Rock Me - 29. part

Flashback 2 

Zatiaľ čo som sa skrúcala okolo chromovanej tyče pre nadržané prasce, ktoré mi strkali peniaze za nohavičky, mi Jacob niekde z diaľky naznačil, aby som odtiaľ šla preč. Z radosťou som ho poslúchla a hneď ma prišla vystriedať iná. Prechádzala som cez šatňu a do kabáta som si schovala peniaze, ktoré sa mi podarilo si vytancovať a šla som ta, odkiaľ na mňa Jacob kýval.

„Abbey, toto je pán Hemsworth. Na dnes bude on tvojim pánom,“ povedal mi Jacob tú jeho otrepanú frázu, ktorú povie vždy, keď máme klienta a moja radosť z toho, že sa tam nemusím vykrúcať sa pominula. Musela som sa však tváriť veľmi zvodne a neviem ešte ako, aby som toho klienta nevyplašila. Neznášam pravidlá tohto podniku a napriek tomu ich do bodky dodržiavam.

Pán Hemsworth bol muž v strednom veku, ktorý je na sto percent ženatý a už má aj deti. Takýchto mužov vždy rozpoznáte. Napriek tomu, že má záväzky voči svojej rodine, tak prišiel do tohto pordelu s nadržaným úsmevom na tvári. To všetko mi je však úplne ukradnuté. Sú to jeho problémy a ja s tým nemám absolútne nič spoločné. Mňa zaujíma len jedna vec. Prečo si vybral práve mňa? To sa tak strašne podobám na jeho manželku alebo som jej presný opak?

Pristúpila som k nemu bližšie a ako vždy som mu nadržane prešla svojou rukou po hrudi.

„Pán Hempton už za teba zaplatil, takže choďte na hotel,“ pokračoval Jacob.

„Idem sa obliecť. Hneď som tu,“ povedala som a rýchlo som sa vrátila naspäť do šatne. Pred odchodom ma ten slizký chlap stihol ešte plesknúť po zadku. Toto nenávidím a napriek tomu som sa otočila a usmiala sa na neho, akoby to bolo to najlepšie, čo v tejto chvíli mohol urobiť.

V šatni som sa rozbehla k svojmu kabátu. Po tvári mi stiekla jedna slza, ktorú som však hneď utrela. Keby si to niekto všimol, tak mám problém. Ochota plniť. To sú Jacobove slová, ktoré ja nedokážem robiť. Plním, ale nie ochotne. Toto pravidlo som si trocha pozmenila.

Vrátila som sa naspäť, už oblečená v kabáte a už tam stále len ten pán Hempton, ktorý ma bez slova ťahal von. Tam zastavil jeden taxík a vodičovi nadiktoval meno nejakého hotelu. Moc ma to nezaujímalo, bola som ponorená do vlastných myšlienok a ovládania sa, aby som mu nevstúpila do svedomia a poriadne mu nevynadala. Neviem prečo, ale vždy mám také nutkanie to urobiť.

Zatiaľ, čo sme sa viezli taxíkom na zákazník oblapával svojimi dotieravými rukami a ja som sa poslušne nechala. Keď však zamieril k môjmu rozkroku, tak som mu ruku posunula nižšie a usmiala sa na neho. Ďalšie z pravidiel, až na hoteli.

Je tu ešte jedna vec, ktorej si snažím vždy vyhýbať. Bozkávanie na ústa. Hneď v prvý deň, ako som sa tam objavila, mi jedna z kolegýň poradila, že sa mám tomu vyhýbať. Vraj to je vec, ktorú si mám nechať pre špeciálne osoby. Síce ja žiadnu takú špeciálnu osobu nemám, aj tak to dodržiavam. Už len preto, lebo to tak robia úplne všetky a keby som to náhodou porušila, tak by sa mi náhodou vďaka tomu  nahrnulo omnoho viac klientov a to j von koncom nechcem.

Zastavili sme pred hotelom a vošli sme dnu. Pán Hemsworth šiel na recepciu, objednať jednu izbu. Zatiaľ, čo tam vykecával z recepčnou, ja som za ním nezaujato stála a tvárila sa znudene. Otočil sa ku mne a už ma ťahal výťahom na izbu.

