Sorry, ale neviem...

Stráášne, mocne sa ospravedľňujem, ale ja neviem, kedy bude nová časť!!! Uznávam, že niečo už je napísané, ale nie je to ani polovica a keďže dnes ja tá premiéra This is us (!!!!) a ja sa na ňu chystám a nie som jediná, tak dnes to nebude a ani zajtra pretože ma čaká cesta do Turčianskych Teplíc na intrák a v pondelok je začiatok školského roka a dá sa povedať, že aj začiatok niečoho nového, keď sa chytám na  strednú a ešte k tomu na internát! Myslím, že v priebehu týždňa by som to mohla dať a možno prekvapím aj samú seba a bude skôr, než všetci očakávame ;D 
Mimochodom, keď sme už pri tom, tak som oficiálne žiak triedy 1D a to pre mňa, šialenú Directionerku, neznamená nič iné než ONE DIRECTION!!!! Kto sa teší so mnou?
A ešte niečo: Som rada, že sa vám páči tá nová tvár Sofie, pretože aj mne :)
With love :**

Bejátka Styles-Sheeranová

Music 15

Prísaha

„Síce to nie je len pár rokov, pretože pár je dva, tri roky a nie desať, no o to tu teraz nejde. Harry, ja ti nechcem dávať žiadne falošné nádeje, pretože ja na vzťahy moc nie som. Uznávam, že včera to bolo fajn, ale ja nič viac nechcem,“ znova som sa mu pokúšala vysvetliť situáciu.

 „A čo keby sme ostali len pri tom?“ spýtal sa a na tvári sa mu znova objavil úsmev.

 „Harry, po čase by ti to určite nestačilo a chcel by si viac,“ pokrútila som hlavou.

 „Nie. Sľubujem, že nie. Možno len viac sexu, ale nič iné nie. Vieš, aj mne sa to včera páčilo a bol by som nerád, keby to takto skončilo,“ povedal a chytil ma za ruku, v ktorej som nedržala žiadne papiere. Pozrela som sa na naše ruky a odtiahla som tú svoju z jeho zovretia. Teraz naozaj neviem, ako ďalej. Riskujem aj tak. Asi zvolím to najzúfalejšie riešenie zo všetkých možných.

 „Sľubuješ, že nepôjde o nič viac?“ spýtala som sa a čakala som na odpoveď. Sama neviem, či by ma viac potešilo „ÁNO“ alebo „NIE“. Popravde som sa odpovede bála, aj keď som vedela, ako bude znieť. Harry len prikývol a nahol sa ku mne pre bozk.

 „Harry, toto je to, čo by sme mali obmedzovať. My spolu nechodíme,“ pripomenula som mu.

 „Aha... hm... jasné. Tak ťa zveziem?“ zmenil tému a ukázal na svoje auto.

 Záporne som pokrútila hlavou a povedala: „Nie. Možno nabudúce.“

 „Tak zatiaľ,“ zakýval mi a s úsmevom odišiel k čiernemu Range Roveru. Čo som to len urobila? Toto určite nebol ten najlepší nápad. Ale aspoň som mu zlepšila náladu. Keď nad tým tak premýšľam, tak raz by sa to takto aj tak skončilo. Aspoň z toho vyťažím čo najviac už teraz a nie o dva týždne neskôr...

 Pred mojim štúdiom sme obaja vystúpili z auta. Každý z toho svojho.

 „Je len trištvrte. V pohode sme mohli ešte 10 minút ostať u teba,“ sťažoval sa Harry, keď kráčal tesne za mnou.

 „No bože, tak sme tu o pár minút skôr. Nezabije ťa to,“ rozhodila som rukami, keď som odomkla dvere. Papiere som položila a usadila sa za svoj stôl.

 „Pár je dve, tri a nie desať,“ použil na mňa moje vlastné slova a ja som sa musela zasmiať.

 „Lenže to platí o rokoch a nie minútach. Minúty trvajú kratšie ako roky,“ odbila som ho. Čosi nezmyselné si sám pre seba mrmlal.

 „Tak a teraz budeme robiť akože čo?“ spýtal sa a zvalil sa na pohovku.

 „Čakať,“ odpovedala som mu a z papierov som urobila úhľadnú kôpku.

 „Čakanie je nuda,“ povedal a mykol plecami.

 „Máš lepší nápad?“ spýtala som sa ho  z nadvihnutým obočím.

 „Vlastne aj hej,“ prikývol a pozrel sa na hodinky. „Máme ešte nejaký čas, cez ktorý by sme stihli rýchlovku,“ dokončil svoju myšlienku a znova sa tak zákerne usmial. Super, Harry je späť.

 „Tak na to zabudni! Práve budem v tom najlepšom a oni prídu,“ ihneď som namietala, no Harry sa každým krokom ku mne približoval s tým jeho úsmevom.

 „To mi vôbec neprekáža,“ pokrútil hlavou a bozkával mi šiju.

 „A čo ak mne áno?“ položila som mu otázku a odsunula som ho od seba.

 „Vadí ti to?“ odpovedal mi otázkou a uhrančivo sa díval do mojich očí.

 „Jasné, že mi to vadí,“ odpovedala som mu a pozrela sa na iné miesto, ako sú jeho oči, pretože by som sa do tej zelenej farby ponorila ešte hlbšie, ako som. A ja sa nechcem utopiť!

 „Tak zamkneme,“ víťazoslávne skríkol a rozbehol sa k dverám.

 „To bude bohovsky nenápadné. Stav sa, že keď im dlho neotvoríme, tak to vôbec nezistia,“ ironicky som prehodila a prekrížila si ruky na hrudi.

 „Má táto budova zadný vchod?“ spýtal sa ma.

 „Má, prečo?“ Zaujímalo by ma, čo s tým chce.

 „Tak ním vyjdeme von a pôjdeme spredu odomknúť. Budú si myslieť, že len meškáme,“ mykol plecami a znova pokračoval v ceste k dverám.

 „To si vyhoď z hlavy! Po prvé: Ja nikdy nemeškám a po druhé: Mám tam už auto a predpokladám, že za deň oslepnúť nestihli,“ zrušila som jeho nápad a víťazoslávne som sa zasmiala. Ja a meškať? Nikdy! Čo ho to napadlo?!

 „Máš pravdu,“ skleslo uznal a sadol si naspäť na pohovku. „Čo ideme teda robiť?“

 „Ja neviem... Rozprávať sa?“ skúsila som.

 „A o čom?“ nudne prehodil a prstom kreslil na gauč nejaké nezmysli.

 „Čo ja viem? Ja som vymyslela činnosť, ty vymysli tému,“ povedala som s podráždeným tónom hlasu, pretože ma rozčuľovala tá jeho rezignovanosť, keď sa veci točia okolo niečoho iného, ako je to, čo chcel on.

 „Ja som už niečo vymyslel, len ty si s tým nesúhlasila,“ opäť namietal.

