Koniec?
*O 2 týždne*
„Choď do
riti, Harry!“ kričala som po ňom. Znova to spravil, znova! Ako len mohol? A prečo?
„Nechaj ma to
aspoň vysvetliť!“ skríkol po mne, keď som sa chystala za sebou zabuchnúť dvere
od jeho izby a vypadnúť z tohto domu.
„Dobre. Hovor.
Som zvedavá, čo máš teraz,“ vyzvala som ho a znova som zavrela dvere. Keď
už nič, tak mi to aspoň vysvetlí. Chcela som dôvod, ktorý ho donútil k terajšej
nevere. Myslím si, že si zaslúžim aspoň toto, keď ma znova podviedol.
„Ja som
nechcel, ale keď...“ začala, ale ja som mu skočila do reči: „Toto si nechaj. Ja
len chcem vedieť prečo, krucinál!“
Harry sa
zhlboka nadýchol a začal hovoriť o tom, čo ma skutočne zaujímalo: „Keď
ty si vtedy išla z dvomi a ja som nechcel byť pozadu a tak no,“
povedal mi absolútne debilný dôvod, ktorý zjavne nedával zmysel nikomu len
jemu. Samozrejme nezabudol na ten jeho neodolateľný úsmev, ktorý pre mňa už nie
je taký neodolateľný ako kedysi. Už nie! Zhnusil sa mi!
„Aha? Tak to
je to tvoje: ‚Mne môžeš vždy veriť !‘ Takto si si to predstavoval? Teraz ti
niečo poviem. Ty nikdy nebudeš pozadu! Odkedy ťa poznám, tak si mal viac báb v posteli,
ako ja chlapov za celý život. A to som ešte aj tú štetku robila! Aj tak sa
mi ťa nikdy nepodarí obehnúť! Doteraz nechápem, ako som mohla s tebou v tej
posteli ležať, ale to je teraz jedno,“ vypľula som mu tie slová do očí a úsmev
mu hneď z tváre zmizol.
Prečo som mu
ja krava pred tými dvoma týždňami, keď sme sa hojdali na tom, mne neznámom,
mieste vykecala všetko, čo som kedy prežila. Jediné, čo o mne nevie je
príbeh o klavíri a pesničkách a som rada, že som mu aj to
nepovedala. Ako som len mohla byť taká naivná?
„Prepáč
Abbey. Máš pravdu, prepáč,“ ospravedlňoval sa mi. Teraz mu to nepomôže. Už
nikdy mu to nepomôže!
„Už je
neskoro Harry. Zhnusil si sa mi! Ľúbim ťa, ale už nikdy ťa nechcem vidieť!“
kričala som čoraz hlasnejšie a keď som si uvedomovala, že to, čo som práve
povedala je vlastne pravda, tak ma pichalo pri srdci ešte intenzívnejšie.
Zobrala som
si koženú bundu, ktorá bola hodená na tej posteli, do ktorej už nikdy nevleziem
a vypochodovala som z izby.
Než som
načisto opustila tento dom, tak som sa zastavila vo dverách, ktoré viedli do
obývačky, kde dnes z nejakého nevysvetliteľného dôvodu sedeli všetci. Zayn
s Perrie, Niall so Sue, Louis s Eleanor aj Liam s Danielle.
„Ahojte,“
povedala som im a na každého zvlášť som sa usmial najúprimnejšie, ako som
v tej chvíli dokázala. Jediné, čo som tým dokázala bolo, to že po sebe
začali dávať nechápavé pohľady, ale to mi bolo jedno. Na každom jednom som
zotrvala pohľadom a snažila som si zapamätať črty ich tváre. Normálne by
som sa pri nich nezastavovala, ale táto situácia si to vyžadovala. Nemohla som ich
len tak obísť za to, že Harry je neskutočný idiot!
„Ahojte,“
zašepkala som ešte raz.
„Zbohom,“ povedala som v duchu slovo,
ktoré túto situáciu vystihovalo presnejšie. Presnejšie vystihovalo to, čo som
sa chytala urobiť, ale chcela som ich toho ušetriť.
Po týchto
slovách som za zaslzenými očami vyšla von z tohto domu už navždy. Tí ľudia,
čo sedeli v obývačke si tie slzy zaslúžili omnoho viac, ako Harry.
Oprela som sa
o vchodové dvere a zavrela som si oči. Zhlboka som sa nadýchla a spomínala
na toto miesto. Tak veľa sa tu toho stalo.
„Kam šla?“
začula som Harryho panický hlas, ktorý vychádzal z vnútra tohto domu, kde
sa toho tak veľa stalo.
„Teraz
odišla,“ odpovedal mu Zayn, ktorý sa určite ešte spamätával z môjho výstupu.
Toto bolo naposledy, čo som počula jeho hlas, ale teraz nebolo čas nad tým
premýšľať. Musela som konať. Rýchlo som zbehla schody pred dverami a nastúpila
som do svojho auta.
Naštartovala
som a išla som urobiť to, čo som si pred chvíľkou naplánovala.
Pozrela som
sa do spätného zrkadla a videla som tam Harryho, ako nastupuje do svojho
auta a bolo mi viac než jasné, že pôjde za mnou. Robí presne to, čoho som
sa obávala. Aj keď sa mi zhnusil, aj tak nechcem, aby bol pri tom...
Baby mám pre vás zlú správu, ale pre seba viac-menej dobrú. Už nám chýba do konca len jedna, jediná časť a epilóg, čiže dve časti. Dúfam, že mi ostanete "verní" aj po tom, ako to dopíšem, pretože už mám pre vás prichystaný ďalší príbeh Music s ambicióznou, cieľavedomou, neomylnou a ironickou Sofiou Clarksovou, ktorú mám rada a to som ešte ani nezverejnila žiadnu časť. Nechajte sa prekvapiť. Dosť však o budúcnosti. Čo si myslíte o tom, ako to dopadne? Strašne ma zaujíma váš názor, ale môj to aj tak nezmení :D Teším sa na komenty a reakcie ;-*
Ďakujem za prekonanie hranice 3 000 vzhliadnutí, ktorú sme prekonali 20.6.2013 o 21:03 :) Milujem vás a neskutočne ĎAKUJEM!!
Ďakujem za prekonanie hranice 3 000 vzhliadnutí, ktorú sme prekonali 20.6.2013 o 21:03 :) Milujem vás a neskutočne ĎAKUJEM!!

.jpg)

že se ona nechce zabít? že ne? ... :/ možná sem si to špatně vyložila.. teda doufám :) jako hned ten začátek mě strašně překvapil.. netušila jsem že uděláš tohle,ale je to vážně úžasný :33každou částí si mě úplně dostala :) strašně se na tu další těším :)) doufám,že bude co nejdřív :)
OdpovedaťOdstrániťDúfam, že ju v tej poviedke nezabiješ! ale samozrejme je to krásne ako vždy :)
OdpovedaťOdstrániťProsím nech to skončí zle :D
OdpovedaťOdstrániťneviem preco ale na tento príbeh sa mi to tak hodí :)
Jóój baby. Niektorým z vás určite vyhoviem, ale plány meniť nebudem. Mám to do konca už vymyslené, takže vám neostáva nič iné, len čakať. Dúfam, že si prečítate aj ten epilóg, pretože to bude najdôležitejšia časť, aby ste vlastne pochopili, prečo som to napísala.
OdpovedaťOdstrániť