nadovšetko miluje a tak dlho na ňu čakal, že by ju teraz určite nevymenil. J som naštvaný na seba a na svoju slabú vôľu,“ priznal som sa mu zo všetkým, čo ma štve v poslednej dobe viac a viac.

„Je mi to ľúto. To je asi všetko, čo ti k tomu poviem, lebo rozhodnutie je na tebe. Buď budeš mať jedno a všetko alebo všetko a nič,“ dal mi radu. Potom sa postavil z mojej postele a zamieril si to k dverám.

„Ale ja už som sa rozhodol,“ skríkol som po ňom skôr než za sebou oficiálne zavrie dvere.

„Verím, že je to správne rozhodnutie,“ povedal, ako ten najmúdrejší človek na svete. No potom dodal: „Ktoré teda.“

Jeho prísna tvár sa rázom zmenila na zvedavú.

„Je to jedno a všetko,“ odpovedal som mu jeho metaforou, ktorou mi radil.

„Tak v tom prípade som s tebou, bro,“ mrkol na mňa zavrel za sebou dvere. Bohvie, ako to ten chalan robí, ale vždy mi zlepší náladu...

Prepáčte, že táto časť je po takej dlhej dobe a je taká krátka (!), ale je pridaná na rýchlo, pretože sa učím na monitor, ktorý je už o 2! dni! Takže najbližšie vám časť pridám asi až vo štvrtok. A keďže tá časť predtým bola stáášne dlhá, tak táto je trochu kratšia. Sľubujem, že tá ďalšia časť už bude o Abbey. Musíte proste pochopiť, že v tejto storke je skôr dôležitejší Harryho pohľad, než Abbey. :) Ďakujem, že so mnou máte strpenie (:

Rock Me - 4.part

Harry Styles alebo Harry Styles?

Zabuchol som si dvere na izbe. Som zbabelec. Nedokážem znášať následky za to, že si nedokážem udržať pri sebe žiadnu babu dlhšie ako noc. Nedokážem sa dívať na to ako sa tam ostatný láskyplne objímajú, bozkávajú a bohvie čo všetko ešte. Dívať sa na to, aký sú spolu šťastný, ma ničí. Nejde o to, že by som im to neprial alebo chcel, aby sa kvôli mne nejako obmedzovali. Ide tu o mňa a moje potreby. Potreby, ktoré by som mal spracovať na to aby sa pre mňa stali tabu.

Teraz už chápem tie Niallove hysterické záchvaty, keď utekal do izby, lebo nemal nervy sa dívať na to, ako so svojimi priateľkami trávime čas. Presne tak, ako ja teraz. byť s kým. Každý mal pri sebe niekoho, kto ho mal rád a bol pri ňom v dobro aj zlom, len on nemal nikoho takého. To bolo vtedy, keď som chodil s Taylor Swift. To bolo vtedy obdobie! Nemám ho moc v láske. Keby sa dal čas vrátiť, urobil by som to. Radšej by som tie chvíle trávil s Niallerom. Už len z toho dôvodu, že som práve teraz v tej istej situácii ako bol vtedy on. Presne viem, ako sa vtedy cítil.