 „Keby to bolo niečo racionálne, tak ver, že by som s tým súhlasila!“ povedala som so zvýšenými decibelmi môjho hlasu.

 „Vidíš, máme a sebou prvú hádku. To chce udobrenie!“ povedal s úsmevom na tvári, aj keď mňa tu šlo z jeho úvah roztrhnúť. Predsa len je tu poznať ten kvartálny vekový rozdiel.

„Harry, my spolu nechodíme! A aj tak by sme to nestíhali,“ pripomenula so mu to, na čo už zrejme za tú polhodinu zabudol a ako bonus som sa usmiala vďaka mojej druhej vete. Ten  výraz jeho tváre, keď skontroloval čas!

 „O takomto čase sme mali prísť a možno by sa toto nestalo“ zhodnotil situáciu.

 „Ale stalo by sa niečo iné,“ oponovala som mu.

 „Hej, možno by sme stihli rýchli sex pred odchodom do práce,“ pousmial sa nad tou myšlienkou.

 „Bože! Prečo všetky tvoje myšlienky smerujú práve k tomuto?“ bezmocne som rozhodila rukami a dúfala, že ho nenapadne odpovedať. Našťastie sa moje prosby vyslyšali a aspoň minútu bolo ticho, ktoré však Harry prehlušil otázkou, ktorú som vážne nečakala...

Nová časť! Mala byť už včera, ale nestihla som ju dopísať a tak je dnes, na Liamove narodky (prajeme všetko najlepšie). Aj keď ten si to zjavne neprečíta :D K minulej časti ste dali komentáre, kde ľutujete Harryho, ale verte, že bude aj horšie xx

Potom tu bola zmienka, že sa vám nehodí tá postava k postave Sofii a úprimne, nehodila sa tam ani mne a tak je nová! 

Od vás nechcem nič len nejakú reakciu na tento článok a ohodnotenie v komentároch. Moc ma to teší, ale taktiež sklame, keď sa nad tou časťou trápim a z 20 čitateľov sú tu dva komentáre, ktoré ma nakopnú vpred. Preto: Čím viac komentárov, tým skôr bude časť! :)

Music 14

Šance

Chvíľu som v izbe predychávala to, čo sa práve stalo a potom som zakričala: „Budeš niečo raňajkovať?“

 „Čože?“ spýtala sa a ja som sa usmiala. Takže sa mi predsa len podarilo to, čo som chcela.

 „Či chceš niečo jesť? Čaj? Kávu?“ obsiahlejšie som zopakovala otázku a popritom som sa naďalej usmievala nad svojim triumfom.

 „Kávu by som si dal,“ povedal a vyšiel z kúpeľne, akoby sa nič nestalo.

 Vyšla som teda z izby a naznačila som, aby šiel za mnou.

 „Akú kávu? Espresso, latté alebo ja neviem, aké ešte tie druhy sú. Dostala som totiž na to ten prístroj, ale nepoužívam to, takže to nepoznám. Ja pijem len normálnu, čiernu a nie tú vodu zafarbenú dohneda, ktorá z toho vznikne, preto nepoznám všetky názvy, takže akú chceš?“ hovorila som popritom ako sme išli do kuchyne a ako sa už dnes u mňa stalo zvykom, tak som všetko robila z dvoch dôvodov. Ani teraz tomu nebolo inak. Hovorila som preto, aby tu nenastalo zvláštne ticho a aj preto, aby som mu ukázala, že ma táto situácia vôbec nerozhodila, zatiaľ čo jeho áno. Bolo to niečo ako plán hry, ktorú sme včera odštartovali a ja pochybujem, že sa to skončí skôr, ako bude hotové CD, pretože keď sa stretnú dve rovnaké, alebo aspoň podobné, povahy, presne ako ja s Harrym, tak hry trvajú dlho, ale vždy je len jeden víťaz. Ja sa budem zo všetkých síl snažiť, aby som víťaznú priečku obsadila ja a on bol ten, ktorý skončí porazený.

 „Taktiež pijem len obyčajnú,“ skleslo povedal a tým ma vytrhol z mojich myšlienok. Posadil sa na stoličku a ja som dala hriať vodu do kanvice. Kým sa voda zohriala, tak som si začala chystať potrebné ingrediencie na kávu. Na stôl, pred Harryho som postavila cukor s mliekom a zaliala čierne zrniečka v šálkach. Potom som mu podala šálku a sadla som si oproti nemu.

 S pôžitkom som si vychutnala prvý dúšok tejto horúcej, čiernej tekutiny, ktorá ma vždy tak dokonale prebudí k životu, zatiaľ čo Harry si do kávy sypal už asi piatu lyžicu umelého sladidla, cukru. Chápem, že pre niekoho je káva horká, ale päť lyžíc na dvojdecilitrovú šálku je už trochu dosť. Mne káva chutí bez cukru aj mlieka, proste tá čistá  horkastá príchuť. Lenže každý človek má iné chute a na svete nenájdeš dvoch úplne totožných ľudí.

 Mimovoľne som zavadila pohľadom o hodinky na mojej ľavej ruke a skoro mi zabehlo. 7:30 AM! Nie, ja meškať nebudem!

 „Harry, už budeme musieť ísť, aby sme nemeškali,“ rýchlo som zo seba dostala tieto slová a postojačky som dopila tú polovicu kávy, ktorá mi ešte ostala.

 „Nevadí, ak to nedopijem?“ spýtal sa a ďalej si pohodlne sedel.

 „V pohode,“ povedala som, zobrala som z pred neho šálku a obsah z nej som vyliala do umývadla. Umyjem to, keď sa vrátim z práce. Teraz nie je čas.

 Prebehla som okolo sediaceho Harryho, rovno na chodbu sa obuť.

 „Veď poď rýchlo!“ zakričala som na Harryho z chodby a zakopla som o tašku, ktorú som tu včera nechala.

 „Do riti!“ zanadávala som a chytila som si boľavú nohu do ruky.

 „Čo sa stalo?“ spýtal sa Harry, keď  vošiel do miestnosti.

 „Ale... nič,“ povedala som a začala som si obúvať čierne poltopánky na opätku, na šnurovanie.

 „Tebe to ale trvá,“ sťažoval sa Harry, keď som si viazala šnúrky na druhej topánke. Urobila som mašličku a povedala som: „Tebe sa to hovorí. Ty nie si žene.“

 Vyšli sme von a ja som zamkla dvere od domu.

 „Pôjdeš so mnou alebo sama?“ opýtal sa ma po ceste k naším zaparkovaným autám.

 „Pôjdem svojim autom. Akoby som sa potom dostala domov?“ odpovedala som mu a zamierila som si to ku garáži pri mojom dome, zatiaľ čo on pokračoval v ceste von z dvora, k príjazdovej ceste.

 „Ja by som ťa odviezol,“ odpovedal mi a mykol plecami, akoby to bola tá najnormálnejšia vec pod slnkom. Lenže nie je.

