Scars Stay 4

Na niečo bolo dobré, že mi ten agresátor zlomil nos. Mám dlhšie voľno!

*FLASHBACK*

Hneď ako som prišiel domov, zavolal som Stuartovi, že máme problém. Netrvalo dlho a Stuart už zvonil na moje dvere. Keď spatril, čo mám s tvárou, tak jeho výraz bol viac než vtipný. Aj som sa zasmial, lenže keď som pocítil, ako pekelne to bolí, tak som sám zo sebou uzavrel tichú dohodu, že na dlhý čas úsmev obmedzím.

„Toto nie je smiešne, Ed,“ napomenul ma Stuart a na dôraz svojich slov zdvihol ukazovák do vzduchu, ako keď mama karhá svoje dieťa.

„Ja viem, že nie,“ povedal som a odstúpil som od dverí, nech vojde ďalej do môjho príbytku.

„Čo sa vlastne stalo?“ spýtal sa ma už viac stuartovskejšie. Znova sa potvrdilo pravidlo, že Stuart nevie byť prísny.

„Môžem i to povedať v aute? Bolí to ako sviňa,“ žiadal som, pretože som už nedokázal ignorovať tú bolesť, ktorá by sa akoby zväčšovala.

„Dobre, tak poď,“ prikývol a už sme vychádzali von z bytu.

„Prečo si nešiel hneď do nemocnice, ale volal si mne? Teraz ti to akurát tak napuchne,“ povedal, keď si cestou vo výťahu lepšie poobzeral môj profil.

„Pretože som pil. A napuchne mi to aj tak,“ povedal som pravdu, no hneď som sa ju snažil zahovoriť niečím iným. Na druhej strane som však vedel, že Stuartovi to môžem povedať. Jemu môžem povedať hocičo, nech je to akokoľvek zlé. Som rád za to, že ho mám, že je môj manažér. Neviem, čo by som bez neho robil.

„Ed,“ pokrútil hlavou a a začal strkať ruky do vačkov v snahe nájsť kľúč od svojho Peugeota.

„Čo sa deje?“ pozrel sa na mňa tým svojím chápavým pohľadom.

„V aute,“ zostručnil som svoju odpoveď. Pravdou však bolo, že sme už od auta neboli ďaleko a vlastne tu nebola žiadna prekážka, aby som mu nepovedal hneď, okrem mojej neschopnosti o tom hovoriť. Stu však len prikývol.

Už sme sedeli v aute. Lepšie povedané bolo, že už sme boli pripútaný pevne k svojím sedačkám a dokonca som už v spätnom zrkadle nevidel odraz bytovky, v ktorej mám byt a ja som stále nič nepovedal. Musím povedať, že Stuart svoju nedočkavosť maskuje dokonalo. A možno len vidí, že mi je čoraz biednejšie. To bude zrejme tým, že hladina alkoholu v mojej krvi sa znižuje.

„Tak spusť,“ prerušil ticho a zhlboka sa nadýchol.

„Si si istý, že chceš pri tom šoférovať?“ uisťoval som sa a vlastne to mal byť aj pokus o žart, no mne samému to neprišlo vtipné.

„Ed,“ opäť na mňa prehovoril tým svojím hlbokým hlasom a zároveň na mňa prísne pozrel.

„Veď dobre,“ povzdychol som si a začal som rozprávať všetko od začiatku. Od toho popoludnia pred týždňom, keď sa so mnou rozišla Zoe, hneď potom, čo ma predstavila svojmu terajšiemu frajerovi. Pokračoval som tými snami, ktoré ešte stále neprestali a skončil som to tým, ako ma dnes v bare prišla navštíviť rytierskosť a ako to skončilo veľkým fiaskom. Zatajil som však to, že dotyčná, ktorá vo mne vyvolala pud ochraňovania sa potom za mnou vybrala, ale to vôbec ani nie je podstatná informácia.

„Bože, Ed! Prečo si mi nezavolal skôr? Teraz by si nemal rozbitý nos, či čo s ním máš,“ karhal ma, no ja so na to mal vlastný názor.

„Možno by sme to ‚či čo s ním máš‘ mali obaja a teraz by nás nemal kto zaviesť do nemocnice, pretože by sme pili obaja a taxikári by sa nám vyhýbali,“ zažartoval som, aj keď som sa práve na žarty moc necítil. Hlavne, keď som ešte len pred chvíľou vyrozprával všetko zaujímavé, čo sa mi stalo v poslednom týždni. Neušlo mi však, že aj Stuartovi myklo kútikmi úst.

„To je síce možné, ale teraz nepodstatné. Čo budeme robiť? Tento tvoj nos neutajíme,“ a znova tu je vážny Stuart.

„A od toho tu mám teba, Stu,“ potľapkal som ho chlapsky po ramene a znova som sa pokúsil sa zasmiať a znova to tak isto bolestne pichlo.

Stuart má  pravdu. Mal som mu zavolať už skôr, pretože on mi vždy dokáže zdvihnúť náladu vyššie, nech už ju mám akokoľvek zlú, či dobrú.

„Čo by si bezo mňa robil?“ spýtal sa skôr sám seba, no aj tak som mu odpovedal: „To už nezistíme.“

„Máte to zlomené,“ skonštatoval doktor takmer okamžite ako sa na mňa pozrel.

„No zbohom,“ Stuartov hlas v pozadí, ktorý prerušil doktora a mňa donútil sa zasmiať. Znova.

„To muselo bolieť. Čo ste robili?“ spýtal sa doktor, ktorý buď nepočul, alebo ignoroval Stuartovu poznámku.

„To je teraz už asi jedno. Proste mu to ošetrite,“ znova sa zapojil do rozhovoru Stuart skôr, než som stihol vôbec otvoriť ústa. To zrejme doktora urazilo a namiesto toho, aby mi na môj zlomený nos jemne priložil obväz, tak mi ho tam skôr strelil.

„No čosi som popil a dosť bolestivo som vrazil do dverí,“ vymyslel som si prvé, čo ma napadlo, hlavne aby doktor zjemnil svojej správanie k môjmu nosu.

„To som si mohol myslieť. Alkohol z vás razí ešte aj teraz,“ opäť priateľským tónom povedal doktor a znova svojim jemným dotykom mi ten obväz prilepil k nosu.

„Čo vám poviem, ťažký večer,“ zasmial som sa a Stuart zo seba dostal niečo medzi falošným smiechom a nervóznym vyprsknutím.

Návšteva u doktora vlastne vôbec netrvala dlho. Prešlo len niečo cez hodinu a ja som už ležal v posteli pod Stuartovým dozorom.

Keď som ráno vstal, tak mi Stuart oznámil, že mám na twitter, instagram, facebook alebo aj na všetko z toho vyvesiť, ako som včera večer vrazil nosom do dverí a vzišla z toho táto nechcená nehoda. To sú jeho slová  a nie moje. A tak teraz sedím za počítačom a píšem vymyslený príbeh o nehode z nosom.

Myslím, že som všetko povedala v predchádzajúcom článku.

Keď premýšľam až moc, keď mi začne šibať a After

Dostala som náladu niečo napísať. Včera som sa rozhodla, že už je na čase pridať na blog štvrtú časť Scars Stay, ale nestalo sa tam, pretože internetu začne hrabať v tej najnevhodnejšej chvíli. Lenže kým som ešte mala náladu dívať sa na to ako sa stránka blogu stále načítava a načítava a stále nič, tak som sa pristihla pri tom, ako premýšľam nad tým, čo napíšem pod článok. A potiaľto som to napísala na papier perom, ktoré som si myslela, že už nefunguje, no potom som si uvedomila, že či mi náhodou nešibe, keď vedľa mňa je položený nečinný notebook a len z neho hrá hudba, zatiaľ čo mne sa tu nepohodlne sedí, zatiaľ čo píšem na mojom stole plnom bordelu. Začala som sa smiať sama na sebe ako mi šibe, však to aj tam budem prepisovať do počítača.