Ja vlastne teraz Niallovy závidím. A nie len jemu, ale všetkým, ktorý majú tú možnosť milovať a byť milovaný. Niallovy však závidím špeciálne. A to som ho kedysi považoval tie jeho slová, že on čaká na tú pravú považoval za nanajvýš nepochopiteľné. Teraz však chápem kam tým mieril. Bol som strašný debil a hovoril si: Však žijeme len raz. Stále si to hovorím a stále je to pravda.. No mi žijem raz len z toho dôvodu, aby sme milovali. Zrejme som správne nechápal význam slova MILOVAŤ.  Robil som zo seba strašného frajera. Ja som kráľ sexu alebo podobné kraviny. Preto sa konali mnohé, navlas rovnaké “rande“ celebritami v roku 2012. Síce sme s chalanmi strašne veľa v tom roku dosiahli, ale čo sa týka môjho osobného života, je to ako by som ním len prešiel a nezažil žiadny pocit, čo by sa mi mal vryť do pamäte ako zvrat života v láske. Jedným slovom sa dá povedať, že môj milostný život v roku 2012 bol na HOVNO. Stretol som však Abbey a to môžem považovať za ten najkrajší deň v mojom živote. Každá chvíľa, čo s ňou prežijem je tá najkrajšia v živote. Čo z toho, keď som musel randiť kvôli sláve a nie láske. V apríli som sa stretával s Emmou Ostilly, v júli som sa musel pretŕčať s moderátorkou Catherine  Dunlop, na Paulovej svadbe som mal byť nafotený s Unou Healy. V auguste som sa mal ukazovať v spoločnosti Care Delevingne. Potom som mal chvíľku pokoj, lebo som na tom neústupčivo trval, No koniec roka a začiatok roka 2013 som trávil po boku Taylor Swift. To mal byť vzťah na približne 2 mesiace. V tom čase sme sa snažili presadať Take Me Home a jej tiež vyšiel album s názvom RED. Nemám nič proti Tay. No strašne mi vadilo, že som s ňou musel byť. Veď ja som bol zamilovaný do Abbey a do Taylor sa zahladil Ed Sheeran. Je to môj kamarát a nebolo mi dobre, keď som s ňou bol ja a nie on. Pôvodne mal byť s ňou Niall, lenže ten sa bránil tou svojou pravou láskou. Vtedy som aj ja pochopil, o čom to stále hovorí. Našťastie pre neho ho Eleanor zoznámila s jej novou kolegyňou. Sue Catherine Coleman. Hneď si padli do oka a tak chodenie s Taylor Swift prischlo mne.

Po dvoch mesiacoch tohto vzťahu sme sa mali rozísť. Paul totiž zistil, že to nebol až tak dobrý nápad. Keď som začal strácať fanúšičky, tak mi nebolo všetko jedno. Bolo mi z toho zle. Ani Tay nepribudlo nejako moc fanúšikov. Vtedy som si uvedomil ako mi záleží na mojich Stylerkách, ako ich mám rád a ako je pre mňa každá jedna výnimočná a nezameniteľná. Veď fanúšičky sú to jediné, čo mi do konca môjho života ostane už navždy. Ľudia sa rodia a zomierajú, lenže fanúšičky neumierajú, oni sa len rodia. Ich oddanosť je v niektorých momentoch života až neuveriteľná, no práve tým sú iné. Každý interpret má oddaných fanúšikov a pre neho tých najlepších, pre to mi na každej jednej toľko záleží. Od rozchodu s Tay mám stále väčšiu radosť s každého nového follownutia, s každého tweetu, s každej fotky, ktorú si so mnou chcú urobiť. Všetko sú to malé veci, ktoré ma tešia viac a viac každým dňom. Časom som si k ním znova našiel cestu a už nikdy s nej nemienim vybočiť zlým smerom.

Jednej veci by som sa však kvôli fanúšičkám nevzdal. Abbey. Celý môj život s zmenil, keď som ju stretol. Celkom živo si pamätám, ako ma v Starbucks obliala kávou, ospravedlňujúco sa na mňa pozrela a potom skoro na celú kaviareň zvrieskla:„OMG! Ja som obliala kávou Harry Stylesa!“

Myslel som si, že to je len ďalšia šlahnutá fanúšička, lenže ona bola viac. Aspoň odstupom čau som zistil, aká je naozaj. Bola a aj je uzavretá do seba. Poznám z jej života len ten jeden jediný rok, čo sa s ňou stretávam a možno aj to je to čo ma na nej priťahuje. Má svoje tajomstvá. Vždy keď som sa jej opýtal na jej minulosť, tak mi odpovedala vyhýbavo. Ani o svojej rodine nič nehovorila. Nikdy! Možno sa stalo niečo strašné a nerada na to spomína. No to nie je moja vec. Keď sa rozhodne, tak mi to povie alebo možno mi to nepovie nikdy. Kto vie?

Na Abbey sa mi páči ešte jedná vec. Poznala ma ako celebritu. Dokonca ma tak spoznala ešte skôr než ma spoznala osobne a aj tak ma nikdy nebrala, ako toho Harryho Stylesa z One Direction. Keď som sa s ňou začal stretávať, tak som zistil, že ma berie ako Harryho Stylesa, ktorý sa narodil v Holmes Chaples a do jeho 16. Rokov o ňom nikdy nič nepočul. Takto sa ku mne nesprávala ani jedna z tých dievčat, s ktorými mi dohodli rande.

