Dolls 2

Raňajky

Došlo mi, že len presviedčanie o tom, že k Modestu nepatrím bude trvať dlho. Viem, že mi neveria a to je na tom najhoršie. Musím ch prinútiť, aby mi verili. Alebo sa o to iba pokúsiť.

Do večera som sa z izby, ktorú budem určitý čas volať moja izba, ani nepohla. Len to vybaľovanie mi trvalo dlho a potom sa mi už nechcelo ísť dole za nimi. Pomyslela som si, že aj tam už nebudú a radšej som si šla ľahnúť z myšlienkou, že aj zajtra je deň.

Ráno som vstala skôr, aby som mohla urobiť raňajky. A nie len sebe. Keď som po nejakom čase, strávenom hľadaním kuchyne, konečne začala prehľadávať potraviny, tak ma až prekvapilo, koľko toho tu bolo.

Zatiaľ, čo som dávala pozor na to, aby sa mi nepripálili vajíčka, tak do kuchyne niekto vošiel. Otočila som sa, že sa pozriem a zbadala som tam stáť Liama, ktorý sa tváril prekvapene.

„Dobré ráno,“ pozdravila som ho s úsmevom na tváry a znova som sa otočila naspäť k panvici, aby som dávala pozor na môj výtvor.

„D-dobré ráno,“ odzdravil sa a zjavne bol stále v šoku.

„Čo je?“ spýtala som sa ho, keď som miešané vajíčka dala na tanier a položila k ostatnému jedlu, tvoriacemu raňajky.

„Nič,“ mykol plecami

„Len mi znova nehovor, že nič. Keď si tu vošiel, tak si sa na mňa díval, ako na zjavenie,“ povedala som a zložila si ruky na hrudi.

„Ja len, že vždy si robí každý raňajky sám a tak to bol šok prísť do kuchyne a tu plný stôl jedla,“ povedal.

„A?“ chcela som, aby pokračoval.

„A nič,“ mykol plecami a uprel zrak na dlážku.

 „Neklam,“ upozornila som ho a popritom, ako som sa na neho dívala som zdvihla aj obočie.

„Čo?“ zdvihol pohľad s podlahy a opäť ho upriamil na mňa. Popritom sa tváril naoko urazene a prekvapene, že som ho prekukla.

„Som psychologička Liam. Spoznám, keď mi niekto klame,“ povedala som a stále som sa na neho dívala, pretože to zvyčajne ľudí presvedčí o tom, nech hovoria pravdu.

„Dobre. V skutočnosti som bol v šoku z toho, že tu stojíš ty a robíš raňajky. To totiž ešte nikto z Modestu pre nás neurobil. Zvyčajne, keď tu ráno prídu, tak stepujú pod schodmi a čakajú, kým zídeme dole a nerobia nám raňajky,“ priznal sa.

„Lenže ja nie som z Modestu. Ja ľudí odtiaľ nemám rada?“ pripomenula som mu fakt, na ktorý tak radi zabúdajú.

„Tak prečo si tu na ich príkaz, keď pre nich nerobíš?“ nedôverčivo sa na mňa pozrel.

„To je dobrá otázka a ja ti na ňu hneď odpoviem. Jednoducho chcú z vás mať poslušných baránkov a tak si na to najali mňa, aj keď neviem, aký by to malo mať zmysel. Nechceli mi prezradiť, čo mám pri vás riešiť. Keď som sa  ich na to spýtala, tak mi len povedali, že ak som fakt taká dobrá, ako ma ospevujú, tak na to prídem aj sama a tým, že sa ku mne takto správate mi to moc neuľahčujete. Bola by som rada, ak by ste aspoň vy so mnou spolupracovali, pretože ja nie som proti vám, ale s vami,“ vysvetlila som mu celú situáciu a môj hlas sa pomaly začal podobať na zúfalú pomoc. Dúfala som však, že mi aspoň on uveril.

„Takže ti môžem veriť?“ spýtal sa a mne bolo hneď ľahšie, keď si ma začal od hlavy, po päty premeriavať pohľadom.

„Môžeš,“ prikývla som. „A najedz sa,“ usmiala som sa na neho, keď som videla, ako sa díval na stôl. Vidím, že raňajky bola správna voľba.

Liam si sadol za stôl, zobral si chleba, ktorý si natrel s džemom a s chuťou doň zahryzol. Sadla som si oproti nemu a uspokojila som sa z jogurtom, popritom, ako som sa s Liamom zhovárala. Bol strašne veselý a priateľský človek. Bola som rada, že aspoň jeden z nich mi už verí, ale na druhej strane ma vystrašilo to, že Liam sa mi zdá úplne v poriadku a nechápem, čo má za problém.

Zrazu zavŕzgali schody a tak sme obaja stíchli. Istotne boli dvaja.

