Music 4

Changes

„Liam prepáč, ale ja si myslím, že by tam bolo najlepšie len čisto piano. Veď tá pesnička má taký text, že sa tam moc gitara nehodí,“ snažila som sa ho presvedčiť o svojej pravde ešte tým pokojnejším hlasom.

„Ja si aj tak myslím, že to tá gitara pekne doladí. Veď aj v pesničke They Don’t Know About Us bola aj gitara s bicími a husľami a stále je to hit,“ stál si za svojím.

„Tak spravme kompromis. Čo keby slohy boli s pianom a na refrén sa pridala aj gitara,“ navrhol Zayn a tí zvyšní traja len prikývli. Oni by súhlasili z hocičím, len aby sme sa už kvôli tej pesničke nehádali stále kvôli tomu istému.

Ja a Liam sme ich len obdarovali pohľadom, ktorý jasne hovoril: „Šibe ti?“ Aspoň v niečom sa zhodneme.

„Tak nič,“ Zayn zdvihol ruky do vzduchu na znak, že sa vzdáva a ja som s tým tvrdohlavým Paynom pokračovala ďalej v hádke.

„Tebe pripadá, že mám chuť kopírovať niečo, čo už niekto predo mnou urobil?“ vyštekla som na neho, lenže on akoby moju poznámku ignoroval a ďalej si točil o svojom.

„Súhlasím s tým klavírom, ale nech je tam aj gitara,“ znova povedal tú vetu, pri ktorej mi stúpil adrenalín v žilách. Bolo na čase vytiahnuť ďalšiu kartu.

„Kto tu študoval techniku hudby?“ spýtala som s ho zo značnou hrdosťou v hlase a dala som si ruky v bok.

„Tak sa zdá, že obaja,“ odpovedal mi na otázku s nadvihnutým obočím a prekrížil si ruky na hrudi. Nečakala som takúto odpoveď, ale neodradí ma to od cieľa zbaviť sa gitary.

„Ty si myslíš, že som štyri roky študovala techniku hudby a potom šla n trojročnú vysokú toho istého zamerania, popritom som chodila na hodiny bicích, flauty, spevu, klavíru, gitary, na odporučenie učiteľa rytmiky som chodila na hodiny baletu, spoločenských aj moderných tancov, kvôli tej rytmike a vyjadrenie rytmu v hudbe a nakoniec tvrdo pracovala, aby som si mohla otvoriť toto nahrávacie štúdio a nejako sa preslávila v svete hudby len preto, aby som počúvala nejakého devätnásťročného Liama Payna, ako sa tu chvastá, že nejaký čas študoval to isté ako ja, ale nedoštudoval to, pretože sa stal hviezdou?“ ku koncu som už kričala. Dosť ma naštval tým jeho mudrovaním o hudbe.

„Tú pesničku som napísal ja a chcem, aby tam bola aj tá gitara,“ vytiahol na mňa určite poslednú variantu, ktorú mal vo vrecku a snažil sa ma tým presvedčiť, že to vie lepšie ako ja. Alebo práve toto už bola tá posledná prosba na to, aby som mu vyhovela?

„Tak keď si si ju napísal, tak si na ňu sám vytvor hudbu, aj si ju sám naspievaj, alebo aj s nimi, mne je to jedno, ale nie v tomto štúdiu,“ takto znelo moje posledné rozhodnutie. Chytila som papier s textom na pesničku Changes a šmarila som ho po ňom.

„A potom sa tú pesničku opovážte dať do albumu, pretože ja odmietam byť podpísaná na niečom, čo vôbec nebude pekné,“ dodala som a zobrala som zvyšné texty piesní, na ktoré sme ešte nemali vybratú hudbu.

Všetci sa na mňa dívali s otvorenými ústami a Liam sa už netváril tak profesionálne. Asi mu došlo, že svoje slová som myslela smrteľne vážne a už nemal nijaké argumenty na presviedčanie. Práve teraz skôr spracovával šok. Bolo mi aj trocha ľúto, ale znamenalo to, že som vyhrala a pocit víťazstva ma pohltil viac, ako pocit ľútosti.

„Na túto pesničku by boli dobré výrazné bicie a v pozadí elektrická gitara,“ slovo gitara som zvýraznila a pozrela sa na Liama. Ten to ešte spracovával tupým pohľadom na papier so slovami k Changes. Potom som sa pozrela na Harryho, Zayna, Nialla  a Louisa. Tí s mojím návrhom okamžite a so samozrejmosťou, ktorú som čakala, súhlasili. Zrejme už len z toho dôvodu, aby som sa s nimi nepohádala alebo im prípadne nevyškrtla ďalšiu pesničku z ich zoznamu.

Po hádke s Liamom sme doriešili len jednu pesničku a bol pre nich Paul, že je čas obeda. Toľkú radosť som v ch očiach ešte nevidela.

„Ako vám to ide?“ spýtal sa Paul s prívetivým úsmevom.

„Dobre, až na jednu malú nezhodu, ale vyriešili sme to,“ usmiala som sa.

„Akú nezhodu?“ spýtal sa Paul a previnilo sa pozrel na chlapcov.

„Však oni ti pri obede porozprávajú. A teraz už choďte, aj ja mám právo na pauzu,“ popohnala som ich.

„Však už ideme,“ povedal Niall.

„Presne o hodinu tu už buďte nastúpený a dúfam, že nebude polhodinové meškanie kvôli káve,“ zasmiala som sa.

„Myslím, že káva nebude potrebná. Ty si nás už dosť prebrala,“ usmial sa Harry a ja som len pretočila očami.

Paul sa po všetkých, aj po mne, díval podozrievavým pohľadom a nechápal vôbec ničomu, o čom hovoríme.

Už otvárali dvere a traja z nich už aj boli von, keď som ešte skríkla: „Liam?“

„Áno?“ neochotne sa otočil.

„Tu si si zabudol Changes,“ zaniesla som mu papier. Vytrhol mi ho z ruky a povedal: „Ďakujem!“

Ostatný sa už vonku smiali, až na Paula, ktorý stále nebol v obraze. Liam naštvane vypochodoval z tejto miestnosti. Zavreli za sebou dvere.

„Konečne chvíľka pre seba,“ povzdychla som si a otvorila si Milu (propagácia :D)...

Konečne obrázok, ktorý nie je až tak z cesty :DD

Štvrtá časť je na svete. Zanechajte m tu za sebou nejakú stopu v podobe komentára, čo reakcie. Poteší to :*) Idem teraz na týždeň do Prahy, čo znamená, že šanca na ďalšiu časť bude až o týždeň. 

Budete sa mať na čo tešiť...