Všetko na svete má však aj svoje nevýhody. A práve tu je nevýhodou to, že všetkých 11 000 000 fanúšičiek by so mnou bez problémov chcelo chodiť, ale práve tá, s ktorou by som chcel chodiť aj ja, tak práve tú nemôžem mať. Vlastne ja by som ju aj mohol mať, ale ja som taký debil, že nevydržím jeden týždeň bez nočnej spoločnosti. Túto vlastnosť na sebe nenávidím.

Keď si už nedokážem usporiadať plány v mojom živote, tak musím aspoň získať Abbey. Kvôli tomu, aby som ju mohol mať pri sebe, aby sme mohli byť spolu urobím čokoľvek. Vlastne som to mal urobiť už dávno. Nechápem prečo som to ešte neurobil. Načo som čakal? Teraz to však urobím. A nikto na svete ma nepresvedčí o opaku...Zabuchol som si dvere na izbe. Som zbabelec. Nedokážem znášať následky za to, že si nedokážem udržať pri sebe žiadnu babu dlhšie ako noc. Nedokážem sa dívať na to ako sa tam ostatný láskyplne objímajú, bozkávajú a bohvie čo všetko ešte. Dívať sa na to, aký sú spolu šťastný, ma ničí. Nejde o to, že by som im to neprial alebo chcel, aby sa kvôli mne nejako obmedzovali. Ide tu o mňa a moje potreby. Potreby, ktoré by som mal spracovať na to aby sa pre mňa stali tabu.

Teraz už chápem tie Niallove hysterické záchvaty, keď utekal do izby, lebo nemal nervy sa dívať na to, ako so svojimi priateľkami trávime čas. Presne tak, ako ja teraz. byť s kým. Každý mal pri sebe niekoho, kto ho mal rád a bol pri ňom v dobro aj zlom, len on nemal nikoho takého. To bolo vtedy, keď som chodil s Taylor Swift. To bolo vtedy obdobie! Nemám ho moc v láske. Keby sa dal čas vrátiť, urobil by som to. Radšej by som tie chvíle trávil s Niallerom. Už len z toho dôvodu, že som práve teraz v tej istej situácii ako bol vtedy on. Presne viem, ako sa vtedy cítil.

Ja vlastne teraz Niallovy závidím. A nie len jemu, ale všetkým, ktorý majú tú možnosť milovať a byť milovaný. Niallovy však závidím špeciálne. A to som ho kedysi považoval tie jeho slová, že on čaká na tú pravú považoval za nanajvýš nepochopiteľné. Teraz však chápem kam tým mieril. Bol som strašný debil a hovoril si: Však žijeme len raz. Stále si to hovorím a stále je to pravda.. No mi žijem raz len z toho dôvodu, aby sme milovali. Zrejme som správne nechápal význam slova MILOVAŤ.  Robil som zo seba strašného frajera. Ja som kráľ sexu alebo podobné kraviny. Preto sa konali mnohé, navlas rovnaké “rande“ celebritami v roku 2012. Síce sme s chalanmi strašne veľa v tom roku dosiahli, ale čo sa týka môjho osobného života, je to ako by som ním len prešiel a nezažil žiadny pocit, čo by sa mi mal vryť do pamäte ako zvrat života v láske. Jedným slovom sa dá povedať, že môj milostný život v roku 2012 bol na HOVNO. Stretol som však Abbey a to môžem považovať za ten najkrajší deň v mojom živote. Každá chvíľa, čo s ňou prežijem je tá najkrajšia v živote. Čo z toho, keď som musel randiť kvôli sláve a nie láske. V apríli som sa stretával s Emmou Ostilly, v júli som sa musel pretŕčať s moderátorkou Catherine  Dunlop, na Paulovej svadbe som mal byť nafotený s Unou Healy. V auguste som sa mal ukazovať v spoločnosti Care Delevingne. Potom som mal chvíľku pokoj, lebo som na tom neústupčivo trval, No koniec roka a začiatok roka 2013 som trávil po boku Taylor Swift. To mal byť vzťah na približne 2 mesiace. V tom čase sme sa snažili presadať Take Me Home a jej tiež vyšiel album s názvom RED. Nemám nič proti Tay. No strašne mi vadilo, že som s ňou musel byť. Veď ja som bol zamilovaný do Abbey a do Taylor sa zahladil Ed Sheeran. Je to môj kamarát a nebolo mi dobre, keď som s ňou bol ja a nie on. Pôvodne mal byť s ňou Niall, lenže ten sa bránil tou svojou pravou láskou. Vtedy som aj ja pochopil, o čom to stále hovorí. Našťastie pre neho ho Eleanor zoznámila s jej novou kolegyňou. Sue Catherine Coleman. Hneď si padli do oka a tak chodenie s Taylor Swift prischlo mne.