 „Harry, pozri sa,“ vrátila som sa znova späť k nemu. „To, čo sa včera stalo sa nemalo stať. Nemala som to pripustiť. Bol to môj osobný skrat a už to bohužiaľ nevrátim späť. Nechcem, aby si to bral nijako vážne a preto by sme mali na to čo najskôr zabudnúť. Jediné, na čom by sme mali spolupracovať je vaše tretie CD a nie náš vzťah, ktorý už teraz nemá budúcnosť,“ dokončila som svoj monológ a dúfala, že to pochopí. Toto som mu chcela povedať celé ráno a som rada, že sa mi to konečne podarilo.

 „Ale prečo? To len preto, že som o pár rokov mladší? Veď sa ti to včera páčilo,“ zúfalo hovoril a ja som zrazu nemala chuť byť sarkastická a za každú cenu mať posledné slovo, čím by som sa cítila ako víťaz. Prišlo mi ho ľúto a bola som sama na seba naštvaná, že som mu dávala nejaké nádeje, o ktorých mi hovoril a ja o nich nič neviem..

 Čááááásť! Konečne, však? Dĺĺĺho nebola, ale teraz už je. V piatok večer som sa vrátila, včera sa vybaľovala a dnes som pridala časť. Tento rok už nikam nepôjdem (okrem kina), takže už by to mohlo byť v normále :) Ďakujem, že ste vydržali čakať a prosím vás moc o komentár... Moc, moc, moc, moc, .....

Music 13

 Náušnice

 Ozvalo sa klopanie.

 „Môžem vojsť?“ spoza dverí vykukla toho, čo ma neustále núti na neho myslieť.

 „Práve si to urobil,“ povedala som mu a ďalej som sa hrabala medzi bižutériou.

 „Vlastne máš pravdu,“ povedal a počula som kroky, ktoré mi naznačovali, že chodí po izbe.

 „Čo chceš?“ otočila som sa zatiaľ, čo som si na ruku dávala zväzok nárokov. Tým, že som sa otočila som zbadala jeho, ako tam stojí teoretický nahý a od pása dole zahalený len do bieleho, bavlneného uteráka. Znova som mala výhľad na jeho polonahé potetované telo, ktoré som si včera neužila. Bože! Na čo to zasa myslím?!

 „Obliecť sa,“ povedal, ale zatiaľ to ako obliekanie nepôsobilo, pretože  si zhodil dole aj ten posledný kus oblečenia, ktorý mal na sebe. Uterák. Okamžite som sa znova otočila ku komode s bižutériou a hľadala modré náušnice. Komoda však mala veľké zrkadlo upevnené ku konštrukcii a ja som mala čo robiť s presviedčaním samej seba, aby som sa do neho nepozrela. To mi robí naschvál!

 „Prečo si si ho nevzal so sebou tam kde si šiel?“ hovorila som popritom, ako som sa hrabala v skrinke na náušnice s rozmermi desať krát pätnásť a nemohla som nájsť práve to, čo som potrebovala.

 „Pretože som ťa chcel ešte vidieť,“ povedal a práve vtedy som našla tie ospevované náušnice, ktoré som nemala šancu nájsť tam, kde som ich hľadala, pretože ležali na komode, pri ktorej som celý ten čas stála. Neznášam Stylesa!

 „To by sa ti podarilo aj bez toho, aby si tu liezol,“ hovorila som popritom, akom som sa dívala do zrkadla a nasadzovala si tie náušnice s úmyslom si neprepichnúť novú dierku v uchu.

 „Ja viem, ale dúfal som, že budeš v spodnej bielizni alebo úplne nahá, pretože takú by som ťa v dome asi nevidel, len tu. No, nepodarilo sa,“ pokojne hovoril, zatiaľ čo ja som namiesto svojho odrazu v zrkadle sledovala ten jeho, kým on bol otočený chrbtom a zapínal si opasok na rifliach.

 „Máš ty ale smolu,“ povedala som a samú seba som presvedčovala, aby som venovala pozornosť sebe a nie jemu. O sa mi aj podarilo, ale z jeho pomocou, keď sa otočil, aby si zobral tričko.

 Úspešne som si nasadila aj druhú náušnicu a otočila som sa od vlastného odrazu v zrkadle.

 „To mám, ale myslím, že sa mi ešte podarí ťa takú zachytiť. Preto nijako netrucujem,“ zasmial sa a prevliekol si zelené tričko cez hlavu.

 „Kde berieš toľkú istotu?“ spýtala som sa a znova som sa dala do pohybu. Tentoraz som si zobrala menšiu tašku a šla sa do kúpeľne namaľovať.

 „No predsa u teba,“ povedal a oprel sa o zárubňu kúpeľňových dverí. Pozoroval ma popri mojej činnosti a ja som bola istá, že dnes bude stačiť len obyčajná riasenka, pretože oné by som pokašľala.

 „U mňa?“ silene som sa zasmiala. „To ti dávam nejaké signáli alebo čo?“ ďalej som sa nervózne usmievala, popritom, ako som sa sústredila o aspoň nejaký výsledok pri maľovaní mihalníc už na druhom oku.

 „Presne tak,“ povedal a začal sa ku mne približovať. „Si zo mňa v rozpakoch a to mi dáva toľkú istotu,“ dopovedala a chytil ma zozadu za boky. Z toho dotyku ma zamrazilo po celom tele a ja som ďakovala Bohu, že som vtedy  už zatvárala riasenku, pretože by môj „make-up“ na tom skončil zle. Riasenku som položila na poličku pri zrkadle a otočila som sa. Ocitla som sa priamo pod jeho uhrančivým, zeleným pohľadom.

 „Tak to nebude tým. Skôr si príliš sebavedomí a namýšľaš si,“ povedala som a samu seba som prekvapila, že som sa nezakoktala.

 „Ako myslíš,“ povedala a bol stále bližšie pri mojej tváry. Vedela som, že ma chce pobozkať a jedna moja časť túžila po tom istom, zatiaľ čo moja druhá časť, tá chytrejšia a dúfala som, že aj tá väčšia ma prinútila sa odvrátiť a Harryho ústa skončili na mojom pravom líci.

 Svoj úsmev som doširoka roztiahla po celej tváry a cítila som, ako sa mi postupne vracia stratená hrdosť. Lenže Harry, namiesto toho, aby sa tváril prekvapene, ma začal bozkávať na krku. Úsmev mi stuhol, pozbierala som všetku sebaúctu, čo vo mne ostala a málo jej teda nebolo, a odtiahla som ho od seba.

 „Harry, prečo sa silou-mocou pcháš tam, kde ťa nechcú?“ povedala som skôr ako on stihol utrúsiť nejakú protivnú poznámku.

