Music 12

Vydarené plány

 „Tak čo? Stálo to za to?“ spýtal sa ma, keď už bolo po všetkom a ja som si zbierala svoje veci zo zeme, až na tašku, ktorú už nevezmem vďaka nedostatku rúk a vracať sa pre ňu nebudem. Tú si zoberiem zajtra.

 „Stálo,“ prikývla som. Nemala som v úmysle mu klamať, ale nevenovala som mu ani pohľad. Jediné, čo ma zaujímalo bolo, aby som našla všetky veci, ktoré zo mňa strhol, dala si ďalšiu sprchu a šla spať.

 „To znamená, že to bolo viac ako dobré,“ povedal a znelo to viac ako skonštatovanie, než otázka.

 „Ber si to ako chceš, ale ja idem d sprchy a potom spať. Ty choď domov alebo tu ostaň. Je mi to jedno. Tento dom má tri hosťovské izby, tak máš kde spať, ak by si tu ostal, pre mňa za mňa sa vyspi aj v obývačke alebo kde len chceš. Prípadne vieš, kde sú dvere, ktorými si vošiel a dostaneš sa domov. Jediné, čo po tebe chcem je, aby si bol zajtra na čas v štúdiu,“ povedala som. Presne tak, ako som povedala, mi vlastne bolo jedno, čo z toho si vyberie. Hlavne, aby nemeškal!

 Za dnešný deň som už nepočula Harryho hlas a možno to bolo aj tým, že som mu po svojom doslove na to nedala ani priestor a hneď som zdolala schodište a zavrela sa vo svojej izbe, kde som urobila presne to, čo som si naplánovala a povedala Harrymu. Osprchovala som sa, obliekla sa do nočného úboru (To tak divne znie :D) a ľahla som si z úmyslom, čím skôr zaspať.

 Predtým, ako mi však moje podvedomie dovolilo vykonať túto banalitu, musela som sa zamyslieť na tým, či išiel Harry domov alebo ostal tu. Nezaujímalo ma to však až toľko, aby som sa prinútila vstať  postele a pozrieť sa. Veď načo aj? O pár hodín sa to aj tak dozviem a pri najhoršom sa ho to opýtam. Alebo mi to povie sám...

Keď mi ráno zazvonil budík, tak som ho pohotovo vypla a chystala sa vstať.

 „Prečo vstávaš tak skoro?“ zamrmlal Harry vedľa mňa do vankúša. Počkať Harry?

 „Čo tu robíš?“ skríkla som po ňom.

 „Skús hádať,“ ironicky prehodil a otočil sa na opačnú stranu. Buchla som do neho, až spadol z postele. Človek by si myslel, že som sa pri tom narobila, ale nebolo to až také ťažké, vzhľadom k tomu, že ležal na samom kraji postele.

 „Šibe ti!?“ ohradil sa a postavil sa na rovné nohy. Tým sa mi vyskytol pohľad na jeho polonahé, potetované telo, ktoré som si včera nemal možnosť všimnúť. To však bolo teraz vedľajšie, také niečo si môžeš užiť aj nabudúce, ak budem chcieť. Teraz ma len zaujímala odpoveď na moju otázku.

 „Čo tu robíš?“ zopakovala som a bolo mi úplne jedno, či som mu ublížila alebo je v pohode.

 „Sama si povedal, že tu môžem ostať,“ povedal a mykol plecami.

 „To som síce povedala, ale taktiež som povedal, že sú tu tri hosťovské izby!“ rozčúlila som sa.

 „Áno, ale taktiež si povedal, že môžem ostať aj v obývačke alebo kde len chcem!“ kričal aj on a práve teraz som si uvedomila, že sa správame, ako dvaja manželia, ktorý majú pred rozvodom, každý z nich žije už vo vlastnom, ale jeden večer sa vymkli ich povahy z pod kontroly, podľahli ľudským potrebám, čím si vzájomne splnili manželské povinnosti a teraz tu po sebe hučia a snažia sa hodiť aj vlastnú chybu na toho druhého.

 Zatiaľ, čo ja som sa zamýšľala nad tým, na čo sa to podobá, tak na Harryho tváry sa objavil víťazoslávny úsmev a mňa mohlo poraziť, pretože dobre viem, že má pravdu a vie to aj on.

 „No dobre. Ale nabudúce to už nerob,“ povedala som a vybrala som sa do kúpeľne. Viac som nemala čo povedať a aspoň som sa izolovala od jeho poznámok.

 Dnešné ráno je fakt skvelé. Prebudila som sa vedľa Harryho Stylesa, ktorý mi behom 5 minút znížil sebavedomie o minimálne tri percentá a teraz utekám pred tým, aby som si vypočula niečo, čo počuť nechcem. V takejto situácii zvyknú ľudia vo filme povedať vetu: „Môže to byť ešte horšie?“ a potom sa z čista, jasna spustí búrka. Ale teraz som v dome a nehrozí, aby tu pršalo a ja sa radšej spýtam: „Čo sa mi dneska ešte môže stať?“

 „Ani nebudem musieť,“ povedal Harry skôr ako som za sebou stihla zavrieť dvere. Nakoniec mal aj tak posledné slovo.

 Rýchlo som sa osprchovala, pretože mám kvôli dnešnému rannému incidentu sklz, a zabalená len v uteráku som vošla naspäť do izby a dúfala, že tam nie je Harry. Našťastie nebol.

Zo skrine som vytiahla modré šaty s trojuholníkovým výstrihom a trojštvrťovými rukávmi. Obliekala som si ich. Chytila som si dva predné pramene vlasov, na boku hlavy a vzadu si ich zopla obyčajnými sponkami. Obyčajný účes, ktorý zaberie minimálne času a, pôsobí elegantne a ako bonus e maximálne praktický, pretože mi vlasy nepadajú do tváre.

 Ako sa Harry dostal so mojej izby? To som tak rýchlo zaspala? No prosím. Znova som myšlienkami pri ňom. Je to hrozné! Asi sa mu podarilo to, čo včera pri tancovaní povedal. Na neho už nikdy nezabudnem, ale tento úder mu vrátim...

Rozhodla som sa vám pridať novú časť, pretože máme plný dom ľudí a ja sa nudím :D a tak tu je :) By ma zaujímalo, čo si o tejto časti myslíte, ale to ma zaujíma vždy, takže by som si poprosila komentár a čím viac ich bude, tak tým skôr bude časť :) 

Táto časť je taký začiatok tej budúcej... inej. Tam sa ukáže Sofia z inej stránky. Tej, ktorú nemám moc rada a až ma bolí pri srdci, že to tejto skvelej,fiktívnej postave robím, ale konce sú nové začiatky a tak no :D Porosila by som si zaznačenie nejakej reakcie a hlavne kometáre. To by ma nesmierne, neskutočne, preveľa potešilo :) Love ya, all :-*