Znova sa vraciam k tomu, že som rozmýšľala nad tým, čo napíšem pod článok. Pomyslela som si, že nič. Načo? Lenže mi to prišlo také neosobné. Štyri mesiace som vlastne nič na ten blog nenapísala a ja tam chcem len tak pridať časť, ktorú si aj tam nikto neprečíta bez toho, aby som pod ňu niečo napísala? Viem, že ani toto si nikto neprečíta, lenže ja si samu seba neviem predstaviť, že by som toto mala niektorej zo svojich kamošiek povedať. Príde mi to divné. Čo také by som im aj povedala? Bojím sa, že už nikdy nič nenapíšem, pretože som už dlho nič nepridala na blog a je mi to vlastne jedno. A mne to je jedno a to bolí! Toto nikto nepochopí, pretože oni nechápu čo je pre mňa písanie. Iba tento blog to chápe, urobila som si z neho priateľku, ktorá jediná ma v tejto veci chápe, aj keď je to len virtuálna stránka. A koho to vlastne zaujíma? Nikoho, rovnako ako niekoho nezaujíma, že TEN blog nazývam priateľkou, aj keď sa slovo blog jasne radí medzi podstatné mená mužského rodu. Jednoducho som taká feministická, že aj toto radšej priateľkou, ako by som si mala priznať, že nejaký hlúpy virtuálny chlap vie o mojich pocitoch.

Znova sa vraciam k tomu, čo mám napísať pod článok a uznajte, že už je toho dosť a bol by dosť trapas mať doslov dlhší ako obsah kapitoly. Jednoducho som si spomenula na After (určite aspoň niekto pozná ten príbeh o potetovanom a piercingmi obsiatom Harrym a Tesse Youngovej), ktorý som tento víkend začala opäť čítať asi od nejakej 90. časti, tam kde som pred pol rokom skončila. Za celý víkend so prečítala asi 30. častí a potom som sa pristihla pri tom, že sa mi to už nechce čítať, keď sa k tomu Harrymu tá sprostá Tessa opäť vracia namiesto toho, aby sa s ním už definitívne rozišla. Nechápem, či tá baba, ktorá to píše je taká zaslepená Harrym, alebo ja neviem čo, ale to sa už nedá čítať, ako ta sprostaňa stále dookola Harrymu odpúšťa hocičo čo jej urobí. Však on keby pred jej očami zabil všetkým, ktorých má rada, tak je tu stále záruka toho, že tá krava sa k nemu do desiatich dní vráti. Veď to, čo je v tebe sa z časti odráža na tvojej osobnosti a keď si spomeniem, že tá autorka by mala byť taká, ako je Tessa, tak hneď viem, že tú osobu by som nedokázala spoznať bližšie, než je hodina debaty o hocičom. Také hlupane dokážu hocijakú debatu obrátiť na tému, mnou nenávidenú: Chlapci. Bože ako ja neznášam debaty o tomto plemene! Prečo majú ženské pud sa rozprávať o opačnom pohlaví neustále? Pri takýchto témach sa zamýšľam nad tým, že asi rozumiem tomu, prečo Hitler bol taký rasista.

V stredu som bola v koncentračnom  tábore v Poľsku a nebudem klamať o tom, že ma to zaobchádzanie s ľuďmi, aké tam kedysi panovalo chytilo za srdce a dohnalo k slzám, takže asi máte predstavu o tom, ako neskutočne ma dokáže rozčúliť niečo také, keď už by som na nich chcela poslať Hitlera. Keď však teraz nad tým, premýšľam, tak  by som niečo také nepriala nikomu, pretože to si jednoducho nezaslúži nikto, takže tento odsek beriem späť, no nevymažem ho. Ja neviem prečo.

Vlastne neviem prečo tento článok píšem a k čomu mi to vôbec pomôže, ale asi neviem čo už od vôle robiť. Teraz keď tak po sebe čítam slová, tak som hore napísala slovo včera. Prečo vlastne keď to píšem dnes, no uverejním to zajtra a to len kvôli tomu, že šibe tomu hlúpemu internetu ktorý sa stále nechce načítať. Pomyslela som si, že je jednoduchšie asi napísať včera namiesto toho, aby som napísala vetu, či dve o tom, ako to vlastne je, no potom sa mi vryla do mysle myšlienka, že som si to zrejme naplánovala, čo je divné. Ja nikdy nič neplánujem. Nikdy je síce silné slovo, pretože niekedy plánujem, ale nikdy neplánujem niečo takéto. Za plánovanie sa smejem mojej sestre, pretože tá si jednoducho plánuje všetko a je to také jej, zatiaľ čo ja ráno vstanem a jednoducho žijem. Asi nikto z tých, čo to práve nečíta nemá predstavu o tom, ako to myslím, tak na to uvediem krátky príklad, ako moja profesorka psychológie, ktorá nám uvádza príklad ku všetkému. Ako som povedal, ja ráno vstanem a jednoducho žijem, lenže moja sestra si večer poviem, že       ráno musí vstať presne vtedy, aby si za päť minút mohla umyť zuby, potom sa bude päť minút česať, desať minút si nechá na raňajky, za ďalších päť minút si vymení knihy a ide do školy. Vidíte ten rozdiel za ktorý sa jej, samozrejme vždy v dobrom, vysmievam? A ja som si teraz naplánovala, že tam napíšem včera namiesto dnes. Ja viem, že to nie je až také strašný plán dňa, no mňa to tak neskutočne prekvapilo, že to tu vypisujem.

Neviem ani ako by som pomenovala to, čo sa mi práve roní v hlave, no je to niečo medzi tým, keď chcem len tak ležať a premýšľam, rozhadzovať veci, kričať, smiať sa a plakať zároveň. Ja viem, že sa to nedá a je mi z toho ešte viac zle. A teraz keď si ešte spomeniem na to, že pravdepodobne nepôjdem na koncert Eda Sheerana v Prahe pretože sa mi neušiel lístok, tak mi je opäť zle a ešte horšie. Ja tam chcem tak ísť, ale mám také obavy z toho, že už nikde nezoženiem lístok. Prečo ja? Bože, pomôž mi.... (Nepamätám si, že by som niekedy tak často žiadala Boha o pomoc, ako teraz – v poslednom čase)

Nakoniec to nie je dlhšie, ako časť, ale možno je to tým, že kým som si zmývala hlavu tak som sa trocha opokojila.

Čo bude cez leto...

Asi si každý všimol, že moja aktivita na blogu sa ani počas leta nemení. Síce si tento článok prečíta až nikto, no ja to aj tak napíšem, aby som mala dobrý pocit na duši.
Brigádujem. V Senci. To je pri Bratislave, ktorá má od môjho domu v okolí Žiliny neskutočne ďaleko a z toho vyplýva, že sa blogu budem venovať ešte menej než za posledný rok. Dokonca ani notebook nemám, čo znamená, že som na počítači asi po týždni. Ani ten môj zasraný mobil, ktorému začína po troch rokoch šibať, nemá wi.-fi.
No čo vám poviem. Vidím  že Scars Stay nezaujíma nikoho, a to zas nezaujíma mňa. JA TO DOPÍŠEM AJ KEBY MI TO MALO TRVAŤ VEČNOSŤ!!! Jednoducho som sa teraz nejako naladila na Eda, keďže on vydal CD, on nahral 2 soundtrack-y k dvom skvelým filmom a jednoducho robí hudbu a tak... (dokonca by mala mať aj koncert v Prahe, na ktorý pôjdem, aj keby som mala za tú vstupenku niekoho zabiť!) Zatiaľ čo 1D sú na svetovom turné, na ktorom sa nijako nezúčastňujem a všetky fotky z tadiaľ sú na jedno kopyto (aspoň podľa mňa).
Tým by som mohla aj skončiť. Ani vám tu k tomu nepridám obrázok na spestrenie tohto, pretože tu nemám  ani jeden, tak ja teda končím a prajem vám pekné leto :)

Scars Stay 3

Hrdinovia skončia vždy najhoršie

Po týždni, ktorý som strávil len vo svojej spoločnosti, zavretý v byte, som sa rozhodol, že je čas ísť na verejnosť. Vlastne to nebolo z vlastnej vôle, skôr zo zúfalstva. Minuli sa mi totiž zásoby všetkého, čo som mal doma. Aj alkoholu. Viem, že som mohol len zbehnúť do najbližšej večierky, no pochybujem, že by tam mali niečo, v čom nie je jed.