Po dvoch mesiacoch tohto vzťahu sme sa mali rozísť. Paul totiž zistil, že to nebol až tak dobrý nápad. Keď som začal strácať fanúšičky, tak mi nebolo všetko jedno. Bolo mi z toho zle. Ani Tay nepribudlo nejako moc fanúšikov. Vtedy som si uvedomil ako mi záleží na mojich Stylerkách, ako ich mám rád a ako je pre mňa každá jedna výnimočná a nezameniteľná. Veď fanúšičky sú to jediné, čo mi do konca môjho života ostane už navždy. Ľudia sa rodia a zomierajú, lenže fanúšičky neumierajú, oni sa len rodia. Ich oddanosť je v niektorých momentoch života až neuveriteľná, no práve tým sú iné. Každý interpret má oddaných fanúšikov a pre neho tých najlepších, pre to mi na každej jednej toľko záleží. Od rozchodu s Tay mám stále väčšiu radosť s každého nového follownutia, s každého tweetu, s každej fotky, ktorú si so mnou chcú urobiť. Všetko sú to malé veci, ktoré ma tešia viac a viac každým dňom. Časom som si k ním znova našiel cestu a už nikdy s nej nemienim vybočiť zlým smerom.

Jednej veci by som sa však kvôli fanúšičkám nevzdal. Abbey. Celý môj život s zmenil, keď som ju stretol. Celkom živo si pamätám, ako ma v Starbucks obliala kávou, ospravedlňujúco sa na mňa pozrela a potom skoro na celú kaviareň zvrieskla:„OMG! Ja som obliala kávou Harry Stylesa!“

Myslel som si, že to je len ďalšia šlahnutá fanúšička, lenže ona bola viac. Aspoň odstupom čau som zistil, aká je naozaj. Bola a aj je uzavretá do seba. Poznám z jej života len ten jeden jediný rok, čo sa s ňou stretávam a možno aj to je to čo ma na nej priťahuje. Má svoje tajomstvá. Vždy keď som sa jej opýtal na jej minulosť, tak mi odpovedala vyhýbavo. Ani o svojej rodine nič nehovorila. Nikdy! Možno sa stalo niečo strašné a nerada na to spomína. No to nie je moja vec. Keď sa rozhodne, tak mi to povie alebo možno mi to nepovie nikdy. Kto vie?

Na Abbey sa mi páči ešte jedná vec. Poznala ma ako celebritu. Dokonca ma tak spoznala ešte skôr než ma spoznala osobne a aj tak ma nikdy nebrala, ako toho Harryho Stylesa z One Direction. Keď som sa s ňou začal stretávať, tak som zistil, že ma berie ako Harryho Stylesa, ktorý sa narodil v Holmes Chaples a do jeho 16. Rokov o ňom nikdy nič nepočul. Takto sa ku mne nesprávala ani jedna z tých dievčat, s ktorými mi dohodli rande.

Všetko na svete má však aj svoje nevýhody. A práve tu je nevýhodou to, že všetkých 11 000 000 fanúšičiek by so mnou bez problémov chcelo chodiť, ale práve tá, s ktorou by som chcel chodiť aj ja, tak práve tú nemôžem mať. Vlastne ja by som ju aj mohol mať, ale ja som taký debil, že nevydržím jeden týždeň bez nočnej spoločnosti. Túto vlastnosť na sebe nenávidím.

Keď si už nedokážem usporiadať plány v mojom živote, tak musím aspoň získať Abbey. Kvôli tomu, aby som ju mohol mať pri sebe, aby sme mohli byť spolu urobím čokoľvek. Vlastne som to mal urobiť už dávno. Nechápem prečo som to ešte neurobil. Načo som čakal? Teraz to však urobím. A nikto na svete ma nepresvedčí o opaku...