 „Tak mi do očí povedz, že sa ti ani trocha nepáčim a ja ti dám pokoj,“ povedal a čakal na moju reakciu. Díval sa mi priamo do očí a ja som robila presne to isté. Predlžovala som túto chvíľku čo najviac, aby si myslel, že pochybujem, pretože práve teraz som začala vyrovnávať skóre, aby sme obaja boli na tom istom bode a nie, aby on viedol.

 „Nepáčiš sa mi,“ dôkladne som vyslovila každú hlásku a dívala som sa mu priamo do očí, presne ako si želal. Ešte pár sekúnd po odznení slov som sa ani nepohla. Pokračovala som vo vzájomnom skúmaní očí a zbadala som v nich niečo ako náznak prekvapenia zmiešaného s bolesťou, ale možno sa mi to len zdalo. Práve tú chvíľu som využila na to, aby som unikla z jeho zovretia a vyšla som von z kúpeľne. Tak toto by sme mali...

Konečne časť, že? Ja sa strašne ospravedlňujem. Mala byt už v utorok, lenže doma nám nešiel internet ani v stredu. Vo štvrtok som cestovala, v piatok som celý deň strávila v Prahe a teda je až dnes, v deň s obrovským D! Každopádne vám ďakujem za všetko, pretže keby vás nebolo, tak ma od utorka až do dnes nežerie vlastné svedomie a nie sm tam, kde sm teraz  (: Ďakujem a poprosila by som vás o komentár, keď som to písala na českej klávesnici a tým pádom mi to zabral omnoho viac času, č mi pripmína: Sorry za gramatické chyby! Takže komentár (:

Music 12

Vydarené plány

 „Tak čo? Stálo to za to?“ spýtal sa ma, keď už bolo po všetkom a ja som si zbierala svoje veci zo zeme, až na tašku, ktorú už nevezmem vďaka nedostatku rúk a vracať sa pre ňu nebudem. Tú si zoberiem zajtra.

 „Stálo,“ prikývla som. Nemala som v úmysle mu klamať, ale nevenovala som mu ani pohľad. Jediné, čo ma zaujímalo bolo, aby som našla všetky veci, ktoré zo mňa strhol, dala si ďalšiu sprchu a šla spať.

 „To znamená, že to bolo viac ako dobré,“ povedal a znelo to viac ako skonštatovanie, než otázka.

 „Ber si to ako chceš, ale ja idem d sprchy a potom spať. Ty choď domov alebo tu ostaň. Je mi to jedno. Tento dom má tri hosťovské izby, tak máš kde spať, ak by si tu ostal, pre mňa za mňa sa vyspi aj v obývačke alebo kde len chceš. Prípadne vieš, kde sú dvere, ktorými si vošiel a dostaneš sa domov. Jediné, čo po tebe chcem je, aby si bol zajtra na čas v štúdiu,“ povedala som. Presne tak, ako som povedala, mi vlastne bolo jedno, čo z toho si vyberie. Hlavne, aby nemeškal!

 Za dnešný deň som už nepočula Harryho hlas a možno to bolo aj tým, že som mu po svojom doslove na to nedala ani priestor a hneď som zdolala schodište a zavrela sa vo svojej izbe, kde som urobila presne to, čo som si naplánovala a povedala Harrymu. Osprchovala som sa, obliekla sa do nočného úboru (To tak divne znie :D) a ľahla som si z úmyslom, čím skôr zaspať.

 Predtým, ako mi však moje podvedomie dovolilo vykonať túto banalitu, musela som sa zamyslieť na tým, či išiel Harry domov alebo ostal tu. Nezaujímalo ma to však až toľko, aby som sa prinútila vstať  postele a pozrieť sa. Veď načo aj? O pár hodín sa to aj tak dozviem a pri najhoršom sa ho to opýtam. Alebo mi to povie sám...

Keď mi ráno zazvonil budík, tak som ho pohotovo vypla a chystala sa vstať.

 „Prečo vstávaš tak skoro?“ zamrmlal Harry vedľa mňa do vankúša. Počkať Harry?

 „Čo tu robíš?“ skríkla som po ňom.

 „Skús hádať,“ ironicky prehodil a otočil sa na opačnú stranu. Buchla som do neho, až spadol z postele. Človek by si myslel, že som sa pri tom narobila, ale nebolo to až také ťažké, vzhľadom k tomu, že ležal na samom kraji postele.

 „Šibe ti!?“ ohradil sa a postavil sa na rovné nohy. Tým sa mi vyskytol pohľad na jeho polonahé, potetované telo, ktoré som si včera nemal možnosť všimnúť. To však bolo teraz vedľajšie, také niečo si môžeš užiť aj nabudúce, ak budem chcieť. Teraz ma len zaujímala odpoveď na moju otázku.

 „Čo tu robíš?“ zopakovala som a bolo mi úplne jedno, či som mu ublížila alebo je v pohode.

 „Sama si povedal, že tu môžem ostať,“ povedal a mykol plecami.

 „To som síce povedala, ale taktiež som povedal, že sú tu tri hosťovské izby!“ rozčúlila som sa.

 „Áno, ale taktiež si povedal, že môžem ostať aj v obývačke alebo kde len chcem!“ kričal aj on a práve teraz som si uvedomila, že sa správame, ako dvaja manželia, ktorý majú pred rozvodom, každý z nich žije už vo vlastnom, ale jeden večer sa vymkli ich povahy z pod kontroly, podľahli ľudským potrebám, čím si vzájomne splnili manželské povinnosti a teraz tu po sebe hučia a snažia sa hodiť aj vlastnú chybu na toho druhého.

 Zatiaľ, čo ja som sa zamýšľala nad tým, na čo sa to podobá, tak na Harryho tváry sa objavil víťazoslávny úsmev a mňa mohlo poraziť, pretože dobre viem, že má pravdu a vie to aj on.

 „No dobre. Ale nabudúce to už nerob,“ povedala som a vybrala som sa do kúpeľne. Viac som nemala čo povedať a aspoň som sa izolovala od jeho poznámok.

 Dnešné ráno je fakt skvelé. Prebudila som sa vedľa Harryho Stylesa, ktorý mi behom 5 minút znížil sebavedomie o minimálne tri percentá a teraz utekám pred tým, aby som si vypočula niečo, čo počuť nechcem. V takejto situácii zvyknú ľudia vo filme povedať vetu: „Môže to byť ešte horšie?“ a potom sa z čista, jasna spustí búrka. Ale teraz som v dome a nehrozí, aby tu pršalo a ja sa radšej spýtam: „Čo sa mi dneska ešte môže stať?“

 „Ani nebudem musieť,“ povedal Harry skôr ako som za sebou stihla zavrieť dvere. Nakoniec mal aj tak posledné slovo.

 Rýchlo som sa osprchovala, pretože mám kvôli dnešnému rannému incidentu sklz, a zabalená len v uteráku som vošla naspäť do izby a dúfala, že tam nie je Harry. Našťastie nebol.