Obliekol som si mikinu, ktorú som vytiahol zo skrine a rifle, ktoré sa už týždeň povaľovali po zemi vedľa postele, bez povšimnutia. V takomto oblečení som sa premával nočným Londýnom, osvetlených len neónovými lampami, s kapucňou na hlave a s rukami vo vreckách.

Vošiel som do prvého baru, ktorý mi prekrížil cestu. Ani som si nestihol všimnúť jeho názov, ale komu na tom záleží? Mne teda nie.

„Čo to bude?“ spýtala sa ma barmanka, keď som si sadol za bar.

„To je jedno. Hocičo,“ povedal som bez toho, aby som sa na ňu pozrel. Po chvíli predo mňa postavila dopoly plný dvojdecový pohár čírej tekutiny. Nalial som do seba obsah pohára a prázdny som ho opäť položil na pult. Pohár bol znova okamžite plný. Prvýkrát som sa na tú barmanku pozrel. Usmievala sa na mňa, zatiaľ čo sa nahýbala cez pult, aby som mal čo najlepší výhľad na jej výstrih. Pozerala sa na mňa, akoby som tu bol len ja. Musím uznať, že mala krásne oči. Ich odtieň som vďaka tme nemohol odhadnúť, no bol som si istý, že ich má tmavé. Veľké, tmavé oči s pekným širokým úsmevom. Presne taký úsmev má Zoe, len oči má drobné a belasé ako nebo, no snažila sa zväčšiť si ich čiernom linkou na oči a o to svetlejšiu farbu jej šošovky mali.

Keď som sa opäť vrátil na zem, tam kde nie je Zoe moja, ale Patrickova, pristihol som sa, ako sa usmievam, čo si tá barmanka mohla zle vyložiť. Zrejme to tak aj urobila, keďže jej úsmev sa väčšmi roztiahol, aj keď to vyzeralo, e to už nie je možné.

Potriasol som hlavou a znova som do seba nalial na jeden hlt celý pohárik toho istého alkoholu.

„Vezmem si celú fľašku,“ povedal som jej a položil som na stôl dvadsať libier, keď som si bol istý, že dnešná noc by neskončila tak, že by som v posteli spal sám. Avšak, čo je na tom až tak zlé? Veď som  slobodný chlap. Ale necítim sa tak. Keby som sa s ňou vyspal, tak by som sa cítil, akoby som Zoe podviedol.

‚Veď ona ťa aj tak podvádzala s Patrickom,‘ pripomenul som si v duchu.

Vytrhol som jej z rúk fľašu, za ktorú som si zaplatil. Sadol som do boxu, na stôl som si položil, ktorú som doplna alkohol z fľaše. Už som si myslel, že zvyšok dopijem v pokoji a zároveň v nejakej spoločnosti, aj keď cudzej, no spoločnosti, ale túto harmóniu narušila hádka od vedľajšieho stola.

„Daj mi pokoj,“ hystericky zakričal ženský hlas.

„Ale ja som s tebou ešte neskončil,“ oponoval jej muž, ktorý ju hneď potom začal hladiť rukou po stehne. Plesla ho po ruke.

Neviem, čo to do mňa vošlo, no postavil som sa z odhodlaním brániť česť  neznámej.

„Daj jej pokoj,“ zopakoval som slová, ktoré mu pred chvíľou povedala ona. „Nevidíš, že si to neželá?“

„Ty sa do toho nestaraj!“ povedal a päsťou mi strelil do nosa. Ihneď som pocítil, ako mi krv tečie dolu hrdlom a slzy sa mi hrnú do očí. Už dávno som nepocítil fyzickú bolesť.

Chytil som sa za poranené miesto, neznáma zhíkla a chytila sa za ústa. Práve v tomto okamihu ma rytierskosť opustila a vybehol som von z klubu, ktorého meno doteraz neviem, ale určite viem, že sa tu už nikdy nevrátim.

„Dobre, tak si bež za ním ty krava, ale za mnou už nikdy nelez!“ zakričal ten nepríčetný chlap, ktorý mi pravdepodobne zlomil nos. Stuart ma určite zabije.

„Počkaj, počkaj!“ kričala ženský hlas, to mi však bolo jedno. Divím sa, že mi tá bolesť ešte nezatupila všetky zmysly.

Zrazu ma zozadu za rameno chytila malá ruka a ja som sa otočil, pripravený na útok, ktorý mi určite nebolo treba, keďže to bola tá neznáma, vďaka ktorej som dostal päsťou do tváre.

„Čo!“ skríkol som po nej, pretože som na ňu bol naštvaný. Viem, že si to nezaslúžila, no moja ešte horšia, než zlá nálada ma premohla.

„Ospravedlňujem sa. Viem, že si ma chcel len obraňovať, vážne ma to mrzí,“ ospravedlňovala sa mi a je výraz, ktorý hovoril, že to myslí úprimne vážne mi len napomáhal k tomu, aby som jej uveril.

„Kašli na to, dobre? Idem domov,“ povedal som jej skôr, než som úplne vykrvácal. Naozaj potrebujem ísť domov.

„Mohla by som ti nejako pomôcť?“ ľútostivo sa na mňa pozrela. Už dávno som nevidel taký úprimný úsmev.

„Nie, ďakujem. Myslím, že na dnes mi už pomoci stačilo,“ odpovedal som jej, otočil som sa a chcel som pokračovať v ceste, no neznáma ma chytila za ruku a prinútila ma otočiť sa.

„Ja viem, že si zrejme naštvaný, no ja budem mať výčitky svedomia, ak ti nepomôžem,“ dívala sa mi priamo do očí, až to bolo nepríjemné. Mala naozaj hrejivý pohľad.

„Prepáč, ale mne sú tvoje výčitky svedomia úplne ukradnuté,“ vytrhol som si ruku z jej zovretia, no nedokázal som odísť.

„Ja viem, strašne ma to mrzí. Ja... mohol by si ísť ku mne domov, ošetrila by som ti to,“ opäť sa na mňa pozrela tým spôsobom, ktorý nedokážem opísať, ale je to neskutočne príjemný pocit. Alebo si to len nahováram?

„Je to asi pol hodina cesty tadiaľto, ale keby sa nám podarilo zastaviť taxík, tak do desiatich minút by sme u mňa mohli byť,“ v druhej polovici vety sa začala skôr zamýšľať sama zo sebou.

„Ja to mám desať minút cesty aj bez toho, aby som musel zastavovať taxík, takže tvoje služby nebudem určite potrebovať,“ protivne som sa na ňu usmial a teraz som už vážne šiel domov.

„Prečo ste dnes vy chlapi taký odporný? Čo máte krucinál za dni? Tak prepáč, že som sa snažila pomôcť ti!“ zakričala za mnou, no mne boli jej city ukradnuté.

Otočil som sa a odkričal som jej naspäť: „To so ženami niečo je!“

Sám neviem, prečo som jej tieto slová odkričal naspäť, no po nich mi hneď bolo ľahšie. Ani neviem, či ma počula, ale vlastne mi to bolo jedno. Pre mňa bolo oslobodzujúce už len to, že som to povedal.