„To je Louis a Harry,“ povedal Liam potichu.

„Ako vieš?“ spýtala som sa šeptom.

„Jednoducho viem,“ mykol plecami. Mal pravdu. Obaja vošli do kuchyne a mali prepletené ruky. Zostali sa na nás dívať s otvorenými ústami a prekvapeným pohľadom, presne ako mal aj Liam.

„Dobré ráno,“ pozdravila som sa im, presne tak, ako aj Liamovi.

„Čaute,“ pozdravil ich Liam a znova sa zahryzol do chleba.

„Dobré ráno,“ pozdravil sa Louis.

„Ahojte,“ povedal Liam. Aspoň sa nezakoktali, tak ako Liam.

„Poďte sa najesť,“ povedala som a snažila som sa nevšímať si ich nedôverčivých pohľadov na mňa a skúmavých, ktoré zasa patrili Liamovy.

„Ona je v pohode. Nie je z Modestu,“ povedal Liam, keď zaregistroval, že tam stále len tak stoja.

„A to jej veríš?“ vyprskol Harry.

„Hej,“ zaškúlil na neho. Cítila som sa trochu nepríjemne, ale tušila som, že sa toto stane.

„Harry, pokoj,“ oslovil ho Louis.

„Pozri. Mne je jedno, či mi veríš alebo nie. Vlastne mi to nie je jedno, ale mne ide hlavne o to, že chcem vám pomôcť a ľudia z Modestu sú mi úplne ukradnutý,“ povedala som a dúfala, že aspoň časť z neho verí týmto slovám.         

„Presne tak, Harry. Veď sa ani nespráva tak, ako oni. Urobil ti niekedy niekto odtiaľ raňajky?“ Liam na neho uprel svoj zrak a Harry len pokrútil hlavou. „No tak vidíš. Vallerie je v pohode,“ s úsmevom dodal.

Po týchto slovách sme už v raňajkách pokračovali štyria a mne sa nálada zlepšila. Rozhovor ďalej pokračoval, aj keď Louis s Harrym už k sebe nemali až tak blízko.

„Dobré ráno,“ do miestnosti vošiel blondiak menom Niall a pri dverách ostal civieť na mňa, presne tak, ako všetci ostatný. Už mi to bolo aj trochu trápne, ale upokojila ma myšlienka na to, že ma to čaká už len raz.

„Čau,“ pozdravil sa mu Liam a Louis s Harrym mu len kývli hlavou na pozdrav.

„Dobré ráno,“ s úsmevom som ho pozdravila, no on sa díval na zvyšných troch mojich spoločníkov. Tí sa na neho usmiali a Louis dodal: „Poď sa s nami naraňajkovať.“

Tieto slová mi pripomenuli riadky v zmluvu: „Dávať pozor na Niallov jedalníček.“ A tak som sa rozhodla nenápadne po ňom poškuľovať. Dúfam, že sa mi podarí zistiť aspoň jeden problém za dnešné ráno, pretože pri ostatných som zatiaľ nič nezbadala. Asi si pôjdem pozrieť sociálne siete, nech aspoň niečo o nich viem, aj keď takýmto zdrojom moc neverím, no lepšie ako nič.

Niall si sadol za stôl a do ruky si zobral jeden suchý rožok.

„Kde je Zayn?“ spýtal sa.

„Ešte spí,“ mykol plecami Harry.

„Veď už je skoro jedenásť,“ prehovorila som, prekvapená tým, že ešte spí..

„On tak skoro nevstane,“ povedal Harry s otvorenými ústami.

„Prečo?“ nechápala som.

„Po prvé preto, lebo je taký lenivý, že spí hocikde a hocikedy, hlavne, že je na to príležitosť a po druhé preto, lebo sa včera ožral a prišiel až o tretej ráno,“ vysvetlil mi Liam a ja som hneď pochopila, prečo mám dávať pozor na Zaynove dochádzky. Zrejme sa vždy opije pod obraz boží a potom nie je schopný plniť úlohu Superstar.

„Aha,“ povedala som, aby nebolo ticho. Nechcela som im zatiaľ hovoriť o tom, že mám úlohu prerobiť celú ich osobu, aj keď podľa mňa je to kravina. Dosť, čo som si ich teraz, aspoň na polovicu, získala na svoju stranu. Pokaziť to jednou vetou by bola tá najväčšia hlúposť. Bohvie, koľko by mi znova trvalo si ich získať na svoju stranu.

Ticho sme sedeli a jedli, keď sa Niall zrazu postavil od stola s rukami na ústach a rozbehol sa z kuchyne...

Časť naškrabaná narýchlo, pretože idem na intrák, ale predsa je :) Dúfam, že sa vám aspoň nejako páči a zaujímalo by ma, čo si myslíte o príbehu? Ako bude pokračovať? 

To je všetko a prajem vám pekný týždeň :)