Zo skrine som vytiahla modré šaty s trojuholníkovým výstrihom a trojštvrťovými rukávmi. Obliekala som si ich. Chytila som si dva predné pramene vlasov, na boku hlavy a vzadu si ich zopla obyčajnými sponkami. Obyčajný účes, ktorý zaberie minimálne času a, pôsobí elegantne a ako bonus e maximálne praktický, pretože mi vlasy nepadajú do tváre.

 Ako sa Harry dostal so mojej izby? To som tak rýchlo zaspala? No prosím. Znova som myšlienkami pri ňom. Je to hrozné! Asi sa mu podarilo to, čo včera pri tancovaní povedal. Na neho už nikdy nezabudnem, ale tento úder mu vrátim...

Rozhodla som sa vám pridať novú časť, pretože máme plný dom ľudí a ja sa nudím :D a tak tu je :) By ma zaujímalo, čo si o tejto časti myslíte, ale to ma zaujíma vždy, takže by som si poprosila komentár a čím viac ich bude, tak tým skôr bude časť :) 

Táto časť je taký začiatok tej budúcej... inej. Tam sa ukáže Sofia z inej stránky. Tej, ktorú nemám moc rada a až ma bolí pri srdci, že to tejto skvelej,fiktívnej postave robím, ale konce sú nové začiatky a tak no :D Porosila by som si zaznačenie nejakej reakcie a hlavne kometáre. To by ma nesmierne, neskutočne, preveľa potešilo :) Love ya, all :-*

Music 11

Nedočkavosť

Na sex v aute som však nechcela ani pomyslieť, keďže som od svojho domu bola vzdialená pár metrov. Aj keď Harrymu to bolo očividne jedno, hlavne že už dosiahol svoje. Takmer som už bola bez trička a sako mi už ,ani neviem kedy, stihol vyzliecť.

 Rýchlo so sa od neho odtiahla a povedala: „Poďme radšej dnu.“

 Bez slova mi vytrhol moju tašku z rúk a rýchlo vystúpil z auta. Nestihla som sa čudovať jeho nadržanosti, pretože takto rýchlo som človeka z auta ešte vystúpiť nevidela. Zobrala som do ruky svoje sako, vystúpila som aj ja a Harry si zamkol auto. Začala som sa hrabať v kabelke a hľadať kľúče, kým som šla po chodníku k dverám, pretože ak by mi to trvalo nejako extra dlho, tak si myslím, že by ma Harry pretiahol už pred dverami.

 Odomkla som dvere, hneď ako som tú malú železnú vec našla a Harry sa mi už hrnul dovnútra. Ja som ich však ešte nechala zavreté a začala som hovoriť.

 „Harry, ja ťa varujem. Mám o desať rokov viac...“

 „O deväť,“ skočil mi do reči a ja som sa zamračila.

 „Prepáč,“ ospravedlnil sa.

 „Mám o deväť rokov viac a teda mám o deväť rokov viac skúseností vo všetkom. Aj v sexe. Ak to nebude minimálne dobré, tak na to môžeš rovno zabudnúť,“ dokončila som to, čo som mu chcela povedať alebo ho na to skôr upozorniť, pretože ja som každé slovo, ktoré som vyslovila, myslela úplne vážne. Ja sa totiž riadim heslom: „Ak to nie je aspoň dobré, tak to nestojí za to.“

 Stála som pred vchodovými dverami, čím som mu ďalej bránila vstúpiť a vpíjala som sa do jeho zelených očí. Čakala som na hocijakú jeho reakciu.

 „Neboj sa. Nebude to len dobré. Uvidíš, že nič lepšie si ešte nezažila, aj keď si o deväť rokov staršia,“ hovoril som širokým úsmevom. Síce som do neho nevkladala toľko nádeje, ako on, ale ako presvedčujúce slová mi to stačilo.

 Otvorila som dvere a vošla som dnu. Obaja sme kašlali na formality a Harry vošiel dnu bez pozvania.. Tašku, kde som mala veci z dnešného tancovania, hodil na zem, zavrel za sebou dvere a nadržane sa na mňa vrhol.

 Oprel ma o stenu a vyzliekol zo mňa tričko. To plánoval už v aute, ale podarilo sa mu to až teraz. Ja som sa nemusela ani  namáhať s vyzliekaním toho jeho, pretože si ho vyzliekol sám. Zasmiala som sa a vošla som ďalej do domu. V obývačke ma znova chytil a vysadil na, asi meter dlhú policu, kde bola len moja a Thomasova fotka. Došlo mi, že zvyšok sa odohrá tu a tak som mu rozopla rázporok na rifliach. Nebolo to práve najideálnejšie miesto, a ja som na miesta vysadená, ale stále lepšie ako v aute. Keď mu nohavice zliezli až na zem, tak sa na mňa natlačil najviac, ako len mohol. Vyzliekol nohavice aj mne a ja som na brušku pocítila šteklenie jeho prirodzenia, ktorý už vzpriamene stál a čakal na svoj priestor. Okolo tohto údu  sa zrejme točí celý jeho život.

 Nikdy som nejako nemusela predohry plné romantiky a tak som ani nemala v úmysle to odďaľovať. Čakala som kedy konečne zo mňa strhne spodnú bielizeň a vezme si ma.

 Harry akoby čítal myšlienky a rýchlo zo mňa strhol podprsenku, ktorú má väčšina chlapov za hlavolam, ale jemu sa to podarilo jednou rukou a potom ju zahodil bohvie kam, ale po blízku to nebolo. Svoje ruky presunul na môj zadok, popod tenkú látku nohavičiek, ale na moje sklamanie mi ich nevyzliekol, iba ma hladil pravidelnými pohybmi k chrbtu a znova naspäť. Popritom nadržane vzdychal.

 „Daj mi ich dole,“ precedila som pomedzi zuby. On sa len zasmial a urobil presne to, čo som mu povedala. Vyzliekol aj svoju spodnú bielizeň a surovo do mňa vrazil svoju pýchu. Konečne som od rozkoše mohla zavzdychať aj ja. Harry sa vôbec nesnažil byť zo začiatku jemný a postupne zrýchľovať tempo, práve naopak. Už od začiatku išiel na doraz a to sa mi páčilo. Možno aj viac, ako som sama sebe pripúšťala. Stonala som pri každom pohybe a prehýbala som sa v chrbte . Nevnímala som nič, len svoje pocity a potreby, preto ma ani nenapadlo pozrieť čo robí Harry.  Musela som však uznať, že od vyzliekania až po orgazmus to bolo viac ako len dobré...

Opäť nová časť a je skôr, ako som si myslela, že bude. Dobré pre vás! Teraz asi budú časti častejšie (:D), pretože nemám čo robiť. Znova dobré pre vás! Chcela by som povedať, že prvá polovica tohto sa mi páči omnoho viac ako tá druhá, pretože také čosi, z čoho sa skladá druhá polovica mi nejde písať. A ešte... v tejto časti je jemne naznačený koniec!! :)
O týždeň sa zas znova vzdialim z domu do druhého štátu (znova do Prahy) takže časti nebudú. Dovtedy však máme ešte čas. Strašne by ma potešili, keby ste mi venovali ešte o sekundu viac a klikli na reakciu alebo trocha viac času a zanechali komentár (prosím, prosím, prosím, prosím,...)