Díval som sa na to, ako odchádza úplne opačným smerom ako ja a potom som sa otočil a už naozaj upaľoval domov, lebo som nechcel vykrvácať, čo bolo dosť pravdepodobné, keďže krv neprestajne tiekla ďalej...

Je divné, koľko obrázkov som našla na posledné vety tejto časti a to som ešte ani neprezrela celý súbor. O tom som však nechcela. Vlastne ani neviem, čo by som chcela k tomuto povedať. Asi nič :)

Scars Stay 2

Krásne lži

Ležím na deke v tráve, zatiaľ čo si zo zatvorenými očami užívam ako ma lúče slnka šteklia po tvári. Pokrčím nosom, keď zistím, že lúče nie je to jediné čo mi prechádza po tvári, ale sú v tom zaletené aj dlhé blond vlasy, ktorých majiteľkou je Zoe. Otvorím oči, aby som sa na ňu mohol pozrieť. Na jej krásne modré oči, ktoré dnes majú rovnaký odtieň, ako jasná obloha nad nami, na jej pery namaľované červeným rúžom, ktoré okrem toho rúžu zdobí ešte prekrásny úsmev, ktorý jej hneď vrátim.

„Myslela som si, že spíš,“ povedala a brnkla mi po nose.

„Ako môžem spať, keď tu mám teba?“ zakrútil som hlavou, chytil som ju za šiju a pritiahol k sebe.

„To teda neviem,“ povedala a zasmiala sa predtým, než spojila naše pery.

„Poďme sa prejsť,“ energicky sa postavila zatiaľ, čo ja som bol stále v eufórii nášho bozku. Len, čo to dopovedala, ani mi nedala šancu na odpoveď a už ma ťahala na nohy.

Oprášil som si nohavice, aj keď som ležal na zemi a rozbehol som sa za Zoe, aby som zmenšil tú vzdialenosť medzi nami.

„Je tu krásne, však?“ opýta sa ma a pritom pobehuje po lúke plnej rozkvitnutých kvetov. Milujem leto. Zvlášť, keď ho trávim zo Zoe.

„Je tu nádherne,“ súhlasil som s ňou. Vzal som ju do náruče a začal som s nami točiť v strede rozkvitnutej lúky. Zoe sa prestala smiať a spojila naše pery. Ja som sa však neprestal točiť, až kým sa Zoe odo mňa odtiahla a neverbálne ma prinútila ju opäť položiť na zem.

„Ľúbim ťa, vieš to?“ vyznal som jej lásku, zatiaľ čo som sa jej pozeral priamo do jej očí, dokonalo kontrastujúcich s oblohou nad nami.

Zoe prikývla a povedala: „Ľúbim ťa.“

Počuť od nej tieto slova pre mňa znamenalo neskutočne veľa. Aj to leto by som vymenil za to, aby som to mohol počúvať stále dookola.

Zoe ma pohladila po vlasoch a odhrnula mi ofinu z čela, popritom ako sa usmievala.

„Nikdy by som ťa nedokázala opustiť. Si pre mňa všetko,“ jej úsmev sa ešte rozšíril, keď vyslovila tieto slová.

„Tak prečo to s Patrickom?“ opýtal som sa a medzi mojím obočím sa zjavila bolestná vráska.

„To bolo len zo žartu. Bola som strašne zvedavá, čo by si urobil, keby si niečo také zistil. Veď už som ti to hovorila,“ usmiala sa na mňa. Ja viem, že mi to už hovorila, no stále mi nejde do hlavy, ako mi to mohla urobiť.

„Ed, no tak! Nemrač sa! Veď ja ľúbim len teba,“ chytila mi tvár do svojich slnkom zohriatych dlaní a pobozkala ma. Bol to dlhý a krásny bozk.

„Vieš to, však?“ spýtala sa ma presne to isté, čo ja jej pred chvíľou. Prikývol som a ona ma znova pobozkala...

***

Lúče slnka mi zasvietili do tváre, čím ma opäť prebudili do nového dňa a ja som si znova zapísal do svojho imaginárneho diára, ktorý som si založil v hlave, že večer musím zastrieť závesy, aj keď viem, že na to zabudnem. Znova. Rovnako znova, ako sa mi opäť sníval tento sen. Síce nie je ten sen presne do detailu rovnaký, no je v ňom Zoe a ja. Sme v ňom spolu a šťastní. Potom sa ani nedivím, že sa nechcem prebrať a nadávam na slnko.

Je to až rapídne vtipné, že môj sen sa začína presne tým, čím aj končí. Tým, že mi slnko zasvieti do tváre. Prečo je život tak krutý a ešte aj počas snívania ma mučí? Znie to divne, ale želám si, aby som sa neprebral a sen pokračoval ďalej.

Rukou som si pretrel tvár a posadil som sa. Opäť bolesť hlavy. Rovnaká bolesť hlavy, ako po posledné tri dni. Divné, že vo svojom stave sa dokážem každý večer ešte premiestniť na posteľ, namiesto toho, aby som zaspal na gauči. No keby som zaspal na gauči, tak ma neprebudí to otravné slnko. Ale bolel by ťa chrbát, pripomenul mi hlas v mojej hlave. No čo už, má pravdu. Toto je hra na buď, alebo.

Posadil som sa a nohou som vrazil do prázdnej fľaše, v ktorej bol ešte včera alkohol. Vodka, aby som bol presný. No to, čo v nej bolo mi je teraz už na nič, keď v nej už nič nie je.

Preskočil som fľašu a šiel som s prebrať vodou do kúpeľne. Umyl som si tvár studenou vodou a zahladil som sa  na svoj odraz v zrkadle. Zoe mala pravdu. Kto by mohol ľúbiť niekoho takého, ako som ja? Ryšavý, modrooký tučný muž, ktorý utápa moju lásku každý večer v alkohole.

Musel som odísť z kúpeľne, aby som sa viac na seba nemusel pozerať. Teraz keď sa na náš rozchod pozriem z odstupom času, tak zisťujem, že Zoe mala vlastne pravdu. Ako som si mohol myslieť, že budeme naveky spolu? Veď ona ja krásna a ja som... ja. Jednoducho k sebe nepatríme. Zoe patrí k takým, ako je Patrick a bodka. Alebo skôr výkričník obtiahnutý minimálne troma zvýrazňovačmi rozličnej farby?

Časť! Je dnes a preto je kratšia. Jednoducho som nevedela ako pokračovať a došlo mi, že by som k nej už nič nevymyslela ani o týždeň, tak je tu. 

Ja viem, že to tu kecám asi len sama pre seba, pretože to zrejme nikto nečíta, no pre mňa sa stala rarita, že vždy sa musím pod novú časť vykecať, tak píšem. Prosím, ak si to niekto prečíta, tak dajte vedieť komentom, do ktorého napíšete bodku, alebo hocičo. Alebo kliknite na hodnotenie, pretože by som vážne chcela vedieť, či to niekto číta. 

Ed Sheeran - All of the Stars ~ (The fault in our Stars)

V prvom rade >LINK!!<
A teraz....
.....O môj bože! Milujem ten song! (Ak vezmeme do úvahy, že ho poznám menej než 24 hodín, tak áno, som šialená!) 
Odporúčam si pozrieť aj to video, pretože by som povedala, že to je už aj videoklip. Milujem aj ten videoklip. Je jednoducho skvelý a hlavne je plný 3 vecí, ktoré milujem: 
1. WeHeartIt obrázkov! ♥
2. Červených tulipánov! ♥♥
3. Edovho hlasu!! ♥♥♥
A po 4. (ja viem, povedala som troch, ale táto vec je možno tá najúžastnejšia, no nie je jej plný klip, keďže to je len nakonci) Ed!!!!! ♥♥♥♥
Vlastne vo 4. (neplánovanom) bode je všetko ~ WeHeartIt obrázky v pozadí; červené tulipány; Edov hlas a Ed ♥
Dobre. Myslím že to by aj stačilo o mojich úchylkách k tejto pesničke. Asi vám už aj došlo, že sa ju mám na zvonení a neviem sa dočkať, kedy mi niekto zavolá!!! (Sestra je taká škodoradostná, že ma nechce prezvoniť a mobil nosí pri sebe, takže sa nemôžem ani sama prezvoniť. MRCHA!) 
Viete, nad čím som tu skákala 3 a pol metra dohora? Poriadne sa sústreďte na 2:35!! Vidíte to?

