Rock Me - 20. part

Si si istá?

„N-naozaj nie,“ zakoktala sa a v jej očiach som zbadal niečo ako strach.

„Dobre,“ usmial som sa na ňu, ale to len preto, aby nevedela, že som si to všimol. Tak sa mi zdá, že sa úmyselne vyhýba jednej veci. Zaujímalo by ma, prečo? Veď je odo mňa o tri roky staršia.

Možno som na ňu príliš tlačil, asi som to pokazil. Ja som ale korunovaný debil!!

Z pohľadu Abbey:

Ja som taká krava! Nemusela som sa tváriť tak rozpačito. On si asi myslí, že neviem, že si to všimol, ale ja nie som sprostá, toto by si všimol aj slepý! Mohla som si aspoň už niečo vymyslieť. Teraz sa bude určite obviňovať z niečoho, čo ani neexistuje a všetko je to moja vina. Vlastne je to vina tej mojej úbohej minulosti, ktorú zo srdca neznášam.

Naposledy som z niekym spala vtedy, keď som s tým „podnikala“. To sú už tri roky, vlastne ani neviem, ako sa volá, ale to je teraz jedno.

Zrejme mám skôr strach z ho neuspokojím podľa jeho predstáv, ako z toho samotného aktu. Bože!! Rozmýšľam tu nad takými debilinami, až sa mi rozum zastavuje. Ale čo ak takéto debiliny patria ku vzťahom? Lenže ja nechcem toto riešiť, ale zjavne musím. Aaach neznášam to, neznášam svoju minulosť, jednoducho neznášam!!!

Rýchlo som sa osprchovala a vyšla som von, nech Harryho nijako neobmedzujem. Naše stretnutie v jeho izbe prebehlo bez jediného slova a cítila som sa strašne previnilo. Navliekla som na seba oblečenie, v ktorom som včera prišla, sadla som si na sedačku a čakali, kedy s tej kúpelne vylezie. Po chvíľke aj vyšiel.

Začal sa obliekať. Bolo tu také zvláštne ticho až mi to bolo nepríjemné. Bolo mi jasné, že je naštvaný, ale otázne zostávalo, či je naštvaný na mňa alebo na seba.

„Prepáč,“ povedala som a postavila som sa zo sedačky, na ktorej som doteraz sedela.

„Za čo sa ospravedlňuješ?“ spýtal sa a nechápavo sa na mňa pozrel.

„Za to, že som ťa odmietla a vyzeralo tak, ako to vyzeralo,“ snažila som sa mu to vysvetliť, ale nevyzeral tak, že by to pochopil.

„To skôr ja by som sa ti mal ospravedlniť. Nemal som ťa do niečoho tlačiť. Dobre viem, ako ti vadilo, že som sa z nejakou babou vyspal hneď ako som ju spoznal a tebe som navrhol to isté,“ povedal a mne hneď bolo jasné, že sa hnevá na seba a nie na mňa.

„To vôbec nie je tak, ako si myslíš,“ snažila som sa ho vyviesť z omylu.

„Tak ako potom?“ otočil sa ku mne so spýtavým pohľadom.

„To nie je kvôli tebe, ale kvôli mne,“ týmito slovami som mu to chcela celé vysvetliť  ale podľa toho jeho pohľadu som usúdila, že sa mi to nepodarilo a tak som pokračovala. Síce neochotne, ale pokračovala: „Vieš, to kvôli tým zlým skúsenostiam z minulosti. Vlastne celá moja minulosť je jedna veľká zlá skúsenosť. Možno to je ten dôvod, prečo som ťa minulý týždeň odmietla, keď si za mnou prišiel. Nedokázala som uveriť, že niekomu na svete na mne záleží a má ma skutočne rád.“

Dúfam, že mu to ako vysvetlenie stačilo, pretože som nemala chuť mu to podrobnejšie vysvetľovať a podľa toho jeho prekvapené výrazu to vyzeralo, tak že mám prúser lebo mu to nestačilo. Nervózne som si kúsala spodnú peru a čakala, čo mi povie.

„To som nevedel,“ prehovoril po chvíľke ticha. Len som nemo prikývla a znova si majetnícky sadla naspäť na sedačku. Stále som čakala, čo ešte povie pretože mi bolo jasné, že to nie je všetko. Išla som z toho zošalieť!

Obliekol si sivé tričko, čo vytiahol zo skrine a prišiel ku mne. Sadol si vedľa mňa a schytil ma do svojho náručia. Bez váhania som sa k nemu schúlila a hlbokými nádychmi som do seba sala jeho vôňu.