Ďakujem za vás čas :) xx

Music 10

Dôvody

„Je tu toho veľa, ale taký najhlavnejší je, že ty si ma zobrala na niečo, čo ťa baví a začína to baviť aj mňa a preto by som ti chcel ukázať niečo, čo zas baví mňa. Možno ťa to chytí,“ začal s presviedčaním a na konci mykol plecami, čiže to moc presvedčivo ani neznelo. Alebo robí to isté, čo ja. Robí sa, že mu to je ukradnuté a pri tom len čaká, kedy mu to odsúhlasím.

 „To by ma zaujímalo, aké sú tie ďalšie dôvody,“ povedala som a sama sebe musím uznať, že nechýba ďaleko a ja do toho auta nastúpim.

 „Ostatné dôvody ti poviem až po ceste,“ povedal a nadvihol obočie. Čakal na moju reakciu, ktorú už aj tak poznal. Len chcel, aby som to povedala nahlas. Naše povahy sa až tak neodlišujú.

 „Tak týmto si ma presvedčil,“ povedala som a zasmiala som sa.

 „To som rád,“ povedal a taktiež sa zasmial. Nebol to úprimný úsmev, aký zvyčajne mávajú ľudia pri to, keď ich poteší odpoveď, ktorú dostali. Bol to ten úsmev, ktorý som čakala; ten úsmev, ktorý by sa na tváry objavil aj mne. Víťazoslávny úsmev.

 Rozbehol sa k autu a otvoril mi dvere na mieste spolujazdca. Nastúpila som a čakala, kedy vojde on.

 „Ale musíš ma navigovať,“ povedal a zapol si pás. Nič som mu na to nepovedala, pretože mi to bolo hneď jasné, a tak pokračoval ďalej v rozprávaní: „Ak chceš, tak si daj tašku dozadu na sedadlá, aby t nezavadzala.“ Po tejto vete som mykla plecami, položila tašku na zadné sedadlá, pretože mi bolo jasné, že to je súčasť jeho plánu a nie pre moje pohodlie, a zapla som si pás.

 „Teraz ma veď,“ povedal, keď naštartoval motor auta.

 „V psi otočený úplne iným smerom.“ Prvýkrát, čo sedím v tomto aute som prehovorila. Harry stočil volantom, čím otočil auto na správny smer a vyrazili sme vpred.

 „Doľava,“ znova som prehovorila, keď sme sa objavili na prvej križovatke.

 „Aké sú tie ďalšie dôvody?“ spýtala som sa, keď pred nami bola len dlhšia cesta vpred.

 „No,“ odkašľal si, „prvý je, aby som ti ukázal to, čo ma baví.“

 „To so už počula. Čo je ďalej?“ podráždene som prehovorila. Neznášam, keď niekto chodí zbytočne okolo horúcej kaše.

 „Napríklad by som chcel vedieť, kde bývaš, aby som k tebe mohol chodiť aj o polnoci,“ povedal a znova sa uškrnul. Kruci! Na toto som úplne zabudla. Hlavne, že prísť po mňa nemohol hlavne kvôli tomuto, ale zaviesť ma ísť môže. Do pekla! Strácam pri ňom hlavu a to vôbec nie je dobré.

 „Tak na to zabudni, pretože aj ti o polnoci neotvorím,“ tresla som prvú kravinu, ktorá ma napadla.

 „A keď to nebude o polnoci?“ položil mi ďalšiu otázku, pri ktorej s iróniou predstieral nádej v hlase. On sa mi posmieva! Des!

 „Nie,“ jasne som odpovedala. Dosť, čo som pred chvíľou padla do jeho pasce, ktorú som mu sama pomohla vykopať.

 „Ani keď ti dám na to dobrý dôvod?“ Znova pokúšal šťastie.

 „Ani vtedy a zaboč doľava,“ povedala som.

 „Vážne?“ uisťoval sa. Viem o čo mu šlo. Nevedel narýchlo vymyslieť žiadny iný dôvod, ale ja mu to neuľahčím. Od toho tu už nie som. Dnes som mu život uľahčila už dosť.

 „Vieš čo? Povedz mi ďalší dôvod, pretože toto nikam nevedie,“ navrhla som mu a zdvihla som obočie s pohľadom upretým na neho.

 „Dobre. Ďalší dôvod je...“

 „Doprava!“ prerušila som ho skríknutím pohotovej inštrukcie a on prudko zabočil doprava, až ma v nápore vzduchu hodilo o okno. Určite ani nestihol zapnúť blinker, ktorý naznačuje, že bočí doprava.

 „Ďalší dôvod je, aby som to ukázal, ako dobre šoférujem,“ dopovedal a zasmial sa. Vedel, že tak narýchlo nič iné ako toto nevymyslí a tak sa začal smiať. Tentoraz to bol úprimný smiech a nie protivný úškrn.

 „Tak po prvé: Ty nemáš žiadne iné dôvody, okrem tej veci, čo ťa baví, však? A po druhé: Tomuto hovoríš dobré šoférovanie? Veď sme sa skoro prevrátili!“ hovorila som rozrušeným hlasom a aj napriek tomu, že mi táto situácia pripadala komická, tvária som sa maximálne vážne.

 „Po prvé: Nie, nemám. A po druhé: Takmer by sme sa neprevrátili, keby si to povedal skôr,“ vyčítavo sa na mňa pozrel, aspoň sa o to snažil, pretože oči sa mu smiali rovnako ako mne.

 Zvyšok cesty tu vládlo ticho, ktoré prerušovali len moje včasné navigačné pokyny. Nakoniec sme šťastlivo a bez ujmy na zdraví dorazili až pred dom, kde bývam.

 „Čo si to chcel? Pretože ja keď vystúpim, tak zrejme an to už nebudeš mať príležitosť,“ hovorila som popritom, ako som si brala naspäť svoju tašku zo zadných sedadiel.

 „Ja ti to radšej ukážem,“ povedal potichu, zhlboka sa nadýchol a poškriabal sa na zátylku. Potom svoju úchylnú ruky presunul na ďalšiu časť môjho tela, tento krát stehno, a začal sa nebezpečne približovať hlavou ku mne.

 „Č-čo si myslíš, že robíš?“ dostala som zo seba, keď sa svojimi perami vzďaľoval os mojich asi päť centimetrov.

 „Len sa pokúšam ťa zoznámiť s tým, čo ma baví,“ argumentoval.