!!!!!!!

Citát, ktorý patrí medzi moje najobľúbenejšie z WeHeartIt obrázkov. A to už len preto, lebo ten citát vyslovil Ed Sheeran!!  Oh, môj bože! No nemilujte ho!
Ten citát je aj niečo ako motto, alebo myšlienka príbehu Scars Stay, ktorý som už dlho nepridala, ale chcem to zmeniť v najbližšej dobe (dnes, zajtra,... Sorry :D )

Ešte jedna vec. Viete si predstaviť, ako nenormálne sa neviem dočkať, kedy film z názvom The Fault in our Stars príde do slovenských kín? 
Samozrejme, že na to do kina nepôjdem, lebo nebudem mať ísť s kým a jednoducho to pri mojom "šťastí" nepôjde, no stiahnem si ho, potom si ho pozriem no a tak. :D

Prajem pekný deň a dúfam, že vás pesnička oslovila aspoň trocha :)

Scars stay 1

Začiatok konca

„Ed, počúvaš ma vôbec?“ Zoe mi zamávala rukou pred tvárou. Vytrhla ma zo zamyslenia, no nemohol som jej to mať za zlé, pretože len chcela, aby som jej venoval chvíľku pozornosti a ja som sa namiesto toho zamýšľal nad niečím iným.

„Áno. Jasné, že ťa počúvam, len som sa na chvíľku zamyslel... prepáč,“ odpovedal som jej a natiahol som sa k nej, že jej dám pusu, no ona sa odtiahla na bok.

To nič, jednoducho nemá náladu. Opakoval som si slová, ktoré mi dnes zneli v hlave nejako často. Z dnešku som nemal dobrý pocit, no nechcel som si to priznať. Však čo môže byť lepšie, než poobedie strávené s mojou Zoe?

„Dobre, tak ti to teda zopakujem,“ opäť povedala tým jej medovým hlasom a ja som prikývol.

„Chcela by som ti dnes predstaviť môjho dobrého kamaráta,“ s nadšením povedala.

„To je skvelé, spoznám ďalšiu osobu, na ktorej ti záleží,“ potešil som sa a snažil som sa ignorovať kŕče v bruchu. Zrejme to chce ibalgin.

„A kam ideme?“ spýtal som sa jej a zadíval som sa do jej modrých očí. Mala ich rovnako modré ako ja, no omnoho krajšie, než ja.

„Do jednej kaviarne, kde by už mal byť,“ pochopil som, že tou treťou osobou naráža na svojho kamaráta, s ktorým sa máme dnes stretnúť.

Po chvíli tichej chôdze sme boli na mieste. Nezistil som to podľa toho, že by mi to miesto bolo povedomé alebo nejakým tomuto podobným spôsobom. Zistil som to podľa toho, že Zoe sa rozbehla a hodila sa okolo krku nejakému, mne zatiaľ neznámemu, mužovi.

„Ed, toto je Patrick, môj veľmi dobrý kamarát,“ Zoe mi predstavila vysokého muža s naschvál neupravenými hnedými vlasmi, ktorý mal jednu ruku obmotanú okolo jej drieku. Pri tom pohľade sa ma zmocňovala žiarlivosť, no nedovolil som si nechať sa vyviesť z mieri. Viem, že Zoe to nemá rada.

„A Patrick, toto je Ed. Môj priateľ,“ predstavila ma Patrickovi, no vôbec nie s takým nadšením alebo hrdosťou v hlase, akú by som čakal. A čo bolo horšie, zdalo sa mi, že moje meno na jazyku len tak prehodila, zatiaľ čo Patrickovo meno vyslovila so slasťou v hlase.

Dobre Ed, prestaň byť patetický, jednoducho máš len zlý deň. Zahriakol som sa v duchu a prijal som Patrickovu nastrčenú pravačku, ktorou mi hneď potriasol a prvýkrát som začul jeho hlas pri slovách: „Teší ma.“

Odpovedal som len kývnutím hlavy. Dnes to vidím na depresívnu náladu pri telke s pivom v ruke.

„Pôjdeme dnu, nie?“ znova prehovoril Patrick a Zoe mu hneď prikývla, akoby navrhol neviem čo. Aj keby sa mi nechcelo, tak tu nie je čas na protesty, pretože tí dvaja sa už drali do kaviarne a mne len ostávala ísť za nimi a pozerať sa na to, ako sa navzájom tešia z prítomnosti toho druhého. Musel som sa dívať nato, ako ma ignorujú.

Nie Ed, nikto ťa neignoruje, oni sa len dlho nevideli a tak si majú čo povedať. To je aj dôvod toho, prečo ti ho Zoe nepredstavila skôr. Opäť som si pripomenul dôležité fakty, ktoré sa týkali toho, že Zoe je moja priateľka, ktorá ma ľúbi, tak ako ja ju.

Usadili sme sa do rohu kaviarne. To bolo asi najnenápadnejšie miesto v tejto miestnosti a mne to vyhovovalo. Zoe zrejme myslela na mňa pri vyberaní tohto miesta.

„Ed, musíme ti niečo povedať,“ chvíľu ticha prerušil medový hlas Zoe a tým si okamžite získala moju plnú sústredenosť.

„Áno?“ povzbudil som ju v tom, nech pokračuje, aj keď sa mi tam nepáčilo to množné číslo. Vraj musíme.

„Už nejde, aby som ťa viac ťahala za nos. Na to ťa mám moc rada,“ pokračovala. Len rada? No prikývol som, akože rozumiem, aj keď som tomu nerozumel. Zostáva mi už len dúfať, že to neskôr pochopím.

„Je to pre mňa moc ťažké, pretože aj napriek všetkému mi na tebe moc záleží a aj preto tu je Patrick,“ kŕče v bruchu silneli, keď sa na neho Zoe pozrela. „Nie, vieš čo? Urobím si to jednoduchšie. Jednoducho už s tebou nechcem chodiť, chcem chodiť s Patrickom. Nie, ako doteraz, ale naozaj s ním chodiť a po sexe s ním si chcem povedať: Wau, bolo to skvelé. A nie: Kruci, opäť som podviedla Eda. Nechcem už mať výčitky svedomia kvôli tebe, pretože aj napriek všetkému ťa mám stále rada,“ Zoe ukončila svoj monológ a ja som nemohol uveriť vlastným ušiam. Chvíľu som si myslel, že som podľahol tým nepríjemným kŕčom v bruchu a že namiesto toho mi Zoe hovorí bláznivú historku o tom ako sa spoznali. Potom mi však došlo, že tie kŕče mám vďaka tomu, že som toto počul. Svet sa so mnou zatočil.

„Ľúbila si ma vôbec?“ vedel som, že odpoveď na túto otázku by ma možno ešte viac zranila, no ja som to potreboval vedieť.

„Áno Ed, ľúbila som ťa, no tomu už je dávno koniec. Z tých dvoch rokov, čo sme boli spolu som ťa naozaj ľúbila možno tri mesiace, zvyšok roka som si to nahovárala, no potom, pred rokom som stretla Patricka a on to všetko zmenil,“ podala mi odpoveď na moju otázku, no neviem, či ma viac nesklamala, než potešila.