„Nechceš sa o tom porozprávať?“ spýtal sa a mne okamžite odľahlo.

Pokrútila som hlavou a povedala: „Nie, možno niekedy inokedy, ale teraz vážne nie. Nerada o tom hovorím.“

Vlastne neviem, či sa mi o tom niekedy bude chcieť hovoriť, ale to som mu už radšej nepovedala, aby ma nezačal presviedčať.

„Vážne sa ti o tom nechce hovoriť?“ uisťoval sa a v jeho hlase bolo počuť určité sklamanie, ktoré sa mu nepodarilo zamaskovať alebo sa to ani nesnažil zamaskovať a myslí si, že ma tým presvedčí. Pfff tak to asi ťažko.

„Vážne,“ prikývla som, „ ale celkom rada by som niečo zjedla,“ snažila som sa o prudkú zmenu témy, ale nešlo len o tú zmenu, vážne som bola hladná.

„To aj ja,“ súhlasil, takže sa mi podarila aj ta zmena témy. „Poďme sa dolu najesť,“  navrhol.

„To by bolo super,“ usmiala som sa no úsmev mi hneď zmizol, keď som si spomenula na isté riziko, že ostatný už dole raňajkujú a bude spoveď.

Postavili sme sa zo sedačky a ruka v ruke sme sa vybrali dolu schodmi, rovno do kuchyne rovno do miestnosti, odkiaľ sa ozýval hlasný smiech a to miesto bolo určené na to, aby nám prinášalo strach z toho, že nás tam čaká smrť!! (: 'D)

„Tak vy už spolu?“ spýtala sa Eleanor, keď sme sa objavili vo dverách kuchyne a odpila si zo šálky. Ja a Harry sme sama seba pozreli a mykli plecami na znak, že čo čakala, ale Harry mi povzbudivo stlačil ruku. To znamenalo, že je rovnako nervózny ako ja. Som rada, že v tom nie som sama.

„Takže, ak to dobre chápem, vy ste nám dali košom len preto, lebo ste nevedeli počkať ešte dve hodiny a potom to robiť?“ spýtala sa Perrie a ukazovala na nás nalakovaným prstom.

„Nechápeš to dobre, pretože mi sme spolu nespali,“ pvedal Harry.

„To ti tak uveríme,“ s úškrnom na tvári krútili Eleanor hlavou a Pezz ju napodobňovala.

„Čo sa deje?“ spýtal sa prichádzajúci Liam, vzápätí sa zasekol v strede chôdze, asi meter od nás, a nechápavo civel na naše prepletené ruky. Super, už nie len El a Perrie, ale aj Liam. Vyvíja sa to skvele (irónia).

„Takže už konečne spolu?“ spýtal sa po chvíľke skúmania našich rúk. Asi to už aj jemu prišlo divné.

„Áno. Konečne,“ znova prehovoril Harry, chytil ma za bok, hrdo si ma k sebe pritiahol a dal mi pusu na vrch hlavy.

„A tvrdia nám, že v  noci  vedľa seba len tak, nečinne ležali,“ posťažovala sa Perrie. Tá si nedá pokoj. ;(

„Takto nás klamať,“ Eleanor neveriacky krútila hlavou.

„Eleanor Jane! My neklameme!“ napomenula som ju. „Ale myslíte si, čo chcete,“ dodala som.

„Takže ty hovoríš! Už som si myslela, že Harry z teba vyjebal reč,“ povedala Perrie a s Eleanor sa začali nahlas smiať. Očkom som kukla aj na Liama, či aj jemu nie je náhodou do smiechu, ale tomu sme už boli úplne ľahostajný a chystal raňajky pre dvoch. Pre neho a pre Danielle.

„Nemohol, keď  nič nebolo,“ mykla som plecami.

„Jasné, jasné. To sme už dnes počuli,“ plne súhlasila s nami Perrie.

„Kašli na ne,“ pošepol mi Harry a dal mi pusu na tvár. Len som prikývla s prítulným úsmevom a šla nám chystať raňajky. Prvýkrát v živote som chystala raňajky pre dvoch ľudí. Síce za asistencie Harryho to šlo rýchlo, ale aj tak...

Takže nová časť. Pomaly sa blížime ku koncu romantických častí a začínajú sa zápletky. Dúfam ale, že to neprestane čítať a sľubujem, že sa to budem snažiť dávať častejšie :))