 „Styles. Ty máš jedno veľké šťastie, že sex som nemala ani nepamätám a chuť naň sa zo mňa nikdy nevytratila,“ povedala som a sama som strčila jazyk do úst. Určite bol z toho v šoku, pretože si myslel, že práve toto mu sťažím ako sa len bude dať, ale ja som tiež len človek...

Znova sa hlásim z novou časťou. Neviem, čo by som k tomu povedala, tak len napíšem, že sa teda máte na čo tešiť :D a zaujímalo by ma, čo si o tom myslíte. Komentík a... veď to poznáte :) Mimochodom, ďakujem za skvelé ohlasy k minulej časti :*)

Music 9

Zvyk

 „Tak vážený, na dnes sme skončili!“ skríkol Marcus a tým ukončil dnešnú hodinu tanca. Dnes tá hodina bola dlhšia ako zvyčajne a keď ma Harry konečne pustil, tak som si s radosťou vydýchla.

 „Prídeš aj nabudúce?“ spýtal sa Marcus Harryho.

 „Myslím, že áno. Veľmi sa mi to páčila,“ súhlasne prikývol a pozrel sa na mňa. Možno hľadal nejaké znaky protestu z mojej strany, ale ja som sa tvárila neutrálne a predne tak som to aj cítila. Vlastne mi bolo úplne jedno, či pôjde alebo nie. Však nabudúce už nebudem musieť tancovať s ním, už nebude ten ktorého som tu ja dovliekla, nabudúce tu už bude z vlastnej vôle. Chvála Bohu. To on však ešte nevie a asi mu to poviem až o týždeň.

 „Výborne!“ povedal Marcus a zatlieskal. „Nabudúce teda vyberiem niečo ľahšie.“

„Ja už pôjdem do sprchy. Zas nabudúce. Ahoj, Marcus,“ rozlúčila som sa a vybrala som sa do sprchy.

 „Pá, moja,“ odzdravil sa mi, aj keď nepochybujem o tom, že ani poriadne nezaregistroval, čo som mu povedala. Znova bol úplne zaujatý Harrym, ktorý nevedel ako sa ho má zbaviť. Vlastne som Harrymu priala ten najdlhší rozhovor z Marcusom, pretože dnes som ho už nepotrebovala vidieť.

 Keď ma od šatne delili už len zhruba päť metrov, tak ma dobehol Harry a bolo po plánoch, že jeho tvár uvidím až zajtra.

 „Vy tam máte aj sprchy?“ spýtal sa ma otázku, pri ktorej som mohla začať uvažovať o jeho normálnosti, ale myslím, že pri týchto piatich ľuďoch, ktorý sa nazývajú One Direction ma už nič neprekvapí.

 „Hej.“ Tak znela moja odpoveď na jeho otázku a dúfala som, že po tom mi už dá pokoj.

 „Mohol by som tam ísť s tebou?“ položil mi ďalšiu nanajvýš stupidnú otázku. Nevedela som, či len žartuje alebo ma potrebu zo seba robiť blázna.

 „Nie.“ Ďalšia moja rozhodná odpoveď a znova som začala dúfať. Že týmto končí náš monológ, ktorý už od začiatku nikam neviedol.

 „Ale no tak,“ hovoril ťahavým hlasom, akoby ma prosil. Nechápem, kam tým smeruje.

 „Tak na to zabudni! Pokiaľ viem, sprchy sú aj v mužských šatniach,“ povedala som tentoraz rozvitejšie ako jedným slovom. Vôbec som sa nesnažila skrývať svoju podráždenosť.

 „Ako vieš? Už si tam bola?“ spýtal sa a na tváry sa mu opäť objavil ten protivný úškrn. Prisahala by som, že je protivnejší ako ten môj, ale ten môj určite nedokáže nikomu tak liezť na nervy, ako ten jeho mne.

 Mala som viac než sto chutí mu povedať áno a tým zastaviť jeho rozprávanie, ale namiesto toho som len prekrútila očami a vybrala sa vpred. Tam, kde som mala namierené už predtým, ako ma zastavil.

 Keď som urobila len dva mizerné kroky vpred, tak som ucítila jeho perverznú ruku na mojom zadku dnes už asi po stý raz.

 Otočila som sa k nemu zo zamračeným výrazom na tváry, ktorý mal vyjadriť všetku moju nespokojnosť a rýchlo som prešla cez dvere do šatne. Prasa jedno nechutné!

 Zo svojej tašky som vytiahla uterák, sprchový gél a šla sa osprchovať. Konečne.

 Po sprche som sa opäť obliekla do civilného oblečenia a legíny s tielkom som celé dokrčené hodila do tašky. Už som si len schovala topánky a vyšla som von. Normálne by mi to celé trvalo o niečo dlhšie, aj oblečenie by som si namiesto hodenia do tašky poskladala, ale chcela som sa vyhnúť stretnutiu s Harrym.

 Keď som však vyšla von, tak moja radosť z toho, že ho des už neuvidím sa pominula. Stál tam opretý o svoj Range Rover so zrakom upretým k zemi.

 Zhlboka som sa nadýchla a robila sa, že ho nevidím. Práve v tej chvíli, keď som sa snažila čím skôr zastaviť nejaký taxík, tak zdvihol pohľad z nezaujímavej zeme a zbadal ma. Do čerta&§ Mám to ja ale smolu.

 „Ja ťa odveziem domov,“ povedal a vôbec sa pritom nezasmial, tak ako to má vo zvyku. To ma dosť prekvapilo.

 „Nemusíš sa obťažovať. Doteraz som chodila taxíkom, tak si myslím, že to zvládnem aj dnes,“ silene som sa na neho usmiala a ďalej som mu nevenovala pozornosť. Teda aspoň navonok to tak vyzeralo.

 „Ty si sa urazila!“ skríkol a zasmial sa. Super, a už je to tu.

 „A na čo prosím ťa?“ spýtala som sa ho, pretože som nechápala, čo ma malo uraziť.

 „Na to, že som ťa pri šatniach švihol po zadku,“ vysvetlil mi a doširoka sa usmial pri tej spomienke.

 „Tss. Na to som si za dnešok zvykla,“ povedala som a znova som upriamila pohľad niekde do neznáma.

 „Vážne?“ spýtal sa, podišiel ku mne bližšie a spredu ma znova oblapil za moje pozadie.

 „To však neznamená, že to máš robiť stále,“ povedal som a zložila som mu ruky .

 „Tak ťa aspoň odveziem domov,“ znova mi navrhol odvoz, akoby tým bol posadnutý.

 „Prečo by to mala prijať?“ otočila som sa na neho a bola som fakt zvedavá, aké mi poskytne argumenty...

Nová časť. Dnes som sa posnažila a dala som vám ju skôr, ako tie predtým. Jednoducho som sa zobudila s pocitom, že vám musím napísať časť. To je asi tak všetko. Chcela by som sa vám poďakovať za kometáre k predošlej časti a za prekonanie hranice 4 000 vzhliadnutí. Thank you so much! 