Už štvrtá časť (: Som strašne rada, že si to niekto číta. Bola by som rada aj keby ste mi tu zanechali váš názor :)

Rock Me - 3.part

Ryšavka Roxy

Z pohľadu Harryho: 

Zobudil som sa vedľa tej hrdzavej baby. Ani neviem, ako sa volá. Nechápem, prečo som si zo všetkých báb vybral práve ju. Veď je pehavá! Teraz musím počkať, kým sa preberie a potom ju odtiaľto dostať preč. Zatiaľ sa trochu preberiem sprchou...

Vyšiel som z kúpeľne len v spodnom prádle. Tá baba už bola hore a z postele sa na mňa usmievala.

„Dobré ránko,“ pozdravila sa.

„No dobré ráno,“ odzdravil som sa.

„Mám zlú správu,“ začala hovoriť a tvárila sa neskutočne smutne.

„Akú?“ tváril som sa, že ma to zaujíma, ale mňa zaujímalo len to aby čím skôr odtiaľto vypadla.

„Budem musieť ísť domov,“ začala fňukať. Pozrime sa aká dobrá správa. Ani nevie, ako mi to uľahčila. Začal som na seba hľadať nejaké oblečenie.

„To je fakt škoda. Ale ja ti zavolám,“ navrhol som, aj keď viem, že to nikdy neurobím.

„Veď nemáš moje číslo,“ rýchlo povedal.

„Oh, jasné,“ plácol som sa po čele. „Ale nemám tu mobil, neviem kam som ho dal,“ dodal som rýchlo, aj keď veľmi dobre vedel kde je.

„Tak ja ti ho napíšem na papier,“ navrhla a už utekala k stolu po nejaký papier a pero. Papierik mi strčila do ruky. Pozrel som  sa naň. Dokonca tam napísal aj svoje meno. Aspoň viem ako sa volá.

„Hmm, ďakujem Roxy,“ zamumlal som.

„Nie je zač. Ja už musím ísť,“ hovorila, zatiaľ čo sa obliekala. Netrvalo jej to ani minútu. Tá sa fakt ponáhľa. Ja som si obliekol zatiaľ len tričko.

„Nezabudni mi zavolať,“ hovorila ešte keď bola pri dverách.

„Ok. Zavolám ti,“ povedal som a zo šatníka som si vytiahol jeany.

„Harry?“ oslovila ma. Bože, myslel som si, že je už preč.

„Čo?“ takmer som zakričal a otočil som sa.

„Ja len... či ma neodprevadíš,“ spýtala sa.

„Oh jasné, len si oblečiem tie jeany,“ usmial som sa na ňu, otočil som sa a zagúľal  som očami. Tá sa ale vtiera.

Zapol som si opasok a povedal som: „Tak ideme?“

„Áno,“ prikývla. Prešli sme okolo izieb chalanov, cez dlhú chodbu a zišli sme po schodoch. Otvoril som jej dvere a naznačil jej nech cez ne prejde. Konečne prekročila prah tohto domu. Už cezeň ani neprejde.

„“Zavolaj mi, dobre?“ povedal dnes už asi piaty krát. Túto vetu som počul už veľakrát. Našpúlila na mňa pery.

„Zavolám,“ povedal som zabuchol jej dvere pred nosom. „Krava naivná,“ dodal som si pre seba. Vybral som sa do obývačky za ostatnými. Sadol som si na sedačku vedľa Liama.

„Abbey a Danielle ešte spia?“ spýtal som sa.

„Dan nacvičuje choreografiu s jej kolegyňami, takže je v práci a ako vieš, že tu bola aj Ab?“ odpovedal mi Liam.

„Počul som vás prichádzať. Keď ste vyšli hore, tak som ju počul zakričať: ‘A ja budem kde spať?‘ odtiaľ to viem,“ mykol som plecami.

„Zhruba pred 10-timi minútami odišla,“ nakoniec mi odpovedala Perrie.

Tak tomu sa hovorí presné načasovanie.  Som rád, že neviem, že som tu niekoho mal. Aj keď dosť pochybujem, že to nevie. Ešte že je piatok. Môžem sa jej vyhovoriť, že s mojou absenciou začínam až od pondelka, aby sa jej to lepšie rátalo. Ja viem, dosť blbá výhovorka, ale lepšia ako žiadna.

