Dôvody
„Je tu toho
veľa, ale taký najhlavnejší je, že ty si ma zobrala na niečo, čo ťa baví
a začína to baviť aj mňa a preto by som ti chcel ukázať niečo, čo zas
baví mňa. Možno ťa to chytí,“ začal s presviedčaním a na konci mykol
plecami, čiže to moc presvedčivo ani neznelo. Alebo robí to isté, čo ja. Robí
sa, že mu to je ukradnuté a pri tom len čaká, kedy mu to odsúhlasím.
„To by ma zaujímalo, aké sú tie ďalšie
dôvody,“ povedala som a sama sebe musím uznať, že nechýba ďaleko a ja
do toho auta nastúpim.
„Ostatné dôvody ti poviem až po ceste,“
povedal a nadvihol obočie. Čakal na moju reakciu, ktorú už aj tak poznal.
Len chcel, aby som to povedala nahlas. Naše povahy sa až tak neodlišujú.
„Tak týmto si ma presvedčil,“ povedala som
a zasmiala som sa.
„To som rád,“ povedal a taktiež sa
zasmial. Nebol to úprimný úsmev, aký zvyčajne mávajú ľudia pri to, keď ich
poteší odpoveď, ktorú dostali. Bol to ten úsmev, ktorý som čakala; ten úsmev,
ktorý by sa na tváry objavil aj mne. Víťazoslávny úsmev.
Rozbehol sa k autu a otvoril mi
dvere na mieste spolujazdca. Nastúpila som a čakala, kedy vojde on.
„Ale musíš ma navigovať,“ povedal a zapol
si pás. Nič som mu na to nepovedala, pretože mi to bolo hneď jasné, a tak
pokračoval ďalej v rozprávaní: „Ak chceš, tak si daj tašku dozadu na
sedadlá, aby t nezavadzala.“ Po tejto vete som mykla plecami, položila tašku na
zadné sedadlá, pretože mi bolo jasné, že to je súčasť jeho plánu a nie pre
moje pohodlie, a zapla som si pás.
„Teraz ma veď,“ povedal, keď naštartoval motor
auta.
„V psi otočený úplne iným smerom.“ Prvýkrát,
čo sedím v tomto aute som prehovorila. Harry stočil volantom, čím otočil
auto na správny smer a vyrazili sme vpred.
„Doľava,“ znova som prehovorila, keď sme sa
objavili na prvej križovatke.
„Aké sú tie ďalšie dôvody?“ spýtala som sa,
keď pred nami bola len dlhšia cesta vpred.
„No,“ odkašľal si, „prvý je, aby som ti ukázal
to, čo ma baví.“
„To so už počula. Čo je ďalej?“ podráždene som
prehovorila. Neznášam, keď niekto chodí zbytočne okolo horúcej kaše.
„Napríklad by som chcel vedieť, kde bývaš, aby
som k tebe mohol chodiť aj o polnoci,“ povedal a znova sa
uškrnul. Kruci! Na toto som úplne zabudla. Hlavne, že prísť po mňa nemohol
hlavne kvôli tomuto, ale zaviesť ma ísť môže. Do pekla! Strácam pri ňom hlavu
a to vôbec nie je dobré.
„Tak na to zabudni, pretože aj ti
o polnoci neotvorím,“ tresla som prvú kravinu, ktorá ma napadla.
„A keď to nebude o polnoci?“ položil mi
ďalšiu otázku, pri ktorej s iróniou predstieral nádej v hlase. On sa
mi posmieva! Des!
„Nie,“ jasne som odpovedala. Dosť, čo som pred
chvíľou padla do jeho pasce, ktorú som mu sama pomohla vykopať.
„Ani keď ti dám na to dobrý dôvod?“ Znova
pokúšal šťastie.
„Ani vtedy a zaboč doľava,“ povedala som.
„Vážne?“ uisťoval sa. Viem o čo mu šlo.
Nevedel narýchlo vymyslieť žiadny iný dôvod, ale ja mu to neuľahčím. Od toho tu
už nie som. Dnes som mu život uľahčila už dosť.
„Vieš čo? Povedz mi ďalší dôvod, pretože toto
nikam nevedie,“ navrhla som mu a zdvihla som obočie s pohľadom
upretým na neho.
„Dobre. Ďalší dôvod je...“
„Doprava!“ prerušila som ho skríknutím
pohotovej inštrukcie a on prudko zabočil doprava, až ma v nápore
vzduchu hodilo o okno. Určite ani nestihol zapnúť blinker, ktorý
naznačuje, že bočí doprava.
„Ďalší dôvod je, aby som to ukázal, ako dobre
šoférujem,“ dopovedal a zasmial sa. Vedel, že tak narýchlo nič iné ako
toto nevymyslí a tak sa začal smiať. Tentoraz to bol úprimný smiech
a nie protivný úškrn.
„Tak po prvé: Ty nemáš žiadne iné dôvody,
okrem tej veci, čo ťa baví, však? A po druhé: Tomuto hovoríš dobré
šoférovanie? Veď sme sa skoro prevrátili!“ hovorila som rozrušeným hlasom
a aj napriek tomu, že mi táto situácia pripadala komická, tvária som sa
maximálne vážne.