Znova by ma potešilo, keby ste mi napísali znova nejaké komentáre, Moc to poteší a tak sa zdá, že ma to aj poháňa písať (motivujem :D)! Hope you like it!

BTW: V budúcej časti (alebo až tej po nej) ju Harry presvedčí o zapamätaní alebo ako to mám napísať :D

Music 8

Sarkazmus

 „Tak to sa budem snažiť, aby som sa osvedčil a nakoniec ťa presvedčil,“ hovoril Marcus a úsmev sa mu väčšmi rozširoval.

 „Teším sa,“ hovoril Harry strnulo a znova sa na mňa pozrel. Tak predsa len chce záchranu.

 „Keď sme už pri tých tancoch. Marcus, už päť minút meškáme,“ zapojila som sa do rozhovoru. Z časti preto, lebo ma Harry žiadal o záchranu a z časti -z tej väčšej časti- preto, lebo som už chcela tancovať.

 „To už?!“ skríkol tak potichu, aby sme to počuli len my, potom dvakrát zatlieskal rukami a už nahlas skríkol: „Utvorte dvojice a ide sa tancovať!“

 „Páčiš sa mu,“ skonštatovala som, keď od nás Marcus odišiel.

 „Veď kto by mi odolal?“ zaškeril sa a zbavil ma argumentov presne v ten istý moment. Tomu sa hovorí dva v jednom.

 „Budeš moja tanečná partnerka?“ zdvorilo sa spýtal  a z tváre mu ešte stále nezmizol ten jeho úsmev. Akurát, že teraz nebol až tak neprirodzene široký. Zaujímalo by ma, ako to robí.

 „Musím,“ odpovedala som mu.

 „Prečo by si musela?“ nechápavo sa spýtal.

 „Pretože som ťa tu dovliekla,“ stručne som mu vysvetlila.

 „Aha. Čo mám teda robiť?“ spýtal sa.

 Chytila som mu ruky do mojich. Jeho ľavú ruku som položila na svoj pravý bok s jeho pravú ruku som držala vo svojej ľavej, vo vzduchu, pred nami. Nakoniec som svoju pravú ruku položila na jeho rameno a povedala: „Teraz sa snaž po mne opakovať kroky a neposkákať mi po nohách.“

 Kým k nám prišiel Marcus, čo bolo viac ako na sto percent isté, že príde, tak sa Harry snažil robiť to, čo som mu povedala, ale nebudeme si klamať, že mu to moc nešlo. Po nohách mi síce neposkákal, ale tanečník z neho určite nebude, nech si len pekne spieva.

 „O môj bože! To je hrozné, to čo robíš?“ Prvá reakcia Marcusa, keď zbadal Harryho.

 „Snažím sa opakovať, ale moc mi to nejde,“ povedal a mykol plecami. „Je to moc ťažké,“ dodal. Zrejme sa týmito slovami snažil obrániť.

 „Čo mám teda robiť?“ spýtal sa, keď sa Marcus nemal k slovu. Po tejto vete Marcusovi zasvietili oči. Týmto ho Harry potešil. Ani sám nevie ako.

 „V prvom rade si daj ruku z jej zadku naspäť na jej bok,“ napomenul ho vo veci, ktorú odo mňa počul za posledných pár minút už trikrát. Harry spravil presne to, čo mu povedal a ja som sa musela zasmiať.

 „Teraz sa snaž po Sofii opakovať kroky,“ dal mu ďalšiu inštrukciu.

 „Veď o to sa pokúšam celý čas, ale nejde mi to. Je to moc rýchle,“ oponoval mu Harry a viditeľne nebol nadšený ani z jednej poučky, ktorú mu Marcus dal.

 „Ja viem, že je to ťažké, ale nevedel som, že dnes budeme mať hosťa, ktorý tancuje po prvýkrát,“ Marcus sa  nedal odbiť Harryho argumentmi.

 „Nabudúce by si mi mohla zavolať, že berieš hosťa Sofia, aby som sa vedel zariadiť,“ teraz oslovil mňa. Pozrela som sa do jeho tváre, ktorá práve teraz nežiarila toľkým optimizmom, ako som u neho zvyknutá.

 „Marcus, veď ta vieš, že by som ti zavolala, ale tuto Harry mi oznámil až dnes poobede, že chce som mnou ísť,“ vyhovorila som sa tak, že som všetko hodila na Harryho. Viem, že skutočnosť  bola trocha iná, ale to mi je jedno. Predsa si u Marcusa nepokazím jeho pozitívnu mienku o mne.

 „Tak pokračuje,“ prehovoril Marcus rozhodne. Zrejme sa mu už nechcelo počúvať naše vyhováranie jeden na druhého. Marcus nám prestal venovať všetku svoju pozornosť a viac si začal všímať ostatné páry, ktoré tam boli.

 Až keď som sa znova otočila k Harrymu, ktorý ma pevne uchopil do tej tanečnej pózy, som si všimla jeho zamračenú tvár.

 „Tak ty to všetko na mňa namiesto toho, aby si si jednoducho priznala, že si na to zabudla?“ vyčítal mi.

 „Hej. Predsa si u neho nepokazím svoju pozitívne, zodpovednú mienku, ktorú si o mne vytvoril, len kvôli tebe,“ fľochla som na neho a presunula som vyššie jeho ruku z môjho zadku.

 „Asi až taká zodpovedná nie si,“ zaškeril sa a znova si presunul tie svoje úchylne paprče na môj zadok. Tentoraz som si istá, e to spravil náročky a nie nevedomky.

 „Ale som, len ťa nepovažujem za tak dôležitého, aby som na teba myslela aj mimo pracovnej doby,“ jedovato som odsekla, mykla som plecami a odvrátila som od neho zrak na znak toho, že mi je fakt úplne ukradnutý.

 „Tak zariadim, aby si si ma pamätala ešte dlho po tom ako dotočíme CD-čko,“ povýšenecky povedal a pritiahol si ma bližšie na svoje telo.

 „Len smelo do toho,“ povedala som. Znova som jeho ruky položila na miesto, kam práve teraz patria, odtiahla som sa od neho a pokračovala v dialógu: „Marcus ti povedal, že máš opakovať po mne a pri každom spoločenskom tanci sa má dodržiavať určitá vzdialenosť medzi tanečníkmi. Aj keď musím uznať, že keď si naštvaný, tak ti to ide lepšie,“ protivne som sa na neho usmiala a ďalej sme pokračovali v tanci bez tých sarkastických poznámok, kto z koho...

Po dlhšom čase znova časť. Minule som sa rozkecala, teraz nie. Teraz len napíšem: Dúfam, že sa vám časť páčila. Chcela by som vedieť váš názor na to, ako to bude pokračovať a neskutočne by mi zdvihlo náladu, keby som tu našla komentár práve od teba, aj keby anonymný :)

Hope you like it :) With love

                                         Bejátka Styles-Sheeranová