Štetka
„A kde sú tie
tvoje slová: Dá sa povedať, že teraz sme si kvit!“ jačala som na neho, ako
zmyslov zbavená. Teda aspoň toľko, aby to nepočula celá kaviareň a neotáčali
sa za nami. Už viem, prečo ma ťahal vonku, hajzel! Nechcel scény! Začínam
uvažovať, či to bol dobrý nápad dať sa s ním znova dokopy, dávať sa s ním
vôbec dokopy.
„Zistil som,
že až teraz sme si kvit. Vtedy som sa mýlil,“ hovoril pokojným hlasom a pozrel
sa na mňa výrazom, ktorý hovoril: „Hej! Prestaň kričať, ľudia sa za nami budú
otáčať!“
„Aha, tak mi
to vysvetli, pretože sa zdá, že tomuto som nepochopila,“ vyzvala som ho, nech
mi spresní situáciu. Ja som totiž tomu vôbec nechápala. Žeby sa tie tri roky,
čo on neskôr nastúpil do školy, zmenila matematika?
„Tak ja ti to
teda vysvetlím,“ ponúkol sa a ja som len prikývla. Toto som potrebovala,
vysvetlenie. „Abbey, tu ide o prístup. Ja som ti to povedal omnoho jemnejšie,
ako ty mne. Dokonca som sa ti ospravedlnil, ale ty nič,“ ponúkol mi toto
nelogické vysvetlenia a mykol plecami, akoby to bola tá najprirodzenejšia
vec pod slnkom.
„Tak tebe ide
o prístup? Dobre,“ povedala som, zobrala som si tenký, červený kabát a kabelku,
postavila som sa zo stoličky a chystala som sa na odchod.
„Kam ideš?“
spýtal sa, zatiaľ, čo som si ja obliekal kabát. Neodpovedala som mu.
„Kam ideš?“
zopakoval otázku, no teraz hlasnejšie a s väčšou dávkou zúrivosti.
Znova som necítila tú potrebu mu odpovedať.
Už som
urobila takmer dva kroky od stola, kde doteraz sedel, keď ma chytil za zápästie.
Tým ma zastavil a dokonca ma pod náporom bolesti donútil aj otočiť a dívať
sa do jeho tváre.
„Pusti ma!“
sykla som na neho.
„Pýtal som
sa, kam ideš?“ povedal ignorujúc ta, ako som sa snažila vyvliecť si ruku z jeho
zovretia. Vyzeral pri tom ako násilník. Keby som ho nepoznala, tak sa bojím, čo
mi urobí.
„Pusti ma!“
povedala som a rýchlo som mykla rukou. Zvraštila som čelo, s časti preto,
lebo som bola naštvaná a z časti preto, lebo to neskutočne bolelo
Bola som už aj pripravená volať o pomoc, keby si to nedal vysvetliť.
„Až keď mi
odpovieš na otázku,“ povedal, nadvihol obočie a moju ruku silnejšie
zovrel, pretože sa mi skoro podarilo mu ju vytrhnúť.
„Až keď ma
pustíš,“ nenechala som sa odbiť a taktiež som nadvihla obočie. Obaja sme
si hľadeli do očí a čakali, kto z koho. Nikto z nás sa nechcel
vzdať, teda aspoň ja určite nie. Nakoniec to vzdal on a pustil mi ruku. Okamžite som si začala boľavé zápästie šúchať a cítila
som, ako mi do ruky začína znova prúdiť krv.
„Prepáč,“
zašepkal, keď videl môj ubolený výraz
tváre.
„Teraz si na
rade ty Odpovedz mi. Kam ideš?“ znova mi položil tú otázku z nádejou na
odpoveď.
„Prečo od
teba,“ tentoraz sa odpovede dočkal, no zjavne nie podľa jeho predstáv. Ja som
sa nemienila tak rýchlo vzdať.
„Toľko som si
ešte domyslel. Chcel by som vedieť presnejšie,“ hovoril pokojným hlasom, ktorým
sa snažil zakryť tú jeho zúfalosť.
„Kto si, že
sa ti mám spovedať?“ ironicky som si odfrkla.
„Tvoj
priateľ,“ povedal a víťazne si prekrížil roky na hrudi.
„Môj priateľ,
hah,“ ironicky som sa zasmiala. „Takto sa priateľ nespráva,“ pohŕdajúco som mu
to povedala tesne pred tvárou.
„Ani
priateľka sa nespráva tak, ako ty,“ povedal a mal vlastne pravdu. Obaja
sme rovnaký.
„Dobre. Chceš
vedieť kam idem? Tak ja ti to teda poviem,“ súhlasila som. Nemala som už totiž argument
a ako bonus som ho chcela ešte naštvať. Zastrčila som si prameň vlasov za
ucho a pokračovala som: „Idem si nájsť nejakého chlapa, možno aj dvoch,
aby sme si boli kvit. Chápeš, za ten prístup,“ povedala a na ňom sa začala
črtať rysy zlosti. Ruky si zvesil dolu a zatínal päste. Ja som sa len na
neho víťazne usmiala, stočila som sa na podpätku a chcela som ísť už konečne
preč. Myslela som si, že toto som vyhrala ja a on tu ostane stáť v zúfalstve.
Už som chcela tento deň ukončiť presne tak, ako som si to pred pár minútami
naplánovala, ale zrazu som začula tie dve najhoršie slová, ktoré boli
adresované mne.
„Ty štetka!“
Zdravím! Nová časť. Presne ta, ako som vám sľúbila, o dva dni :). Čo na ňu hovoríte? Mne osobne sa páči a je to jedna z mojich obľúbeným. Tieto časti sa bohovsky dobré píšu, skoro sami.
Dobre, budem stručná, pretože toto aj tak moc veľa ľudí nečíta. Ja som sa len chcela poďakovať za to, že tento blog presiahol hranicu 2000 vzliahnutí a predvčerom tu bol aj Harry :D Za ten deň som mala 69 vzhliadnutí :D Áno, ja viem, som fanatik, ale to som už hovorila ;-*




Tak toto som naozaj nečakala :) Ale je to dokonalé ako vždy :) Nesmierne sa teším na ďalšiu :))
OdpovedaťOdstrániťĎakujem :3
Odstrániťtoto co je? :O Harry ! -_- já bych ho nejradši nakopala! :D jako proč si tohle udělala? :O -_- ale budou spolu nakonec že? :D prosíím :D těším se hrozně na další část :)
OdpovedaťOdstrániťTy by si toho Harryho len bila :D A nie, neprezradím ti ako to skončí :P
Odstrániťtak vždyt by si to zasloužil :D kdyby byl hodnej tak ho nechám :D
OdstrániťTak toto sa mi páči. Milujem hádky, milujem, keď si vo vzťahu občas robia naprieky, oživuje to úplne celý príbeh. Je to skvelé, chápem, prečo patrí k tvojim obľúbeným.
OdpovedaťOdstrániť