„Harry, mal by si si nájsť nejakú stálu priateľku,“ oslovil ma Louis.

„Čo?“ oboril som sa.

„Počul si,“ odbil ma.

„Vážne Harry. Mrkva má pravdu,“ zapojil sa do rozhovoru Niall.

„Prestaňte s tou mrkvou! Prečo som ja debil hovoril o tej mrkve?! Mal som radšej povedať, že sa mi páčia baby s rýchlymi autami a nie tie, čo jedia mrkvu,“ rozčuľoval sa Louis a El sa naňho zamračila.

„Nehovor v množnom čísle! To Niall,“ sťažoval sa Zayn.

„Trochu sme odbočili od témy,“ pripomenul Liam. „Harry, mal by si si jednu z tých jednorazoviek vybrať na dlhšie. Napríklad tú, čo si mal dnes. Zavolaj jej,“ navrhol mi.

„Šibe ti? Vieš aká je škaredá?“ pozrel som sa na neho ako na debila.

„Tak na čo si s ňou liezol do postele?“ rozosmiala sa Perrie.

„Sám neviem,“ priznal som sa.

„A čo Ab?“ navrhla Eleanor. Spozornel som, „veď je očividné, že vás to k sebe ťahá.“

„Dobre viete aké to s ňou je,“ zosmutnel som.

„Ale pokiaľ viem, Ab by stačil týždeň, ktorý neprejebeš a porozmýšľala by,“ skonštatoval Zayn. No to mi teda povedal za novinu. Už som sa chystal na to nejako zareagovať, ale zastavil ma zvonček.

„To bude Sue!“ rozkričal sa Niall, preskočil sedačku a okamžite sa rozbehol k dverám.

„Ahoj miláčik,“ vykríkol, keď otvoril dvere.

„Ahoj,“ pozdravila ho Suesi.

„Zjavne to je Sue,“ zasmial sa Loui. Vtedy vošli do miestnosti aj Niall so Sue. Držali sa za ruky a boli na seba natlačený v tesnej blízkosti.

Niall si sadol na sedačku, ktorú pred chvíľou preskočil. Ona si sadla na neho a už sa muchlovali. Presne tak, ako aj ostatný. Louis s El a Zayn s Perrie. Ešte že tu nie je Danielle. Cítil by som sa ešte trápnejšie ako teraz. Lenže Liam má aspoň to jeho Toy Story. Idem ja radšej hore, do svojej izby...

Roxy 

Juhúú machuľa sa neobjavila. Dúfam, že to nazakriknem! :D

Rock Me - 2.part

Cigarety

Ráno:

Zobudila som sa a išlo mi roztrhnúť hlavu. Včera som toho zjavne dosť vypila. Ale nie až tak moc, aby som mala úplné okno. Viem, že po nás prišiel Josh na 1D dodávke. To len preto, že do taxíka by sme sa všetci nevošli. Ešte na 100% viem, že s nami domov nešiel Harry. Boli asi 3 hodiny, keď sme si povedali, že je čas ísť a Harry odišiel s nejakou ryškou už okolo jednej.

Otvorila som oči a chcela sa postaviť s cieľom, že si idem dať sprchu. Zistila som ,že nie som vo svojej izbe. Poobzerala som sa okolo seba, či mi to nie čo povie. A aj povedalo. Ležala som vedľa Nialla, čiže logicky sme v jeho izbe. Tak to si nepamätám, ako som sa sem dostala. Ale celkom iste viem, že som sa s ním nevyspala. Už len z toho dôvodu, že som oblečená (načo by som sa po tom obliekala?). A keď som ožratá a vidím posteľ, tak si na ňu ľahnem a v momente spím. Túto vlastnosť mám na sebe celkom rada. Môžem ju dokonca považovať za dobrú vlastnosť. Aspoň mám istotu, že neurobím žiadnu kravinu, ktorú by som neskôr mohla poriadne oľutovať.

Postavila som sa z postele. Poriadne sa mi zatočila hlava, až som mala chuť si ľahnúť spať. Lenže takú osudovú chybu neurobím. To by som sa hneď povracala a tejto nepríjemnosti by som sa dnes rada vyhla.