„Prečo?“ dostal som zo seba jedno, jediné slovo, ktoré sa mi dralo na povrch.

„Vraj prečo?“ nahlas si odfrkla. „Zamýšľal si sa niekedy nad sebou? Veď sa pozri na seba a na Patricka, Ed. Patrick je vysoký, štíhli, vyšportovaný chlap, ktorý má štýl. Zatiaľ čo ty si ryšavý, modrooký tučko, ktorý chodí v mikinách. To je úplný nonsens, aby si sa s ním chcel porovnávať a ešte aj vyhrať. Priznám sa, že na začiatku si sa mi páčil lebo som bola zúfalá a ty si mal krásne reči, no potom som stretla Patricka a všetko sa zmenilo. Už som sa ti to snažila niekoľkokrát povedať, no vždy som sa chytila do pasce tvojich slov, no teraz keď sa pozriem na teba a porovná si ťa s Patrickom, tak už nie je cesta, ktorou by si si ma získal,“ ďalšia úprimnosť, ktorá nemusela byť. Ten šok, ktorý ma dostal hneď na začiatku teraz vystriedali slzy, ktoré si vždy nájdu cestu von.

 Opäť sa so mnou zatočil svet, keď som sa snažil pozerať hocikde, len nie na tých dvoch. Sme presne na tom istom mieste, kde sme sa prvýkrát stretli. Tam, kde sa to všetko začína, tam sa to aj skončí. Pamätám si na tie slová, ktoré vyslovila tá veštica, ku ktorej ma donútila Zoe ísť v čase, keď ma ešte ľúbila, teda aspoň podľa mojich výpočtov. Na tom mieste, kde sa prvýkrát stretnete, na tom mieste sa uvidíte poslednýkrát.

Vtedy som tej bosorke nechcel veriť, pretože som si nevedel predstaviť, že by sme sa mi dvaja rozišli, no ako vidím, všetko je možné.

„Aha, tak ja teda idem... Vidím, že ma tu už nepotrebujete,“ povedal som a zdvihol som sa zo sedačky.

„Ed,“ opäť vyslovila moje meno a ja som k nej poslušne zvrtol hlavu. Ako budem bez nej žiť, keď som si na ňu už zvykol?

„Ed, ja nechcem, aby si si myslel, že to je tvoja chyba. Mala som ťa naozaj rada, no jednoducho som potrebovala niečo iné, než si ty,“ úprimne sa na mňa usmiala, no ja som už viac neveril tomu jej úsmevu. Nikomu som už nechcel veriť.

Otočil som sa so zaumienením, že Zoe navždy vypadnem so života. Ublížila mi a ja ju ľúbim.

Odišiel som. Navždy som odišiel zo života Zoe a z tejto kaviarne. Dnešný deň sa mi už nezdal byť taký krásny, veď prečo aj? Dívam sa naň cez slzy a popri tej rýchlosti, ktorou uháňam cez Londýn sa okolie ani nedá vnímať. Ja však veľmi dobre viem, že to nie je preto, že utekám. Dnešný deň sa mi pokazil pred pár minútami, keď sa so mnou rozišla moja, teraz už bývalá, priateľka, kvôli nejakému Patrickovi. Zoe mala pravdu. Ako som si mohol myslieť, že so mnou ostane do konca života? Ona patrí ku takým ako je Patrick. Ja, s mojím výzorom, si nikdy nenájdem priateľku.

Dobehol som až domov. Teraz mi už len stačí vybehnúť deväťdesiat šesť schodov a budem doma. Tam, kde ma už nikto neuvidí, ako mi je blbo, tam kde budem môcť podľahnúť svojím emóciám. Tam, kde sme spolu so Zoe prežili tak veľa...

Prvá časť môjho ďalšieho experimentu. Sama s ňou nie som moc spokojná, ale nejako som ten začiatok musela napísať a toto mi prišla ako najlepšia voľba. Popravde sa budem diviť, ak si to niekto prečíta a ešte bude aj komentovať, pretože som si vedomá, že Sheerios e menej než Directioners, no ja to dopíšem, aj keby som si to mala písať len sama pre seba...

Moc, moc, moc, moc, moc, moc, moc,.... ďakujem za prekonanie 8000 vzhliadnutí :)

Aspoň niečo, keď už nič :)

Dlho (od piatka) som nič nepridala. Rozhodla som sa, že kašlem na to a začnem pridávať ten príbeh, ktorý je na rade, no dnes nie. Dnes nie je ten správny čas. Dnes pridám niečo iné, niečo čo sa oplatí pozrieť si.
Blogy, ktoré za to fakt stoja!!
Viem, že ich už mám vystavené na blogu dlho, no idem ich rozobrať konkrétnejšie :)

Začala by som asi tým, ktorý je úplne skvelý a v mnohom mi zmenil život: 
-A dela Vojtušová
Milujem ten blog a autorka (-A), ktorá píše tie príbehy je pre mňa inšpiráciou. Dúfam, že raz budem písať tak ako ona, pretože jej príbehy sú skvelé. Síce sa rozhodla, že prestáva na ten blog pridávať a končí s fanfiction, no ja som presvedčená, že o nej budem ešte veľa počuť.
Tu sú príbehy z jej tvorby.
My famous way
Príbeh, ktorý som od nej nečítala, pretože ho ešte písala na nejakej facebook stránke, no tu je stručný obsah. Ani by som to tu možno nedala, no je to veľmi dôležité pre tých, ktorý by si chceli celú jej tvorbu prečítať. A len tak medzi nami: Myslím, že tá, ktorú si bral Niall bola Demi Lovato ;D
Girl from Evergreen
Ďalší príbeh, ktorý ma poznačil obrovskou stopou. Mnohým ľuďom som túto ff už odporúčala a každý si ju aj chcel prečítať. Musím si uznať, že viem dobre vtiahnuť ľudí  do deja. Stručný obsah máte hneď, keď si otvoríte ten link, takže sa nemusím moc vypisovať, no vrelo odporúčam. Predsa tu však niečo ešte napíšem, lebo by mi nedalo spať, ak by som to neurobila :D Úplne pútavá vecička, od ktorej nemožno odtrhnúť zrak, pretože je to láska na prvý pohľad. Ak by ste hľadali príbeh, ktorý vás donúti smiať sa a plakať zároveň, vžiť sa do postavy a prekvapiť. Šup, šup, čítať!
Book
Poviedka, ktorá až do samého konca prekvapovala. Toto bola prvá, ktorú som od nej čítala, čo znamená, že koniec ma úplne dorazil, lebo som to nečakala. Na také konce som nebola zvyknutá. -A musím uznať, že si ma vycvičila a zvykla som si na to, čo vlastne píše. Je to skvelé a aj keď hovorím, že som si zvykla, tak musím uznať, že ma stále prekvapuje. Ďalší príbeh, ktorý chytí za srdce s mnohými tajomstvami, ktoré zistíte spolu z postavami deja. Vrelo odporúčam ;)
The Wall - Prológ The Wall 1 The Wall 2 The Wall 3
The Wall. Príbeh, ktorý niekdy nedopísala a keď začala s Losers, tak mi došlo, že ani nedopíše. Vzdalo to, a to ma štve, no keď sa nad tým zamyslím, tak keby to nevzdala, tak nemá čo dať do Losers. Možno by neboli Losers. A keď si prečítate Losers, tak zistíte, akú paniku som mala z toho, nad čím sa tu práve zamýšľam a zároveň aj píšem :D
"Simple"
Predstavujem fanfiction, ktorá sa od ostatných fanfiction neskutočne líši. Už len tým, že príbeh je o Lii a Georgovi, do ktorých som sa zamilovala. Síce tam sú aj One Direction, no nie ako hlavné postavy. Odporúčam vám prečítať, lebo to, čo sa naučíte od Lii vás nenaučí nik. Dokonca mi poradila aj skvelý recept na kakao :)
Losers
Dostávame sa k jej poslednému príbehu, ktorý spája všetky dokopy. Stavím s o čokoľvek, že nič takéto skvelé a jedinečné, ani z toho žánru ste ešte nečítali. Ak sa pre toto rozhodnete bez toho, aby ste si prečítali tie predošlé, tak to nerobte, pretože by bola tá najväčšia chyba, akú by ste kedy urobili. Myslím, že viac sa vyjadrovať už nemusím.

