štvrtok 9. mája 2013

Rock Me - 19. part


Tetovanie

Chytil ma za ruku a ťahal ma niekam, nemám ani potuchy kam.
Po chvílke zastal a spýatal sa: „Ideme sa k nim vrátiť alebo si doprajeme trochu súkromia a pôjdeme domov?“
„Keď nad tým pouvažujem, tak vôbec nemám náladu na ich otázky, takže poďme radšej dovnútra, šibalsky som sa na neho usmiala a znova sme začali utekať. Teraz som už aspoň vedela kam ideme.
Okolo ostatných sme prebehli bez toho, aby si všimli, že okolo nich prebehli nejaké dve machule. Niall stále hral na gitare a tak mali o zábavu postrané. Ale však oni si to raz všimnú a ráno sa aj tak nevyhneme tým otázkam, ktorým sa chceme teraz vyhnúť. Ale aj ja by som mala otázky, keby som videla seba, Abbey Jay Fletcher zísť dole schodmi v sprievede Harryho Edwarda Stylesa po tých všetkých hádkach, čo sme absolvovali.
Harry za nami zabuchol vchodové dvere, túžobne ma oprel o stenu a začal ma bozkávať . Chytil ma za ruku a ťahal ma hore schodmi, vyšli sme do jeho izby a zamierili sme si to rovno k posteli. Harry ma zvalil do perín,úpenlivo som sledovala, čo urobí, on si však len lahol vedľa mňa, chytil ma za boky a díval sa mi do očí.
„Takmer som prestal veriť, že by sa takéto niečo mohlo stať,ô prehovoril po chvílke ticha.
„Však sme nič extra nerobili,“ mykla som plecami.
„A aj to mi úplne stačilo na to, aby som si to zapamätal do konca života. Tento deň sa začal tak obyčajne a skončil tak, ako by som chcel, aby končili všetky moje dni. Neskutočne ťa milujem,“ usmieval sa pri tom ,ako hovoril tieto slová.
„Aj ja ťa milujem, Harry,“ povedala som mu. Ešte som mu pritisla svoje harké pery na tie jeho a on mi to z radosťou opätoval. Majetnícky si ma k sebe pritiahol a popod tričko ma hladil po celom chrbte. Jeho bozky som si vychutnávala tak, ako ešte žiadného chlapa za celý život. Nič však netrvá večne a odtiehli sme sa od seba, aby sa nám tento pocit nezunoval. Obaja sme hlasno vzdychali a ja som sa mu schúlila na hrudi. Uspával ma tlkost jeho srdca a to, a to ako mi dýchal do vlasov...
Z Harryho pohľadu:
Ráno som sa zobudil v niečom objatí. Už som sa znova chcel sám na seba naštvať, že som sa znova nekontroloval a to všetko bol znova len sen, ale vtedy som otvoril oči a zbadal som, že to nie je len jeden z tých snov, ale že je to tá reálna Abbey, ktorú ľúbim.
Ešte stále spala. Bola taká krásna. Nechcel som ju zobudiť, tak som ostal ležať v jej objatí, až kým sa sama nezobudila. Ona je jediná za posledné dva roky, s ktorou som sa hneď v prvú noc, ako som mal tú možnosť, nevyspal a musím s patričnou hrdosťou povedať, že mi to stačilo.
Pomaly som znova zaspával, keď ma prebrala pusa na tvár. Okamžite som otvoril prižmúrené oči.
„Prepáč, ja som ťa nechcela zobudiť,“ ospravedlňovala sa mi. To bola prvá veta, ktorú som počul za dnešné očarujúce ráno.
„Nezobudila si ma. Ja som už dlho hore, len som si užíval tento krásny pocit,“ vysvetlil som jej ajemne som sa na ňu usmial.
„Aha. No tak potom dobré ráno,“ povedala s úsmevom.
„Dobré ráno,“ odzdravil som sa.
„Čo dnes budeme robiť?“ spýtala sa ma po chvíľke ticha.