Zamierila som si to rovno do kúpeľne. Tam som si dala vlažnú sprchu. Niečo na prebratie. Zabalila som sa do uteráka. Na prst som si dala zubnú pastu a začala si umývať zuby. Nie je to práve ideálne, ale nemám na výber keď tu nemám zubnú kefku.

Potichu som otvorila dvere od kúpeľne, aby som nezobudila Niallera, ak ešte spí. Potichu som prešla cez izbu, až ku svojej kabelke. Odtiaľ som si vytiahla cigarety a šla som si zapáliť na balkón. Normálne moc nefajčím. Zapálim si len keď mám neovládateľnú chuť, alebo keď som nervózna. Dnes nemám byť nervózna, takže to bude tou chuťou.

Čo najtichšie som sa presunula cez izbu až k balkónovým dverám. Vyšla som vonku len tak, zabalená do uteráka. Však je jún.

Zavrela som za sebou dvere, otočila som sa a tak som a naľakala!! Stál tam totiž Zayn, ktorý si dával svoju tradičnú rannú cigaretu. Má totiž prepojený balkón s Niallom. Nejako som na to pozabudla.

„Ránko,“ pozdravila som ho a zapálila si.

„Ježíš, čau. Ani som si nevšimol, kedy si prišla. Chodíš ako duch,“ odvetil mi.

„Teraz. A preto tak potichu, lebo Niall ešte spí,“ mykla som plecami a vyfúkla som z pľúc cigaretový dym.

„Takže, ty si spala z Niallom? Mám to povedať Sue?“ nadvihol jedno obočie.

„Kľudne. Ja som s ním nespala. To by som si určite pamätala,“ odpovedal som na jeho otázky. Podarilo sa mi ho rozosmiať.

„Tak prečo tu predo mnou stojíš len tak, v uteráčiku?“ nedal si pokoj.

„Lebo som si dala sprchu,“ odpovedala som mu.

„Veď prechladneš, skonštatoval a zapálil si ďalšiu cigaretu.

„Že mi to hovoríš práve ty. Stojíš tu len v boxerkách a ponožkách,“ zasmiala som sa.

„No dobre. Zjavne nie som ten pravý na rozdávanie rozumu,“ uznal na koniec.

„Tak to teda  nie si,“ súhlasila som s ním.

Chvíľku sme len tak ticho stáli a fajčili. Potom som sa ho spýtala: „Perrie je už hore?“

„Hej. Prečo?“ nechápal.

„Chcela by som si požičať nejaké oblečenie, lebo to moje smrdí ako ten bar, v ktorom sme včera strávili približne 5 hodín,“ vysvetlila som mu.

„Aha,“ už to zrejme pochopil. Zahasila som cigaretu, špak som odhodila von z balkóna, ukázala som na presklené dvere, ktoré viedli do jeho izby a spýtala sa: „Môžem?“

Nič nepovedal. Len prikývol.

„A ta nejdeš?“ položila som mu ďalšiu otázku.

„Nie. Ešte chvíľu ostanem.,“ na túto mi odpovedal.

„Tak zatiaľ,“ pozdravila som sa a otvorila dvere s úmyslom vojsť.

„Zatiaľ,“ zopakoval. Zatvorila som dvere a hneď som zbadal Perrie.

„Dobré ráno, Perrie. Mám na teba jednu prosbu,“ začala som.

„Ahoj. Čo potrebuješ?“ zaujímalo ju.

„Nepožičala by si mi nejaké oblečenie, lebo to moje je dnes nepoužiteľné.“ ...

Spiaci Nialler :*

Zayn na balkóne ;-* 

Dúfam, že vám nevadí, že toto celé je z pohľadu Abbey. Poprosila by som o vyjadrenie svojho názoru na tento príbeh. Ďakujem za každé jedno vzhliadnutie :)

Machuľa sa zväčšuje a ja stále neviem aká je príčina. Dúfam, že pri ďalšej časti už nebude :)

Rock Me - 1.part

Prečo?

„Ale ja už vážne neviem, ako ti mám vysvetliť, že ťa ľúbim,“ zopakoval som jej túto vetu už asi po stýkrát.

„Aj tak ti stále neverím, Harry,“ povedala a súcitne sa na mňa pozrela.

„Ale prečo? Nechápem to,“ priznal som sa. Z toho jej večného odmietania som pomaly na prášky.

„Tak mi vysvetli, ako by som ti mohla veriť, keď pomaly každý druhý deň si domov privedieš inú babu?“ už zasa vytiahla ten jej argument.

