Without Boundary: Posledné tri dni

Štvrtok, piatok a sobota. Cez tieto tri dni sa toho udialo dosť. Vo štvrtok bol u nás na dedine Belstavcup. Nikto z vás asi nevie, čo to je a verte mi, že to nie je nič zaujímavé. Pár školských futbalových tímov z okolia Žiliny u nás hrali proti sebe zápasy. Ako každý rok, tak aj tento, ma to vôbec nezaujímalo, ale zo školy máme povinné sa na to dívať. Keby aspoň to počasie nebolo proti mne a nepršalo by. Nakoniec naši chlapci skončili na druhom mieste, čo je celkom slušné nato, že v ostatných tímoch boli ročníky 8-9 a u nás 6-9. Ten výsledok som sa dozvedela od mojich spolužiakov, ktorý tam ostali sedieť až do konca. Ja som sa odtiaľ vyparila spolu z ostatnými normálnymi ľuďmi už o jednej.
Piatok sme mali na škole MDD. Prvé dve hodiny sme sedeli v triede a hrali karty. Teda aspoň tí deviati, čo prišli do školy. Mňa to po napínavej vojne s kamoškou úplne omrzelo a tak som šla napísať jednodielovku pre vás. Máte sa na čo tešiť. Po dvoch hodinách v triede s našou triednou, ktorá už určite mala byť v dôchodku, sme sa presunuli do telocvične a tam bola diskotéka. Jednoducho Party Hard, no čo vám poviem. DJ bol syn učiteľky, ktorý do našej školy chodil a teraz je už prvák na strednej. Pri človeku, ktorý je o rok starší by si čakal, že bude hrať niečo, čo sa dá počúvať, ale kdeže. On si na laptop napojil svoj mobil a púšťal metal, rock a kraviny s predošlých rokov. Keby to bolo niečo zo 60.-90. rokov, tak sa nesťažujem, pretože vtedy bola hudby fakt kvalitná, ale kdeže. On púšťal kraviny z 21. storočia, ktoré sa ti obohrajú len preto, lebo ich počuješ odvšadiaľ. Celý zvyšok dňa som teda sedela na riti, čumela do blba a potápala sa v nude. Buď toto alebo hranie kariet, fakt super ponuka. K tomu všetkému prišli za mnou a mojou kamoškou, ktorá v tom šla so mnou, otravné baby a začali nás ťahať na parket. To ich však po dllllhej dobe omrzelo, lebo so mnou ani nepohli a sadli si k nám. Aspoň nejaké rozptýlenie. Nakoniec sa k nám pripojil Adam, kamarát s debilnými poznámkami. Vtedy sa mi trochu zdvihla nálada, pretože trepal také kocky, že sa nešlo nesmiať. Celý deň skončil tak, že mama odišla na stretko zo strednej po neuveriteľných dvadsiatich rokoch, dve z otravných sestier sme zaviezli ku starkej a mohli sme ísť spať.
Sobota, oficiálny deň MDD. Ráno som sa zobudila o 9:31 na neuveriteľný hluk. Otec v robote a vonku ujo, teta, bratranec, ďalší bratranec so svojim synom boli u nás na záhrade a pílili drevo! Rýchlo som šla zobudiť sestru a obliekli sme sa. Vyšli sme von, ich zavolať, nech tam len tak nestoja v tom daždi a prvá otázka, ktorá na nás padli bola: "A vy čo tam robíte?"
Odpoveď: "Spíme."
Mali ste vidieť oči uja, ktorý toto nanajvýš neznáša. Ľutujem jeho deti.
