sobota 9. novembra 2013

Dolls 3

Niallov problém


Všetci sa na neho pozreli pohľadom, ktorý predstavoval ich nevyslovené slová: „Už zase?“ a ďalej sa venovali jedlu.
Vôbec som nechápala tomu, čo sa práve stalo a očami som behala z jedného na druhého a tretieho, čo ešte ostali sedieť za stolom a mysli mi behala len jedna otázka. Ako môžu byť taký pokojný? Bez toho, aby som tú otázku vyslovila nahlas a dočkala sa odpovede, zdvihla som svoj zadok zo stoličky a utekala za Niallom. Našla som ho v kúpeľni, ako sa skláňa nad toaletou a vracia. Podišla som ešte bližšie k nemu, ale na polceste som sa radšej otočila a vrátila sa z dverám. Dosť, čo ma napínalo z tých zvukov, nepotrebujem to aj vidieť, to by som si mohla rovno sadnúť vedľa neho a to by nebolo príjemné ani pre mňa a ani pre neho.
Vrátila som sa späť do kuchyne a tak som dopriala Niallovy súkromie na to, aby si vykonal svoju potrebu.
„On je chorý?“ potichu som sa spýtala a rozhodla som sa, že postojím pri dverách, kým nebudem počuť spláchnutie.
„Ak je anorexia choroba, tak potom hej,“ mykol plecami Harry a svoju pozornosť ďalej upriamoval na jedlo. Akoby tú vetu mal nacvičenú.
„On má anorexiu?!“ skríkla som prekvapene a vrátila sa naspäť do kúpeľne k Niallovy. Prečo mi to nikto nepovedal?
Otvorila som biele dvere, skade sa už neozývali dáviace zvuky a pozrela som sa na bledého Nialla, ktorý sa díval na svoj odraz v zrkadle nad umývadlom. Sklonil hlavu a prepláchol si tvár vodou. Potom sa otočil a uprel tie modré kukadlá na mňa.
„Prepáč. Nie, že by tá bageta bola zlá, aj keď ty si ju asi neupiekla, ale ja jednoducho nemôžem,“ povedal a díval sa na mňa tak ospravedlňujúco, až mi ho prišlo ľúto ešte viac.
„Ty za to predsa nemôžeš. Mal si mi to povedať. Nemusel si to jesť. Vieš ja... Nikto mi nepovedal, že máš poruchu prijímania potravy, aj keď v zmluve bolo napísané, že mám dohliadať na tvoj jedálničke, ale toto mi naozaj nenapadlo. To je moja chyba,“ habkala som zo seba a bolo mi ho strašne ľúto. Vôbec som si nevedela predstaviť, čo asi prežíva.
„Nie. Aj teraz si to zle pochopila, Vallerie! Nič nechápeš. Im nešlo o to, aby som sa cítil lepšie kvôli anorexii! Im ide o to, aby so sa napchával! Ja som jeden z dôvodov, prečo tu si! Oni chcú, aby si ma tej choroby zbavila a vážne som nechcel, aby si vedela, že som anorektik, pretože ostatný majú väčšie problémy, než ja. Chcel som to utajiť, ale nepodarilo sa! Neznášam sa za tú chorobu a neznášajú ma pre ňu aj Timothy s Greenovou, aj keď práve oni môžu za to, že ju mám! To kvôli nim,“ kým mi rozprával o tom, čo cíti, tak sa triasol a poslednú vetu už sprevádzali aj slzy. Bola som v šoku z toho, čo som práve počula. Nebola som ani schopná pohybu, keď som videla, ako Niall klesol na zem a opretý o skrinku mal hlavu položenú v dlaniach a vzlykal. Nechápala som, ako môžu byť Greenová a Timothy takí hrozný ľudia a toto urobiť dvadsaťročnému človeku zo životom.
Donútila som svoje nohy vykonať pohyb, sadla som si vedľa neho a objala ho.
„Nechápem, prečo to robia,“ pokrútila som hlavou.
„Ja ti poviem, prečo to robia,“ povedal a jeho hlase bolo zrazu počuť nával zlosti. „Kvôli peniazom. Na začiatku našej kariéry som jedával normálne. Alebo, skôr som sa napchával. Lenže ako čas plynul a čím dlhšie sme boli slávnejší, tak niektorým ľuďom začala prekážať táto moja vlastnosť. Greenová a Timothy mi doslova vyhadzovali na oči, nech sa krotím, že sa napchávam ako prasa, že je až moc toho, čo za deň zjem a mnoho ďalšieho. Tak som prestal jedávať tak moc, až som nakoniec prestal jesť úplne a vždy, keď niečo zjem, tak počujem hlasy ľudí, ako kričia, že zasa len žeriem, či nedokážem robiť niečo zmysluplnejšie a až keď to vyvrátim, tak hlasy prestávajú vykrokovať. Celé dni nič nejedávam, som len o vode a až keď mi je na odpadnutie sa donútim niečo zjesť, ale už ďalej nevládzem. Ja už nechcem počuť tie hlasy! Vlastne ani nechápem, prečo ti to všetko hovorím, keď o tom nevie ani moja rodina a ty si mi úplne cudzia. Chápeš, čo to so mnou robí, keď po pol roku prídem domov a ani tam nemôžem byť úprimný? Snažím sa to síce aspoň tam maskovať a jesť normálne, ale vždy sa potajomky vytratím a musím zo seba dostať všetko preč. Už ani doma nemôžem byť sám sebou, pretože to nemám dovolené. Nenávidím svoj život!“ rozplakal sa ešte viac a mne bolo zrazu hrozne. Nevedela som, čo si mám o tomto dni myslieť a to ešte nie je ani pol dňa za mnou. Nechápala som tomu, ako niekto dokáže urobiť zo zdravého človeka trosku a už vôbec som nevedela, ako mu mám pomôcť. Teraz sa zdali všetky moje problémy v živote smiešne, keď som videla človeka, ktorý mal o osem rokov menej a už sa mu nechcelo ďalej žiť.
„Niall ja neviem, čo ti mám na to povedať. Je mi tak ľúto, že ťa to dohnalo až k tomuto, ale musíš byť silný,“ dostala som zo seba to najpovzbudivejšie, o som v tejto situácii dokázala povedať, nútene som sa usmiala, aj keď práve toto gesto zostalo bez povšimnutia a pohladila ho po ruke.
„Nie. Vôbec ti to nemusí byť ľúto. Ja som sa do toho spadol a posnažím sa z toho aj dostať von. Na druhej strane, ty si psychologička a tá skôr pomôže Liamovy, Zaynovy, Louisovy a Harrymu. Oni totiž majú problém, s ktorým by si dokázala pohnúť, ale ja nie. Buď dopadnem na úplne dno, alebo sa zachytím o konár, ktorý mi to nedovolí, ale každopádne pomoc nepotrebujem,“ rozhodne povedal, postavil sa zo zeme, utrel si slzy o rukám a vyšiel von z kúpeľne, no opačným smerom, než bol kuchyňa. Chvíľku som nechápala tomu, čo som práve počula a presne ta, ako mi moje telo nedovolilo sa pohnúť od dverí k Niallovy, roniacemu slzy, vďaka šoku, tak presne ten istý pocit mi nedovolil postaviť sa z chladnej podlahy a ísť za ním. Potom som si však pripomenula, že ja nie som tá, ktorá je na tom zle a už ma v kúpeľni nebolo. Niall už však bol mimo môjho zorného poľa a vôbec som netušila, kam by mohol ísť. Predpokladala som, že od svojej izby, ale ani tá neviem, kde sa nachádza, takže to je jedno.
Popritom, ako som bola ponorená do myšlienok, tak som na chodbe narazila do niekoho, kto to určite nečakal a takmer som spadla, keby dotyčný nemal také rýchle reflexy. Bol to Zayn...