„Ale ja by som sa zmenil, len stačí povedať. Ja viem, že cítiš to isté,“ pozrel som sa na ňu a chytil som ju za ruku. Okamžite ju odtiahla a povedala: „Tak keď si nebudeš aspoň jeden týždeň nosiť do postele každý deň inú babu, tak pouvažujem.“

Nestihol som ani zareagovať na jej návrh, už sa k nám dovalil Niall a postavil sa medzi nás.

„Jedno pivo, prosím!“ zakričal na barmana. Ten mu ho hneď priniesol.

„Kam šla Sue, keď si prešiel na alkohol?“ spýtala sa ho Abbey.

„Tak po prvé: Pivo nie je alkohol! a po druhé: Sue už šla domov, lebo zajtra má školu,“ bránil sa Niall.

„Aha. To tu teraz budeš len tak sedieť a nalievať sa pivom?“ spýtala sa Ab.

„Nie. Časom prejdem na niečo silnejšie,“ odpovedal jej.

„To fakt? No máš to teda zaujímavé,“ mykla plecami Abbey.

„Tak čo by som mal podľa teba robiť?“ spýtal sa jej Niall a pozrel sa jej do očí. Zrejme čakal, že mu niečo navrhne. Nemýlil sa.

„Poď tancovať,“ navrhla mu. Niall do seba nalial zvyšok piva a povedal: „Poď.“

Abbey sa postavil, Niall ju chytil za ruku a ťahal na parket ku ostatným (Zayn a Perrie, Louis a El, Liam a Dan).

Ide ma roztrhnúť! Tak ja jej tu vyznám lásku a ona ide tancovať s mojím kamošom?! To mám ako brať?

„Vodku!“ zakričal som na barmana. Ten mi po bare jednu posunul. Zachytil som ju a kopol som ju do seba. Trošku na striaslo, keďže som dnes ešte nič nepil. Ale dalo sa to vydržať. Požiadal som ho ešte o jednu. Aj tu hneď stiahol. Potom som sa otočil smerom k parketu. Rozhliadal som sa. Oči mi zastali na skupinke báb, sediaci v boxe. Hodil som na pult 5 £ a išiel som zlomiť jednu z tých báb. Dnes budem mať rušnú noc. A nech si Abbey hovorí, čo chce. Je mi to jedno. Aspoň teraz...

Z pohľadu Abbey:

Išla som s Niallom tancovať a tým dať Harrymu priestor, nech trocha porozmýšľa nad tým, čo som mu povedala. No on len zúfalo do seba hodil 2 poháre nejakej priezračnej tekutiny a vybral sa ku skupine dievčat, sediacich v boxe, so širokým úsmevom na tváry. Ja som len jemne pokrútila hlavou, tak aby si to Niall nevšimol a ďalej tancovala v jeho spoločnosti. Ja mám Sue rada, ale som celkom rada, že odišla. Keď si predstavím, že by som teraz sedela za barom a nudila sa... Takto si aspoň zatancujem. Som rada, že už som zo školy von.

Je mi však trochu ľúto Harryho, asi mu nedošlo, že som mu chcela dať priestor na rozmyslenie a nie ho naštvať, tým že sa pôjdem vykrúcať s Niallom. Alebo mu to vyhovovalo? Ja fakt neviem. Ja sa v ňom nevyznám. Na jednej strane, je to Harry, ktorý sa teší s každej chvíle keď sme spolu  sami a snaží sa ma presvedčiť, že mu na mne záleží. A na druhej strane, je to Harry, ktorý skoro každý deň spáva s inou babou a posiela ich preč s nádejou.

Mám Harryho rada. Dokonca ho mám viac, ako len rada. Ale naozaj s ním dokážem tvoriť pár, keď strieda baby častejšie ako spodné prádlo?

 Abbey

Chlapec, ktorého nejde nemilovať <3

Prvá časť je na svete a ja verne dúfam, že vás to ešte neomrzelo. Chcela by som aby ste sa nejako vyjadrili v komentári. Je na vás, či to bude kritika, či chvála. Hlavne, že tak nie čo bude :)
BTW: Ospravedlňujem sa za tú machuľu, ale neviem ako sa tam dostala a ani ako ju odstrániť ://