Music 1

„Tak chlapci, v tomto štúdiu budete nahrávať svoj tretí album s názvom Another Chance,“ Povedal Paul a zvlášť sa usmial na každého jedného. Nakoniec aj na mňa.

„Toto bude vaša producentka, s ktorou dáte dokopy hudbu k, už pripraveným, textom. Chlapci, toto je Sofia Clarksová. Sofia, toto sú Harry, Zayn, Niall, Louis a Liam,“ ako hovoril ich mená, tak som si s nimi podávala ruku a každého som obdarovala širokým úsmevom, an ktorý odpovedali tak isto. Týchto piatich chlapcov som dobre poznala. Veď kto by nepoznal One Direction? Ich billboardy boli po boku ciest vzdialené skoro každý piaty kilometer, obchody, kde sa nachádzali len produkty s ich tvárami, boli na každej ulici, jačiacich fanúšičiek bol celý Londýn a twitter bol takmer celý dospamovaný tweetmi: „Please follow me back.“ Aj keby si nechcel, tak ich určite poznáš. Okrem toho som producentka, takže poznať ich je moja práca.  

Už z mnohými celosvetovo známym ľuďom som robila celé albumy alebo len debuty, no keď mi Paul navrhol túto skupinu, tak som sa potešila. Veď to bude výborná reklama pre mňa a pre moje štúdio, keď si tu tá najznámejšia z najznámejších boyband skupín nahrá svoj celý tretí album.

„Teší ma,“ použila som tu zoznamovaciu frázu, ktorá časom stratila formalitu a zaujala miesto klišé.

„Skvelé. Už ste sa zoznámili. Takže chalani, máte ten zoznam?“ Paul prerušil ticho a s otázkou sa obrátil na chalanov.

„Jasné, mám ho,“ povedal Niall a podal mi do ruky zoznam so sedemnástimi pesničkami. Začala som študovať názvy.

„A texty k tomu nemáte?“ spýtala som sa, ale neodtrhla som pohľad zo zoznamu, ktorý mi bol vlastne úplne na nič.

„Aj to máme,“ povedal jeden z nich. Zdvihla som pohľad od zoznamu a čakala, ktorý mi ich podá do ruky. Liam sa začal hrabať v taške a do ruky mi obal v ktorom bolo natrepaným niekoľko kancelárskych papierov.

Zobrala som si ho a spýtala sa ďalšiu otázku: „Máte od toho aj kópie?“

Nič nepovedal, len nemo prikývli.

„Dobre. Tak si to pozriem doma,“ povedala som, zaklipkala očami a položila ten zväzok papierov, ktorý mi teraz budú plniť pracovný program, na stôl.

„Môžem sa Vás niečo spýtať?“ opýtal so Louis.

„Môžeš, ale tykaj mi. Mám len o pár rokov viac. Nie som až tak stará,“ usmiala som sa na neho. Sadla som si do koženého kresla za mojim stolom, prisunula som sa bližšie a prekrížila nohy.

„Tak teda dobre. Dnes sa nič robiť nebude?“ položil mi otázku. Ruky som si položila na stôl, narovnala som sa a začala hovoriť: „Nie, dnes sa nič robiť nebude. Vlastne môžete ísť domov. Ja si prejdem všetky pesničky a porozmýšľam, aká by sa kde hodila hudba. Zajtra o ôsmej ráno sa tu stretneme a dohodneme sa, či to tak bude alebo nie. Ak pôjde všetko podľa plánu, tak pozajtra by sme mohli začať pracovať na hudbe,“ hovorila som, zatiaľ čo všetci môj monológ sprevádzali prikyvovaním. Dokonca aj Paul, aj keď on o tom už vie dlhšie, ako týždeň.

„Tak chlapci, môžeme ísť domov,“ popohnal ich Paul.

„Ešte by ste mohli niečo urobiť,“ ozvala som sa spoza môjho stola a všetci sa pohotovo obrátili.

„Čo by to malo byť?“ koketne sa na mňa usmial kučeravý Harry. Tvárila som sa, že som si to nevšimla a svoju pozornosť som upriamila na racionálnejšie uvažujúcich ľudí.

„Mohli by ste sa porozprávať, ktorá pesnička by podľa vás mala byť rýchlejšia a ktorá zas naopak pomalšia. Dosť by to pomohlo,“ povedal som sa a sama som sa dvíhal zo stoličky, chystajúc sa na odchod.

„To je všetko?“ spýtal sa Zayn.

„Áno. To je všetko. Môžete ísť,“ znova som sa na nich usmiala a znova som uprela som pohľad na stôl. Odtiaľ som si vzala len to, čo som potrebovala, vrátane textov, s ktorých sa pod mojim vedením stanú pesničky.

Zo stoličky som si vzala kabelku a z vešiaka svoj lesklý kabát, čiernej farby. Obliekla som si ho, cez plece som si prehodila kabelku, zapla som poplašné zariadenie a zamkla som celé svoje nahrávacie štúdio. Kľúče som hodila do kabelky a vytiahla zas kľúče od auta, ktoré sú jediné, ktoré nemám v kope s ostatnými.

Na diaľkové ovládanie som odomkla svojho čierneho Renaulta, nastúpila som doň a vyrazila domov. V pohode som to mohla urobiť aj tu, ale doma je proste doma...

Začíname a ja neviem, aký obrázok tu dať :D

Nová časť a prvá časť! Viem, že som si tej pauzy uštedrila, ale bola som chorá a je leto, takže nečakajte, že budem len sedieť pred počítačom a písať nové časti :D Posnažím sa dať časť tak často, ako to len pôjde, ale nebude to tak pravidelne, ako pri Rock Me (komentáre ma veľmi potešili, aj keď sa mi ich podarilo vymazať, páčili sa mi :D).

Teraz tá posledná vec. Hovorila som vám o tom deviatackom večierku a keďže som usúdila, že na tých fotkách, čo som tu pridal vyzerám ako prasa a som dokonca aj taká lenivá, že sa mi ich nechce sťahovať, tak vám tu dám LINK na všetky fotky. Ktoré chcete, tak si ich pozrite a ak sa vám bude páčiť nejaký chalan/ baba, tak dajte link (aj na e-mail, nech je súkromie :D), na ktorej fotke sa nachádza a ja vám dám fb. Pod jednou podmienkou. Nepoviete im, že ho máte odo mňa, lebo ma zabijú a vy sa nedozviete, ako Music skončí :D 

Ďakujem za pozornosť ;DD