Celý čas sme sa pofľakovali so sestrou po dome a čakali na jedenástu hodinu, nech sa môžeme začať pripravovať. Malému Miškovy (bratrancov syn) sme pustili rozprávky a už sme chodili s dilema. Čo si obliecť? Umyla som si hlavu, obliekla sa, namaľovala a o 13: 26 sme vyrazili na autobus --> smer Žilina. Oco už bol doma z práce a tak sme naším pracovitým hosťom nemuseli nič vysvetľovať a len sme šli. Všetci, až na Peťa (bezdetný bratranec) boli naštvaný, že sa niekam chystáme, ale hold smola :D. Na zástavke sme sa stretli s kamoškami a nastúpili do busu. Vtedy bol ešte poloprázdna, ale za tú polhodinovú cestu sa v ňom nazbieralo viac ľudí, ako je jeho kapacita. Cestujúci boli strašne radi, keď sme zastavili na konečnej, aj mne sa uľavilo a zaprisahala som sa, že sa v sobotu budem snažiť cestovať čo najmenej. V Mirage bolo finále Miss Teen's 2013 a z dlhej chvíle čakania na Spirita sme sa na to chvíľu dívali, no po chvíli nám došlo, že nuda sa dá zabiť aj inými spôsobmi a šli sme sa prechádzať po obchodnom centre. Ja som svojou kamoškou a sestra zo svojou. Túlanie sa po obchodnom centre mi spôsobilo šok! Zbadala som tm človeka, s ktorým som si vyše roka dopisovala cez fb. Cez minulé leto sme mali na pláne stretnúť, ale z nejakého dôvodu to nevyšlo. On ma nespoznal, ale ja jeho hej. Nebola som si celkom istá, že to je on a tak som ho prenasledovala, ako nynfomanka (tú prezývku mi minulý rok dal jeden rozmaznaný chalan, ktorý bol spolužiak toho perfiš DJ-a). Nakoniec som sa mu prihovorila a vážne to bol on. Peter. Usmial sa na mňa žltými tubami, ktoré ma na 100% z fajčenia (toto mi síce nenapísal, ale to, že fajčí by poznal aj slepý). Mali mini rozhovor a každý si potom šiel za svojou partiou. Moderátor včerajšieho programu v Mirage oznámil, že za chvíľu sa tam objaví človek, vďaka ktorému som sa rozhodla ísť do mesta. Majk Spirit! Zbehla som na prvé poschodie, držiac kamošku za ruku, aby sa mi nestratila a ani neviem ako a pretlačila som sa až do samého predu :D. Prišiel výťahom a ja som vrieskala ako šialená krava. Nastúpil s pesničkou Hip Hop, pokračoval s upravenou verziou Ženy treba ľúbiť. Ďalší song na rade bol Hviezdy, ktorú si prerobil na narcistickú verziu a ukončil to jeho najnovšou peckou Všetky oči na mne. Bola som asi jediná baba, ktorá poznala nielen refrény, ale aj slohy pesničiek. Dokonca mi podal aj ruku a ja som mohla na mieste aj umrieť. Teraz si možno hovoríte, že som sa prispôsobila davu a počúvam Spirita, lebo je in, ale to je blbosť. Keby nemal také bohovské, motivačné a pravdivé texty, tak sa seriem na jeho hudbu, pretože rap je len recitovanie textu do hudby.
Po podaní ruky som začala po ňom škriekať, že nech ešte dojde a musel to počuť, pretože keď sa ja dám do kričania, tak to je počuť na metre ďaleko a on stál odo mňa len meter!! Vôbec však nereagoval. Keď som na neho na plné hrdlo zakričala: "Poď kurva sem!" , tak sa na mňa pozrel cez tie čierne slnečné okuliare a zaškeril sa cez mikrofón. Bola som si istá, že toto počul a sama zo sebou spokojná, lebo na mňa tak skoro nezabudne. Ale už ku mne neprišiel. Hajzlík protivný :D!
Príchod domov nebol nijaké prekvapenie, pretože som čakala, že tam ešte ostatný budú a dokonca už aj mama bola doma zo stretnutia. Jediné prekvapko bolo, že oco si rozťal palec. Nepýtajte sa ma, čo s ním teraz má, pretože nemám žalúdok sa na to pozrieť. Teraz odišli na pohotovosť, aby mu to zašili. Akútne to však nie je a bude v pohode.
Dnes sme mali ísť na Spišský hrad, ale u nás to funguje asi tak, že oco navrhne, všetkých na to naláka a nekoniec sedíme doma. Zvyčajné.
Dnes časť nebude, pretože chystám flashback, ktorý ste mi dali ako návrh a mne sa to pozdáva. Takže možno tak zajtra, pretože pripravujem :) Máte sa na čo tešiť.