A je vonku 1/5 príbehu. To som zvedavá, čo mi k tomuto poviete. Viem, že ste na časť čakali dlho, ale komentár by ma fakt potešil, pretože ma vážne zaujíma, čo si o tom myslíte. 
Nerada prezrádzam dopredu, ale keďže ste to vy, tak vám prezradím, že ďalšia časť bude o Zaynovy a jeho probléme a bola by som rada, keby ste mi napísala aj to, čo si myslíte, že bude trápiť Zayna. Chcela by som vedieť, či to uhádnete...
I hope U like it :) Xx

3 komentáre:

  1. Niall je chudák.. nechápu ty lidi co mu to udělali :/// hrůza!! jako část je skvěla:33,ale je to vážně smutný.. :// co bude se Zaynem ?? nevím problém s alkoholem? nebo nevím .. nic mě nenapadá :))

    OdpovedaťOdstrániť
  2. Ahoj :D cez víkend som objavila tvoj blog a bola som nadšená z tých poviedok! :) čítala som už veľa ff-tiek ale ty ich máš také iné...atipicke :P
    No najviac sa mu zapáčila táto poviedka :)
    Chudák Nialler :( Ty ľudia sú svine čo toto mozu urobiť! A čo má Zayn za problém? Myslím si, že buď so sebaposkodzovanim alebo s alkoholom...fakt netuším :D
    teším sa na ďalšiu a ako má zase prekvapis :D
    -Aria

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Jééé :3 To som rada, že sa ti to páči a teší ma, že mám o čítateľa viac! Veľa to pre mňa znamená a dúfam, že budeš pravideľne komentovať. Dúfam, že poteším a časť bude ešte dnes :)

      Odstrániť