Without Boundary: ME 1

Who am I?

Ako som už spomínala, tak som bola oslovená, že mám na tento blog písať niečo o sebe a tak som začala. Čo také by som vám mala o sebe prezradiť? Som normálna baba, ako každá druhá, ktorú stretnete na ulici.

Samozrejme, každý je niečím výnimočný a to som aj ja, len treba zistiť čím. Možno je to výzorom, možno osobou. Ja osobne si myslím, že sa viac líšim mojou osobou ako výzorom. Je jasné, že každý vyzerá inak, ale taktiež každý má dve nohy, dve ruky, dve oči, dve uši, vlasy, ústa, nos atď. (česť výnimkám). Takže sme teoreticky všetci rovnaký, ale vnútorná osobnosť je niečo iné. Vo vnútri je každý iný a nikde nenájdete psychicky rovnakú osobu a práve tým je každý výnimočný, svojou osobnosťou, myšlienkami, správaním a nie výzorom. Je to niečo, čo by každého normálneho človeka na svete malo zaujímať viac, ako výzor.

Som nízka. Teda 167 cm nie je tak málo, ale na to, že všetci okolo ma už prerástli, dokonca ja moja mladšia sestra, tak to je dosť mala výška. Mám vlasy plavej farby (špinavý blond), oči mám malé a dosť divnej farby. Po krajoch sú tmavomodré, postupne sa vytieňovali do belasej, zelenej, hnedo-žltej a v strede mám čiernu zrenicu, ale to už má každý. Určite by som tam našla aj viac farieb, ale až tak sa mi to skúmať nechcelo a taktiež neovládam všetky odtiene farieb. Na svojej tvári nemám rada jednu vec --> nos. Zdedila som ho po mame a mám ho veľký. Ale to je jediná vec, ktorá mi na mojom tele prekáža. Všetci naokolo hovoria, že mám veľký zadok, ale to sa mne nezdá. Som až príliš sebavedomá a narcistická, aby som si to pripustila. To by bol asi tak všetko.

Mám tri sestry (Zuzana, Mária, Nela), otca z nás ide hrabnúť, pretože už je bohužiaľ len jeden chlap v celom našom dome. So setrami máme kocúra Vinca. Je to môj miláčik. Mačka je moje najobľúbenejšie zviera. Možno to je preto, lebo mačka nepotrebuje toľko pozornosti a starostlivosti, ako iné zvieratá. Toto som zdedila po mame. Mne by zdochol aj kaktus. Takto to vyzerá u nás doma.

Som neskutočný bordelár, ale keď sa raz pustím do upratovania, tak všetko musí byť na svojom mieste. Ešte milujem rúže sýtej farby. Červený, ružový atď. Nosím okuliare, ale len na čítanie, telku a tie veci, takže to až také hrozné nie je. To by bolo tak všetko. Teraz tá podstatnejšia časť. Moja osobnosť.

Takže, ako som už spomínala, tak som neskutočne sebavedomá a narcistická. Je to dosť veľké mínus, ale mne tieto dve vlastnosti vyhovujú a som s nimi spokojná. Taktiež som strešný flegmatik. V živote to určite nebudem mať moc ťažké, pretože si z ničoho nerobím moc veľkú hlavu a je mi to prakticky úplne jedno. Nedokážem sa učiť. To je jedna vec, ktorú naozaj nedokážem. Nedokážem sedieť nad knihou, dívať sa do nej a ešte sa aj z nej niečo naučiť! To by chceli odo mňa veľa. Učivo však pochopím, ani sama neviem ako. Jedna učiteľka nám hovorila, že zo väčšina nedokáže, ale keď ťa priviažu k stoličke a pred teba dajú knihu, že sa budeš učiť. To je podľa mňa úplná sprostosť! Ani toto u mňa neplatí. Ja by som začala nad niečim premýšľať a nakoniec by bol z toho nový príbeh pre vás. Naši by ma po dvoch hodinách rozviazali a boli by neskutočne spokojný a ja by som hodila svoju myšlienku na papier. Učenie preste u mňa nehrozí. Neučila som sa ani na komparo, ani na monitor, ani na prijímačky. Jediné, čo sa dokážem naučiť sú básne, ktoré nám dajú sa naučiť naspamäť, pretože ja jednoduch básne milujem! Keď už sme pri prijímačkách a monitore, tak monitor som dala na 70% (matika) a 80% (slovenčina), čo je skvelý výsledok na flegmatika, čo sa neučil. Prijímačky som spravila na Pedagogickú a Sociálnu Akadémiu (tam sa chystám) a na Dopravnú Akadémiu (tam ma nikto neuvidí!) a na Hotelovú Akadémiu som ani nešla. Sa mi nechcelo :D. Lenivosť. Moja ďalšia vlastnosť, vďaka ktorej sa budem smažiť v pekle. Ale to nie je moja chyba, ale chyba dátumu. Narodila som sa 1.5. čo je siatok práce a ja teda prácu naozaj len oslavujem a určite nekonám.

