streda 1. mája 2013

Rock Me - 18. part

Otázky

Zazneli posledné slová a Liam s Danielle, Loui s Eleanor, Zayn s Pezz, Nialler so Suesi sa začali objímať a bozkávať a bohvie, čo všetko ešte len ja s Harrym sme sa na seba dívali.
„Idem sa prejsť,“ povedala som len tak, sama pre seba. Pochybujem, že okrem Harryho, ktorý sa na mňa díval, si niekto všimol môj odchod.  Vybrala som sa na prechádzku popri jazere, išla som sa nadýchať trocha čerstvého vzduch, lebo z tých výparov z ohňa sa mi už dvíha žalúdok a taktiež som si potrebovala trochu uhádzať myšlienky v hlave. Potrebovala som odpovede na pár otázok. Hlavne sa mi v hlave vynárali tieto otázky: Chcem byť s Harrym len kamarátka, alebo aj niečo viac? Mám mu veriť, alebo sa ďalej báť, že mi nebude verný? Hovorí sa, že risk je zisk, ale stojí mi to všetko za risk? A posledná otázka, tá najdôležitejšia  Bojím sa toho, že nám to nevydrží alebo ma podvedie, alebo sa bojím vzťahu ako takého?
„Abbey?“ začula som za sebou hlas zadychčaného Harryho. Okamžite som sa otočila a ostala som v šoku. Nečakala som, že sem príde. Prekvapil ma tým na toľko, že som dostala odpovede na všetky moje otázky.
Chcem byť s  ním len kamarátka, alebo aj niečo viac? – Nejdem si nahovárať, že k nemu k nemu nič necítim, alebo to čo cítim je čisto kamarátsky vzťah.
Stají mi za ten risk? – Stojí. Oplatí sa riskovať. Tým že zariskujem, nič nestratím a na druhej strane: To čo ma nezabije, ma posilní.
Mám mu veriť, alebo sa ďalej báť, že mi nebude verný? – Dôvera je to najdôležitejšie na každom vzťahu a mala by som to skúsiť aj ja.
Bojím sa toho, že nám to nevydrží alebo ma podvedie, alebo sa bojím vzťahu ako takého? – Život ma sklamal už toľko krát, že na túto otázku nepoznám presnú odpoveď. Myslím, že to bude niečo medzi tým, ale bližšie sa nakloňujem k tej druhej možnosti. Sklamala som sa v o vzťahoch a od života som už nič neočakávala a radšej si nebudem nič sľubovať ani od neho.
„Abbey, ja.. ja, chcem ti povedať,“ začal rozprávať, keď ma dobehol. Predklonil sa, rukami sa oprel o kolená a zhlboka vdychoval a vydychoval vzduch z pľúc.
„Chcem ti povedať, že ma mrzí, čo som ti dnes povedal,“ dokončil a sklopil zrak k zemi.
„To skôr ja by som sa ti mala ospravedlniť. Vážne som ti nemala nič sľubovať, keď som to nesplnila,“ povedala som. Ďalej som tam stála pred jazerom a dívala som sa na hviezdnu oblohu, na ktorej najviac svietil mesiac. Myslela som si, že počul to, čo potreboval a odišiel, ale on neodišiel. Postavil sa ku mne, chytil ma za ruku, pozrel sa na mňa, usmial sa a povedal: „Aj tak ťa ľúbim.“
Tieto slová ma vytrhli z pozorovania oblohy a pozrela som sa mu do tváre osvetlenej mesačným svetlom. Bola to asi tá najromantickejšia chvíľka v mojom živote. Z očí ná sršala vášeň a túžba. Už to ani jeden z nás dlhšie nevydržal a začali sme sa bozkávať. Prvý krát po roku som zistil, ako chutia jeho pery. Rukou som mu prešla po chrbte a svojou rukou som zablúdila jeho kučeravých vlasoch. Pustil mi ruku, ktorú mi doteraz držal, chytil ma za kríže a pritiahol si ma ešte viac na seba. Po dlhšej chvíli ma prestal bozkávať, povolil zavretie, oprel si čelo o to moje, zasmial sa a zasnene povedal: „Tak takéto to teda je.“
„Čo?“ tvárila som sa, že nechápem ako to myslí.
„Takmer rok som sníval o tom, ako chutia tvoje pery, aké to je,“ ochotne mi to vysvetlil.
„A?“chcela som, aby pokračoval, pretože mi to dosť lichotilo.
„Je to omnoho krajšie, ako som si to vysníval,“ usmial sa. Takýmito slovami si ma ešte viac získal na svoju stranu. Znova pritisol svoje ústa na tie moje.
V tom najlepšom sa znovu odtiahol a povedal: „Prepáč, j-ja som sa ani nespýtal či môžem.“
„Nemôžeš,“ pokrútila som hlavou. Sklamane sa na mňa pozrel a odtiahol sa. Ja som ho chytila za zápästie a povedala som: „Nemôžeš, ty musíš!“
Šibalsky sa usmial a ja som ešte dodala: „Odteraz už môžeš všetko.“
Úsmev sa mu roztiahol ešte viac, chytil ma do náručia a krútil so mnou stále dookola.
„To sme už ako spolu?“ spýtal sa, keď ma položil na zem.
Nič som nepovedala, len som prikývla.
„Ďakujem,“ usmial sa.
„Za čo?“ nepochopila som o čo mu išlo. Tentoraz som naozaj nepochopila.
„Za to, že mi si mi ukázala ako vyzerá šťastie. Ďakujem za to, že si,“ usmial sa a znova ma bozkával....



Dnes mám narodeniny a tak som sa rozhodla, že vám pridám takú optimistickú časť. Tak čo, tešíte sa, že už sú spolu: Ja som rada :)
Ďakujem, že ste prekonali hranicu 1000 vzhliadnutí, lepší darček som na narodky ani dostať nemohla. Ďakujem! :)

6 komentárov:

  1. Awwwwww ♥
    Bože dokonalé! Nemám slov! :)
    Teším sa na ďalšiu časť! :)

    A dodatočne všetko najlepšie prajem :))

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Ďakujem veľmi pekne za oboje :) a rýchlo pridaj novú časť. Neskutočne sa na ňu teším :)

      Odstrániť
  2. jéjo :3 také zlaté a romantické <3 rýchlo ďalšiu....

    OdpovedaťOdstrániť
  3. ĎAKUJEM :3
    Baby, ale ja moc romantické veci neviem písať :// Moc si na takéto neprivykajte, pretože ja nie som moc romantická duša

    OdpovedaťOdstrániť