„Najradšej by som tu s tebou ostal ležať celý deň,“ navrhol som a tuhšie som si je k sebe pritiahol.
„To je dobrý nápad, ale bohužiaľ nereálny,“ povedala sklamaným hlasom a odtiahla sa odo mňa.
„Prečo?“ dožadoval som sa vysvetlenia. Určite čakala, že jej položím túto otázku.
„Keby sme tu ostali ležať celý deň, tak by sapo chvíľke tí dolu zbláznili a prišli by k nám,“ vysvetlila mi a pozrela sa na mňa s očakávaním, že navrhnem niečo iné.
„Tak si teda poďme dať spločnú sprchu a potom pôjdeme k ním dole, aby sa nezbláznili,“ takto znel môj ďalší návrh a dúfal som, že tento už odsúhlasí.
„Plne súhlasím, až na jednu drobnosť,“ povedala a prstami naznačila, akú malú drobnosť.
„Akú drobnosť?“ spýtal som sa.
„Sprchu si dám sama,“ povedala.
„Ale prečo?“ zafňukal som ako malé decko.
„Lebo obaja veľmi dobré vieme, že by to neostalo len pri tom sprchovaní,“ povedala a šibalsky sa usmiala. Dá sa povedať, že má pravdu. Postavila sa z postele a chcela mi újsť, ale ja som ju zastavil.
„Čo máš tuto?“ spýtal som sa a ukázal som na dlaň jej pravej ruky. Mala tam  napísané Rock (Me).
„Tetovanie,“ mykla plecami.
„A prečo práve Rock (Me)?“ chcel som, aby mi o tom povedala viac. Nechápal som prečo by si dával niekto na dlaň vytetovať  skala/hojdaj ma.
„Pretože ako dieťa som sa strašne rada hojdala. To bolo jediné, čo ma dokázalo vyniesť hore a zbaviť ma všetkého zlého. Aj teraz sa strašne rada hojdám,“ zasnene povedala. Nikdy som toto od nej nepočul a dosť ma prekvapovalo ako veľa sa dá povedať o obyčajnom hojdaní.
„A prečo je to me v zátvorke?“ spýtal som sa jej ešte jednu otázku.
„Pretože sa mi páčia skaly. Majú zvláštne tvary, rastú na nich rastliny a každá skala je z niečoho iného. Možno o tom nevieš, ale mne sa páčia kamene a tým nemyslím len diamanty. A takto pekne som to spojila do jedného tetovania,“ vysvetlovala mi a ja som ju s nadšením počúval. Kamene? Vážne? Aspoň viem, čo jej mám kúpiť na narodeniny.
„Už sa môžem ísť osprchovať?“ spýtala sa a ja som len nemo prikývol. Postavila sa z postele a rozbehla sa k dverám. Chystala sa ich otvoriť, ale ja som ju zastavil otázkou: „Vážne nemám ísť s tebou?"

Táto časť mala byť pôvodne už v nedelu, lenže ma vytiahli na Lietavu, v pondelok sme upratovali garáž, v utorok som si musela upratať izbu (!) a včera som nemohla ísť na počítač :// Tak vám tu dávam časť presne o týždeň, ale predsa.

4 komentáre:

  1. krása :3 tvoj príbeh je super len by si mohla častejšie pridávať...

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Ďakujem. Ja som si toho vedomá, že pridávam časti veľmi málo a sama by som chcela, aby to bolo častejšie, ale teraz som mala toho strašne veľa. Vybaviť občiansky, učiť sa na prijímačky a do konca mája prečítať jednu mega nudnú knihu a spraviť na ňu recenziu + spraviť prezentáciu o nudnom živote jedného vynálezcu na moju "milovanú" fyziku a dokonca to vedieť spamäti a do toho to nádherné počasie vonku.... No jednoducho deň má bohužiaľ len 24 hodín a ja to musím rešpektovať, ale budem sa snažiť častejšie :)

      Odstrániť