„Po prvé: Nie, nemám. A po druhé: Takmer
by sme sa neprevrátili, keby si to povedal skôr,“ vyčítavo sa na mňa pozrel,
aspoň sa o to snažil, pretože oči sa mu smiali rovnako ako mne.
Zvyšok cesty tu vládlo ticho, ktoré
prerušovali len moje včasné navigačné pokyny. Nakoniec sme šťastlivo a bez
ujmy na zdraví dorazili až pred dom, kde bývam.
„Čo si to chcel? Pretože ja keď vystúpim, tak
zrejme an to už nebudeš mať príležitosť,“ hovorila som popritom, ako som si
brala naspäť svoju tašku zo zadných sedadiel.
„Ja ti to radšej ukážem,“ povedal potichu,
zhlboka sa nadýchol a poškriabal sa na zátylku. Potom svoju úchylnú ruky
presunul na ďalšiu časť môjho tela, tento krát stehno, a začal sa nebezpečne
približovať hlavou ku mne.
„Č-čo si myslíš, že robíš?“ dostala som zo
seba, keď sa svojimi perami vzďaľoval os mojich asi päť centimetrov.
„Len sa pokúšam ťa zoznámiť s tým, čo ma
baví,“ argumentoval.
„Styles. Ty máš jedno veľké šťastie, že sex som
nemala ani nepamätám a chuť naň sa zo mňa nikdy nevytratila,“ povedala som
a sama som strčila jazyk do úst. Určite bol z toho v šoku,
pretože si myslel, že práve toto mu sťažím ako sa len bude dať, ale ja som tiež
len človek...
Znova sa hlásim z novou časťou. Neviem, čo by som k tomu povedala, tak len napíšem, že sa teda máte na čo tešiť :D a zaujímalo by ma, čo si o tom myslíte. Komentík a... veď to poznáte :) Mimochodom, ďakujem za skvelé ohlasy k minulej časti :*)

Ten koniec :DDDDD Ale dobré to je :DDD Dúfam, že dáš rýchlo ďalšiu :))
OdpovedaťOdstrániťĎakujem :) Polovica už je napísaná, ale neviem, kedy to dopíšem a zverejním :)
Odstrániťděláš si srandu?:OO já umřu :D:D:D ten konec mě totálně dostal! :D jako je to naprosto úžasné :D:D doufám,že další bude brzo! :D:D♥
OdpovedaťOdstrániťĎakujem veľmi pekne. Posnažím sa čo najskôr :)
OdstrániťNo. Čím začať. Asi tým pozitívnym - páči sa mi námet, dievča z nahrávacieho štúdia sa zaľúbi do zajačika z chlapčenskej skupiny, to znamená dobrý sex. Vždy. A teraz to horšie - prečo tak skoro?! Prečo si ich pripravila o niekoľko častí roztomilého pokúšania a provokovania? Ja viem, že ostatným sa to asi páči, ale ja mám rada (v takýchto prípadoch, kedy sa hlavná hrdinka hrá na nedostupnú), keď s tým čakajú. Ale je to tvoj príbeh a keď si to tak chcela, je to tak a bodka. Len som vyslovila svoj názor. Ale čítať budem stále, som zvedavá.
OdpovedaťOdstrániťPS: Oceňujem nový vzhľad blogu.
PPS: Chcela si vedieť, kde som robila banery (na mojom blogu mi nešlo odpísať, neviem prečo). Objednala som si ich na tejto stránke Veľmi pekne ti ďakujem. Som rada, že si sa na príbeh nevykašľala po prvej časti a taktiež som veľmi rada, že sa ti páči - aj po štylistickej stránke. Ďakujem tebe aj ostatným za pekné ohlasy:)
PS: Banery som nerobila ja, objednala som ich tu - http://bannersmaker.blog.cz/ je to napísané aj na tých baneroch.
Ďakujem. Za hodnotenie (pozitívne aj negatívne) aj za tú stránku. Čo sa týka toho negatívneho hodnotenia, tak ma to popravde ani nenapadlo a mohlo by to byť super. Nevadí. Možno to využijem v nejakom inom príbehu a aspoň sa nebudem opakovať.
OdstrániťPSS: Máš začo, keď je to také celé super!
Dobre. Celé som to stihla asi tak za polhoďku. Celkom ma prekvapilo, že to nie je nejaký ohrane trápny príbeh. Dá sa to brať ako polovičnekvalitná ffka, to už je čo povedať na tomto československom trhu, že? Čítala som to so záujmom a to je u mňa celkom nezvyčajné. Vadí mi ako si predstavuješ svoju postavu, ale ja si ajtak urobím obrázok podla seba. Rozmýšlam, či si dať tvoj blog do záložiek alebo naň budem chodiť len príležitostne, keď narazím na tvoj komentár. Pekné, že ešte existuje niekto ďalší, kto ma dokáže zaujať...
OdpovedaťOdstrániť