Keďže výťah bol plný ľudí, tak sme nemohli vykonať niečo ako predohru a mne sa neskutočne uľavilo. Síce ma to aj tak čaká, ale vo výťahu to robiť nemusíme.

Vystúpili sme na piatom poschodí tohto hotela a on začal kartou otvárať izbu číslom 483.

Potiahol ma za ruku, tým ma vtiahol do izby a zabuchol za nami dvere. Nadržane ma o ne oprel a už mi s tela strhával kabát, pod ktorým som mala len to, v čom som sa zvŕtala okolo tyče.

Presunuli sme sa k posteli a tam som z neho začala oblečenie strhávať ja. Akoby som sa toho nevedela dočkať. Vždy keď po tom idem naspäť do práce, tak sa sama seba divím, kde sa to vo mne vzalo.

Keď sme tam už obaja ležali nahý, bez oblečenia, tak som mu navliekla kondóm (bez neho ani ranu), roztiahla nohy a on do mňa vnikol. Surovo prirážal a ja som sa robila, že ako strašne ma to vzrušuje. Keď dosiahol svoj orgazmus, tak som sa zachcela aj ja, nech mu trocha zdvihnem ego a za to zvyčajne bývajú aj príplatky, tak prečo sa nie trocha zachvieť?

Pán Hemsworth sa postavil z postele a presne tak, ako som očakávala, tak mi dal 50 £. Potom som sa postavila z postele, navliekla som na seba, to v čom som prišla. Správala som sa ináč ako doteraz. Ako vymenená. Presne ako vždy. Po tom akte sú mi už ukradnutí. Dostala som svoj príplatok a bez slova som zmizla.

Naspäť do práce som šla pešo, presne ako vždy. Zapálila som si cigaretu a rozmýšľala som nad prvým dňom, keď som tu prišla.

Bolo to pred štyrmi mesiacmi, čo nie je až taká dlhá doba, ale dosť dlhá na to, aby ste sa o tom dozvedeli čo najviac a zistili, ako ste na tom zle a zúfalo.

Navrhla mi to Deniss, viac-menej zo srandy, ale ja so bola vtedy finančne na tom tak zle, že som nad tým uvažovala, až mi to prišlo ako veľmi dobrý nápad. Prišla som do prvého takého klubu, ktorý som našla, s cieľom nájsť si prácu tohto typu.

„Aké máš na sebe spodné prádlo?“ to bola prvá otázka, ktorú mi Jacob položil, keď som mu vyložila svoju prosbu. Zdalo sa mi to ako dosť divná a nepotrebná otázka, no aj napriek tomu som sebavedomo odpovedala: „Nám modré krajkované nohavičky a podprsenku nemám žiadnu.“

„To je zlé. Zajtra príď v čiernom prádle, podvezky a čo najviac uzlov. Zákazníci radi dobíjajú svoju obeť,“ vysvetlil mi Jacob, aký je môj pracovný odev. Potom mi hovoril všetko od toho škaredého líčenia až po tie pravidlá. V ten večer som mohla ísť domov a ešte som k tomu bola sklamaná, že na dnes nič nebolo.

Na druhý deň som si šla nakúpiť druh takého prádla a na druhý deň som v ňom prišla do práce. Jacobovy sa náramne páčilo a ja som zo seba mala radosť. Ako dni pribúdali, tak mi v skrini pribudli aj nové handry takého typu a aj moje zúfalstvo z tej práce sa zväčšovalo. Teraz sa za to neznášam...

Reku, keď som doma a nie je v škole, kvôli prevádzkovo-technickým dôvodom u nás na škole, v skratke máme riaditeľské voľno, tak som si povedala, že vám dm novú časť. Veľmi ma teší, že sa vám to páči, aj keď nie je žiadny Harry :D

BTW: Dnes som mala svoj premiérový deň a to je ešte len 10:17. Poštárka mi dala podpísať doklad od notára! Od notára!! :D Milujem to, že som už občan :DD

Mňa z toho flaku drbne!!! :D