Pokračujem takým, ktorý som objavila asi pred pol rokom:Lenik
Síce na tomto blogu nie je len jedna blogerka, no ja čítam príbehy od Lenik. Týmto nechcem Mimi (ďalšia blogerka na tomto blogu) ukrivdiť. Nie, že by písala zle, ja som len od nej ešte nič nečítala.
 Síce toto je jeden z tých najnovších blogov, ktoré som objavila, no už si ani nepamätám ako. 
Lenik je Sheerio!! Jediná, od ktorej čítam príbehy o Edovi. Človek by ani neveril, aké ťažké je nájsť dobrý príbeh o Edovi! Síce hovorím, že píše príbehy o Edovi, no faktom je, že je jeho mega fanúšička, ale napísala o ňom len jeden príbeh. Jeden skvelý príbeh, ktorý som ju ja osobne dokopala dopísať (na čo som patrične hrdá :D ) Potom je tu ešte jeden príbeh o Edovi, ktorý prekladá, no nie a nie pridať novú časť... Vlastne sa jej ani nedivím, pretože (tým nechcem uraziť autorku, od ktorej prekladá, a od ktorej neočakávam, že si toto prečíta) píše lepšie, než ona a po ďalšie má Lenik toho teraz veľa, pretože píše bakalárku. O tom som však nechcela. Chcela som sa prepracovať na jej príbeh:
She keeps me warm
Tu je ten príbeh o Edovi, ktorý je skvelý a ešte lepší. Asi nemám k nemu čo povedať, len toľko, že PREČÍTAJTE SI HO!!!
I don't need a man
Príbeh z jej dielne, ktorý je o Harrym a je feministický, takže som sa v ňom našla ako nikde. Milujem Tiu (hlavnú postavu). A milujem tam to Harryho snaženie. Celé je to skvelé.
Think like a man
Pokračovanie k I don't need a man. Čo povedať? Zrejme nič, len toľko, že ak si prečítate I don't need a man, tak nemáte na výber a prečítate si aj toto. !WARNING! Príbeh nie je ešte dopísaný!
BTW: #Nadpis nie je podstatný 1-102 sú úplne najvtipnejšie a najlepšie príspevky o ničom, aké som kedy čítala. Taktiež je autorka LENIK! 

To je všetko, čo som z predošlého blogu čítala, síce tam je toho oveľa viac a o 1D. Ak by ste si chceli niečo prečítať, tak to najdete TU!

Mižu Molnárovie
Tretia autorka, ktorá skvele píše. Teraz je tak neaktívna, že tri mesiace nič nepridala, no má tak skvelé nápady a úžasné príbehy, že mi je až ľúto, že nepíše.
Mimochodom, má úplne super vzhľad blogu.
The family secret
Príbeh, ktorý ma zo začiatku moc nezaujímal, no od dvanástej časti som každý deň dychtila po novej časti. Stojí za to si to prečítať, veď to má len 30 častí ;)
Behind the Enclosure
Trocha fantasy, ale fakt len trocha. Ak vás toto nezaujalo, tak vám poviem, že ja fantasy tiež moc nemusím, no toto je skvelé, ba dokonca možno lepšie. Škoda, že príbeh je zatiaľ nedopísaný a posledná časť bola zverejnená pred troma mesiacmi. Čo už... 

Cath Black
Blog, kde sú opäť dve adminky, no ja čítam len od Cath, pretože ku Any som sa neprepracovala a neviem, či sa ešte prepracujem, pretože ani jedna už dlho nič nepridala (pol roka)
Tiptoe
Príbeh, ktorý je skvelý. Najskôr to bolo len o šialenom priateľstve a tým je atypický a originálny. Preto ho aj odporúčam. Posledná časť ma tak chytila za srdce, že sa mi o nej ešte dlho snívalo :D
Walk
Pokračovanie k Tiptoe. Síce to už nie je to isté, pretože posledná časť skončila tak ako skončila (ak sa chystáte čítať, tak nejdem spoilovať, a ak nie, tak vaša smola). Bohužiaľ 12. časť je posledná, ktorú pred toľkým časom pridala.

TK
Mne najviac anynomná autorka príbehov, tak ani neviem, čo k nej :D
Wake me up
Ďalší trocha fantasy, no je B.O.H.O.V.S.K.Ý! A to ani nepreháňam. Len 16 častí, no ták ;)
It's a long story
Príbeh, ktorý nie je tak dlhý, aj keď sa tak volá, za to je skvelý a neskutočný. Taktiež odporúčam.

To sú blogy (a príbehy), ktoré sú fakt skvelé a neskutočne pútavé. Neviem, čo by som ešte napísala. Asi len toľko, že dnes mám za sebou prvý deň praxe :D a neviem sa dočkať 20:30 a 22:00. 

O tom ako mi chýba písanie aneb Strong!

Chýba mi písanie, viac ako si ktokoľvek dokáže predstaviť, no mám obavy! Už minulý piatok (presne pred týždňom) som povedala,aké zlé to je a nejdem sa opakovať.
Viete, aké to je keď má človek absťák? Nie? Tak si prečítajte.

(Každý pozná pesničku Strong od One Direction? Ak nie --> TU!)

Predstavte si dievča (táto postava nemá meno :D), ktoré sa ťahá so všetkými piatimi členmi skupiny One Direction. Ako to už medzi najlepšími kamarátmi býva, tak aj títo sa jeden druhému pochválili, že majú priateľku a boli prekvapení, keď zistili, že chodia s tou istou osobou. Rozhodli sa, že ju prekvapia...

Príde k nej Zayn a ona sa poteší. Zayn ju chytí za ruky a zdvihne ich do výšky ramien, keď začne spievať: „My hands, your hands tied up like two ships. Drifting  weightless. (Tu ju zdvihne do náruče a usmeje sa na ňu. Ona mu úsmev opätuje.)Waves trying to break it, I’d do anything to save it. (Tu ju už pustí na vlastné nohy.) Why is it so hard to save it?“

Zo smutným pohľadom od nej odíde. Ona sa snaží ho zachytiť, pretože nerozumiem, čo to malo byť, no v tom jej do cesty vojde Liam.

„My heart, (ukáže na svoje srdce) your heart (ukáže na jej srdce), sit tight like book ends, pages between us, written with no end.“

Ona sa usmeje nad jeho slovami, no stále nerozumie tomu, čo sa stalo zo Zaynom a dúfa, že nevidel Liama, rovnako ako dúfa, že Liam nevidel Zayna.

Liam pokračuje: „So many words we’re not saying, don’t want to wait till it’s gone (zaspieva, no jeho oči prestanu žiariť a zosmutnejú). You make me strong!“

Liam dokončí svoje sólo a odíde preč, rovnako ako Zayn, no na iné stranu. Rovnako ako pri Zaynovy, nerozumie tomu, čo sa práve odohralo a taktiež sa chce rozbehnúť za Liamom do tmavého kúta, no v tom spoza ďalšieho rohu vybehne Harry a začne spievať: „I’m sorry if I say I need you, but I don’t care, I’m not scared of love. (Ona si dobre uvdomovala toho minulého času v tých slovách, ale nechápala mu. Však len včera jej povedal, že ju ľúni. Čo sa stalo? Veď on jediný –a ešte Niall- jej to povedali, tak čo sa to, krucinál deje? Harry si bol toho minulého času taktiež vedomí a rovnako bol presvedčený, že sa tam hodí lepšie, pretože po tom, čo sa o nej dozvedel si bol istý, že ju už viac neľúbi.) ‘Cause when I’m not with you I’m weaker. (Pri týchto pravdivých slovách sa Harrymu takmer zlomil hlas, no bol odhodľaný dokončiť to, čo začal.) Is that so wrong? Is it so wrong, that you make me strong?

