Rock Me - 26. part

Štetka

„A kde sú tie tvoje slová: Dá sa povedať, že teraz sme si kvit!“ jačala som na neho, ako zmyslov zbavená. Teda aspoň toľko, aby to nepočula celá kaviareň a neotáčali sa za nami. Už viem, prečo ma ťahal vonku, hajzel! Nechcel scény! Začínam uvažovať, či to bol dobrý nápad dať sa s ním znova dokopy, dávať sa s ním vôbec dokopy.

„Zistil som, že až teraz sme si kvit. Vtedy som sa mýlil,“ hovoril pokojným hlasom a pozrel sa na mňa výrazom, ktorý hovoril: „Hej! Prestaň kričať, ľudia sa za nami budú otáčať!“

„Aha, tak mi to vysvetli, pretože sa zdá, že tomuto som nepochopila,“ vyzvala som ho, nech mi spresní situáciu. Ja som totiž tomu vôbec nechápala. Žeby sa tie tri roky, čo on neskôr nastúpil do školy, zmenila matematika?

„Tak ja ti to teda vysvetlím,“ ponúkol sa a ja som len prikývla. Toto som potrebovala, vysvetlenie. „Abbey, tu ide o prístup. Ja som ti to povedal omnoho jemnejšie, ako ty mne. Dokonca som sa ti ospravedlnil, ale ty nič,“ ponúkol mi toto nelogické vysvetlenia a mykol plecami, akoby to bola tá najprirodzenejšia vec pod slnkom.

„Tak tebe ide o prístup? Dobre,“ povedala som, zobrala som si tenký, červený kabát a kabelku, postavila som sa zo stoličky a chystala som sa na odchod.

„Kam ideš?“ spýtal sa, zatiaľ, čo som si ja obliekal kabát. Neodpovedala som mu.

„Kam ideš?“ zopakoval otázku, no teraz hlasnejšie a s väčšou dávkou zúrivosti. Znova som necítila tú potrebu mu odpovedať.

Už som urobila takmer dva kroky od stola, kde doteraz sedel, keď ma chytil za zápästie. Tým ma zastavil a dokonca ma pod náporom bolesti donútil aj otočiť a dívať sa do jeho tváre.

„Pusti ma!“ sykla som na neho.

„Pýtal som sa, kam ideš?“ povedal ignorujúc ta, ako som sa snažila vyvliecť si ruku z jeho zovretia. Vyzeral pri tom ako násilník. Keby som ho nepoznala, tak sa bojím, čo mi urobí.

„Pusti ma!“ povedala som a rýchlo som mykla rukou. Zvraštila som čelo, s časti preto, lebo som bola naštvaná a z časti preto, lebo to neskutočne bolelo Bola som už aj pripravená volať o pomoc, keby si to nedal vysvetliť.

„Až keď mi odpovieš na otázku,“ povedal, nadvihol obočie a moju ruku silnejšie zovrel, pretože sa mi skoro podarilo mu ju vytrhnúť.

„Až keď ma pustíš,“ nenechala som sa odbiť a taktiež som nadvihla obočie. Obaja sme si hľadeli do očí a čakali, kto z koho. Nikto z nás sa nechcel vzdať, teda aspoň ja určite nie. Nakoniec to vzdal on a pustil mi ruku.  Okamžite som si začala boľavé zápästie šúchať a cítila som, ako mi do ruky začína znova prúdiť krv.

„Prepáč,“ zašepkal, keď  videl môj ubolený výraz tváre.

„Teraz si na rade ty Odpovedz mi. Kam ideš?“ znova mi položil tú otázku z nádejou na odpoveď.

„Prečo od teba,“ tentoraz sa odpovede dočkal, no zjavne nie podľa jeho predstáv. Ja som sa nemienila tak rýchlo vzdať.

„Toľko som si ešte domyslel. Chcel by som vedieť presnejšie,“ hovoril pokojným hlasom, ktorým sa snažil zakryť tú jeho zúfalosť.

„Kto si, že sa ti mám spovedať?“ ironicky som si odfrkla.

„Tvoj priateľ,“ povedal a víťazne si prekrížil roky na hrudi.

„Môj priateľ, hah,“ ironicky som sa zasmiala. „Takto sa priateľ nespráva,“ pohŕdajúco som mu to povedala tesne pred tvárou.

„Ani priateľka sa nespráva tak, ako ty,“ povedal a mal vlastne pravdu. Obaja sme rovnaký.

„Dobre. Chceš vedieť kam idem? Tak ja ti to teda poviem,“ súhlasila som. Nemala som už totiž argument a ako bonus som ho chcela ešte naštvať. Zastrčila som si prameň vlasov za ucho a pokračovala som: „Idem si nájsť nejakého chlapa, možno aj dvoch, aby sme si boli kvit. Chápeš, za ten prístup,“ povedala a na ňom sa začala črtať rysy zlosti. Ruky si zvesil dolu a zatínal päste. Ja som sa len na neho víťazne usmiala, stočila som sa na podpätku a chcela som ísť už konečne preč. Myslela som si, že toto som vyhrala ja a on tu ostane stáť v zúfalstve. Už som chcela tento deň ukončiť presne tak, ako som si to pred pár minútami naplánovala, ale zrazu som začula tie dve najhoršie slová, ktoré boli adresované mne.

„Ty štetka!“

Zdravím! Nová časť. Presne ta, ako som vám sľúbila, o dva dni :). Čo na ňu hovoríte? Mne osobne sa páči a je to jedna z mojich obľúbeným. Tieto časti sa bohovsky dobré píšu, skoro sami.

Dobre, budem stručná, pretože toto aj tak moc veľa ľudí nečíta. Ja som sa len chcela poďakovať za to, že tento blog presiahol hranicu 2000 vzliahnutí a predvčerom tu bol aj Harry :D Za ten deň som mala 69 vzhliadnutí :D Áno, ja viem, som fanatik, ale to som už hovorila ;-*