Rock Me - 25. part

Miss you

Odišla som domov, no pred tým som mu ešte napísala odkaz. Cítila som, že potrebuje byť sám a potrebuje si to nechať uležať. Dosť ma škrelo, že som mu to urobila, ale nechcela som, aby si myslel, že sa mu to len tak ľahko prepečie a potom to robil stále. Viem, že som mu mohla len povedať, že som to urobila a v skutočnosti by som to neurobila, ale čo by som potom z toho mala? On si užije a ublíži mi a ja mu len ublížim? To by nebolo fér voči mne a tak som si aj užila. Teraz sme si kvit a dúfam len, že sa na mňa nebude hnevať.

Na chvíľku som sa vrátila do tých čias, keď som to robievala pravidelne, ale už nikdy sa k tomu nechcem vrátiť. Bolo to dosť zlé a teraz už nie som tak na dne.

Zvalila som sa na svoju posteľ. Ani som sa neunúvala prezliecť do pyžama, bolo mi to úplne jedno, aj tak som na sebe mala len legíny a voľné červené tielko. Ani neviem ako, ale zaspala som. To bude asi tým, že už sú štyri hodiny ráno a dnes som ešte vôbec nespala. Jednoducho ma mohla únava...

Zobudila som sa na zvonček. Bola som v takom šoku, že som sa hneď posadila a zakrútila sa mi hlava. Znova som sa zvalila na posteľ a pretrela si tvár rukami. Pozrela som sa koľko je hodín. 2¹³ PM. To by som aj mohla vstať. Takmer som aj zabudla na ten zvonček, keď znova zazvonil. Rýchlo som zbehla dolu po schodoch a zakričala: „Už idem!“

V predsieni som sa pozrela do zrkadla. O-môj-bože! Každý vlas stočený na inú svetovú stranu a po lícach som mala čierne kúsky riasenky. Rýchlo som si vlasy dala do gumičky a prstami som uhladila nedostatky make-upu. Znova zazvonil ten prekliaty zvonček.

„Chvíľku,“ ozvala som sa. Rukou som si uhladila tielko, síce aj tak vyzerala, ako by ho krava žula, ale budiš. Konečne som otvorila dvere tomu trpezlivému nedočkavcovi, ktorý ma zobudil, dvere.

„Harry?“ prekvapene som povedala. Naozaj som ho tu nečakala.

„Ahoj,“ automaticky sa pozdravil.

„P-poď ďalej,“ zakoktala som sa. Bez slova vošiel dnu a tak som zavrela dvere.

„Nečakala som, že prídeš?“ povedal som úprimne.

„Ani ja som vtedy nečakala, že prídeš,“ povedal a mykol plecami. Tak teraz vážne neviem, čo mu mám povedať. Vyzul si topánky, vošiel do mojej obývačky a usadil sa na gauč.

„Taktiež som si myslel, že ma tu nebudeš čakať. Ani ja som ťa nečakal,“ povedal a mykol plecami. Týmito slovami ma dostáva do rozpakov a to som si myslela, že túto situáciu mám pod kontrolou ja. Zjavne som sa mýlila.

Nervózne som sa usadila na sedačku oproti nemu, akoby som tu nebola doma, ale niekde na cudzom mieste. Bol to divný pocit.

„Takže, prišiel som, aby sme to všetko uzavreli,“ povedal a podoprel si lakte kolenami. Upieral na mňa svoj pohľad a ja som nemo prikývla. Bolo mi jasné, že tu prišiel kvôli tomu a nie sa ma spýtať ako sa mám. Nervózne som čakala na to, čo z neho vylezie. Bola som taká nervózna, že by sa nervozita okolo mňa dala krájať, no on sa ešte nemal k slovu. Tváril sa, že starostlivo vyberá slová, ktorými by mal začať, ale ja si myslím, že si po ceste veľmi dobre premyslel, čo mi povie a teraz si len užíval môj netrpezlivý pohľad.

Konečne začal hovoriť: „Je mi neskutočne ľúto, že som ťa podviedol a tiež je mi jasné, že si mi to len vrátila, Dá sa povedať, že sme si teraz kvit. Chcel by som, aby to bolo ako predtým, už sa nechcem hádať a...a,“ zhlboka sa nadýchol, „a chýbaš mi.“

Celý čas hovoril pevným a nezlomným hlasom ,ale tie posledné slová vyslovil tak zúfalo a s nádejou, že chcem presne to isté, čo on, že ten pocit nervozity so mňa okamžite opadol a nahradil so pocit plný lásky, ktorá patrila len jemu.

„Ja si myslím to isté a dúfala som, že tu prídeš a povieš toto,“ usmiala som sa na neho a jeho výraz sa okamžite uvoľnil a taktiež sa usmial.

„A taktiež mi chýbaš,“ povedala som. Bolo to dosť divné, keďže sme sa obaja nevideli len pár hodín, ale hovorila som to, čo som cítila a on si taktiež určite nevymýšľal. Ten čas jednoducho plynul neskutočne pomaly, akoby sme boli pohádaný týždeň a nie pol dňa.

Postavila som sa, podišla som k nemu a pobozkala som ho. Stiahol ma na seba a jeho ruky skúmali celé moje telo.

Viac to už slová nepotrebovalo a hneď nám bolo jasné, že s týmto viac než len obaja súhlasme, ale máme z toho radosť. Harryho som rýchlo zbavila trička a rukou som prehrabla jeho kučery. Strčil ruky pod moje legíny a stiahol mi ich dole a vrhol sa na moje tielko, ktoré išlo taktiež dole...

Táto časť bola napísaná už v sobotu, mala tu byť už včera, ale je tu dnes :D

Mne osobne sa moc nepáči, vlastne to je dosť o ničom. Zväčša sú tam popísané totálne blbosti, ale ja som nevedela, ako to ešte predĺžiť, aby mala takú dĺžku, na akú ste zvyknutý a nemohla som tam dať to, ako to pokračuje, lebo by som sa za to neznášala. A strašne sa ospravedlňujem, ale ja neviem písať perverzne :/ Dúfam, že nevadí :) 

Ďalšia časť najbližšie o dva dni :)