Sám Harry nevedel, či je správne jej povedať, to čo pre neho znamená, no už bolo neskoro vziať slová späť. A prečo by ich vlastne mal brať späť? Veď ona bola tá, čo mu zlomila srdce, tak nech trpí rovnako, ako trpel on, keď sa dozvedel, že ho po celý čas ťahala zo nos a klamala mu.

Dievča bolo zlomené z toho, čo si teraz vypočula, ale nechcela, aby j Harry opustil ale chcela, aby jej aspoň on vysvetlil, čo sa to deje, pretože si bola viac ako istá, že sú v tom všetci piati spolu.

V tom prišiel Louis.

„Think of, how much love that’s been wasted. (Presne na to v tejto chvíli myslel. Koľko lásky mohol za ten celý čas, čo si myslel, že ho má rada venovať viac lásky niekomu inému. Niekomu kto by si jeho lásku zaslúžil. A čo je podstatnejšie: Nikomu, kto by o ňu stál.) People always trying to escape it.  Move on to stop their heart breaking, (to sa práve chystal urobiť, no potom vyslovil slová, ktoré nechcel a jej dali nádej. Neskôr si Louis uvedomil, čo urobil, no potom si povedal že to niesú najhoršie slová na rozlúčku) but there’s nothing I’m running from. You make me strong.“

Potom znova prišiel n scénu Harry, ktorý znova zopakoval svoje slová, lebo sa nedokázal dívať na to ako jeho najlepší kamarát - Louis - trpí kvôli nej.

„So baby hold on to my heart, oh. (Zaspieval Zayn a ona sa potešila, že aspoň jemu na nej ešte trocha záleží) Need you to keep me from fallin‘ apart. I’ll always hold on ‘cause you make me strong. (Zayn dospieval. Bol si vedomí toho, že jej dal nádej, ale on jej ju chcel dať, aby jej potom mohol rozšliapať srdce, tak ako to urobila ona jemu. Ako dospieval)

Po prvýkrát sa pri nej objavil Niall. On jediný sa zatiaľ nezmieril s tým, že sa s ním a s jeho kamarátmi zahrávala. On jediný sa nedokázal zmieriť s tým, že k nemu necíti to isté, čo on k nej.

V tejto - pre Nialla ťažkej chvíli – nedokázal vymyslieť nijaké slová, ktoré by sadli do piesne, s ktorou začali už Zayn, Louis, Liam a Harry. A práve preto radšej zopakoval tie Harryho. Najviac ho vystihovali. To však Niall netušil, že ona pre Harryho znamenala presne toľko, čo pre neho.

„I’m sorry if I say I need you, but I don’t care I’m not scared of love. ‘Cause when I’m not with you I’m weaker. Is that so wrong? Is it so wrong?“

Posledné slova v podobe „You make me strong“ nepovedal, pretože už ho dávno nerobila silnejším, ale skôr slabším, rovnako ako keď je bez nej.

Niall od nej neodišiel. Nedokázal to. Odísť bolo ťažšie, než si predstavoval a obdivoval za to ostatných. Keď to videli jeo kolegovia a kamaráti v jednom, tak mu prišli na pomoc.

„I’m sorry if I say I need you, but I don’t care I’m not scared of love. ‘Cause when I’m not with you I’m weaker. Is that so wrong? Is it so wrong that you make me...

„I’m sorry if I say I need you, but I don’t care I’m not scared of love. ‘Cause when I’m not with you I’m weaker. Is that so wrong? Is it so wrong?“

A Harry ukončil, to s čím začali poslednými slovami piesne: „That you make me strong.“

Potom, ako Harry vyslovil posledné slová sa Liam, Zayn a Louis chytili za plecia a upierali svoje pohľady na Harryho s Niallom, ktorý ďalej smutne pozerali na ňu a nerozumeli, ako im to mohla urobiť. A nie len im, ale aj všetkým piatim.

Niallovi sa po líci skotúľala prvá slzy, ktorú však ona nemohla vidieť, no Harry si ju všimol. Zobral Nialla za ruku a ťahal ju k tým trom, ktorý sa už zmierili s tým, že to je obyčajná mrcha a čakali na to, kedy sa k nim pripojí ja Niall s Harrym. Stalo sa tak a všetci piati šli spolu do tmavého kúta, kde už nemohli byť na očiach tej, ktorá ich robia silnejšími, no nemohli s ňou byť. Ani jeden.
Ona tam ostala stáť a až teraz pochopila, čo urobila a čo stratila...

Čo poviete? Ale úprimne :)

BTW: V anglicku minulý týždeň schválili svadby homosexuálov. Kto sa teší so mnou?

Chcelo by to niečo...

Áno, chcelo by to niečo napísať :D Presne tak. Len ja neviem, či sa to oplatí...
Vidíte a to je zlé. Veľmi zlé. Vždy som bola za to, že si treba stáť za svojím názorom a ostatných presvedčiť o svojej pravde, aj keby ste neskôr zistili, že to pravda nebola. Vždy som si stála za niečím, čo som napísala k časti nejakého príbehu (a to som ich už prečítala), nech bol hocijako kritický protivný (a to j teda viem :D) alebo nech už bol tak neskutočne lichotivý a sladký, až by s neho dostali cukrovku (tých je už menej). Strašne rada komentujem, pretože som zistila, že písanie recenzií je moja šálka kávy - ako sa hovorí, aj keď ja dám radšej prednosť čaju, pretože kávu nepijem, lebo mi nechutí (no mala by som začať, pretože deň ma dokáže tak došliapať, až zaspávam posediačky už o ôsmej večer a vstávať sa mi nechce, no to už poznáme každý :D) O tomto som však nechcela.
Neviem, či sa mi chce niečo dať na tento blog, pretože mi ubúdajú vzhliadnutia aj komentáre a mňa to dokáže neskutočne sklamať, pretože vždy sa teším na váš názor, nech už je hocako negatívny. Tak som si zvykla na to, že pod každou časťou mám dva komentáre, že ma ten jeden neskutočne sklame.
Jasné, že začať s niečím novým je pre mňa výzva a nová skúsenosť, čo ja milujem, no bojím sa, že stratím aj to málo, čo mám, pretože nová story nesie názov Scars Stay a je o Edovi Sheeranovi, ktorý (bohužiaľ nemá toľko fanúšikov ako 1D, čo je škoda...no ani o tomto som nechcela).
Raz som sa už rozhodla, že toto bude ďalší z tých nespočetných príbehov, ktoré nosím v hlave (občas by sa mi šikla Dumbledorova mysľomisa :D) a ja nerada mením svoj názor.
Ďalšia vec je, že časti nebudú tak často (nie že by teraz boli - čo ma neskutočne štve), pretože sa chcem zapojiť do jednej súťaže a môj milujúci ocino, ktorý teoreticky podporuje moje hobby a môj rozvíjajúci sa talent, mi nechce dovoliť zobrať si notebook na intrák (hlavne, že mi ho Ježiško doniesol hlavne kvôli tejto veci). 

No nič, ja už končím. Pôvodne mal mať tento príspevok tri časti nesmiernej depresii a zato tu je pomaly celá úvaha mojej depky. Stáva sa ja horšie...






















Pár obrázkov, ktoré súvisia s témou







******

A pár takých, ktoré nemám kam dať