Moja osobnosť je celkovo dvojtvárna. Ako by som vám to len vysvetlila? Jednoducho som milá a citlivá, ale aj protivná a neznesiteľná. Zamilujem sa len vtedy, keď sama chcem. Nikto nedokáže svoje pocity ovládať, ale mne sa to nejakým spôsobom úspešné darí.

Nikto nechápe môj humor. Väčšinou sa smejem a ani sama neviem na čom. Keby som si mala vybrať medzi svetovým mierom a všetkými peniazmi sveta, tak rozmýšľam nad tým, či bude moje auto čiernej farby alebo bielej. Síce by bolo omnoho rozumnejšie si vybrať svetový mier, pretože vtedy by som toľko peňazí ani nepotrebovala a bola by som boháč, ale čo by to bol za svet bez konfliktov, adrenalínu a tých nebezpečných ľudí? Jednoducho by to bolo o ničom a dosť otravné, keby všetci k sebe boli milý a nikomu by si nemohol vynadať. To by nebolo ono, pretože aj písanie by bolo na jedno kopyto a nikto by ani neuvažoval o konfliktoch v príbehoch a všetky boli o ničom a na jedno kopyto. To mňa však nebaví. Dúfam, že som vám dala presvedčivé argumenty na to, keď sa vám naskytne takáto príležitosť, tak si radšej vyberte peniaze, aby svet nebol nuda.

Som fanatik. Moja ďalšia vlastnosť. Som neskutočný fanatik do One Direction, Eda Sheerana a Tokio Hotel. Jednoducho, keď ma začne niečo zaujímať, tak na plný úväzok a nie len polovične.

Milujem čokoládu. Ďalšia vec, ktorej sa nikdy nezrieknem, aj keby ma kvôli tomu mučili. Podľa toho vyzerá aj moja tvár. Čokoláda zle pôsobí na moju pleť a potom ju mám posiatu pubertálny akné. Ani to mi však nepokazí moju flegmatickú náladu.

Milujem oslavy, tanec a hudbu. To sú veci, bez ktorých si nedokážem predstaviť život. Som pártywoman!

Medzi moje záľuby patrí aj prekladanie pesničiek z angličtiny. Keď sú pesničky strašne krásne, tak sa pri nich aj rozplačem. Jednoducho ma dojmú.

Milujem básne. Niekoľko som ich už aj napísala a myslím, že sú aj celkom dobré. Sú o láske a má to dočinenie s obdobím Romantizmu. Milujem to obdobie♥.

Nerada hovorím o tam, čo nemám rada, ale neznášam nemčinu. Naopak zasa milujem angličtinu a v budúcnosti by som chcela ešte vedieť po francúzski a španielsky. Nemčina u mňa končí presne vtedy, ako aj základná škola.

Ďalšia vec, ktorú milujem, ste vy. Moji čitatelia. Neskutočne ma teší každé vzhliadnutie, reakcia a komentár. Vtedy mm hneď krajší deň. Neskutočne veľa pre mňa znamenáte♥.

Jedna vlastnosť, ktorú som zabudla spomenúť je moja nekončiaca dobrá nálada. Niekto keď ráno vstane, tak si povie: „Bože!“ Ja si poviem: „Wohoo, dnes vyzerám super!“

Ja to až divné, ale ja ráno vstanem a už mám skvelú náladu a nie, na ničom nefičím :D. Proste len milujem život. Keď sa ja naštvem, tak to je už čo povedať, pretože mňa nevytočí takmer nič.

Moje motto znie: „Sny sú dôležité, pretože keď máš sen, tak vieš, čo chceš v živote dosiahnuť a za tým si ideš.“ Môj sen je žiť v Londýne a byť spisovateľkou, ale o tom už niekedy inokedy.

Ináč, 10.3.2013 som sa niečo dozvedela. Tento dátum si pamätám len preto, lebo starký vtedy oslavoval 62 rokov (som jeho najstaršia vnučka). No teraz k veci. Dozvedela som sa, že sa podobám na moju prastarkú, jeho mamu. Františku Bačínsku. Ako z nejakého trápneho amerického filmu, no nie? Má to však aj svoje výhody, aspoň viem, ako budem vyzerať v starobe a nič ma už neprekvapí.

Ešte nemám na svojej osobe rada jednu vec. Moje meno. Beáta. No uznajte, čo je to za meno? Toto som taktiež zdedila po mame a neznášam ho. Prečo sa nemôžem radšej volať Zuzana, Veronika, Tamara, Šarlota, Alexandra, Martina, Adela, Tina, Kristína, Laura alebo niečo také, prečo Beáta? Ble! Veď mien je strašne veľa a ja dostanem práve toto! Však ja sa raz dám premenovať.

To by bolo na teraz asi tak všetko. Pokračujeme v ďalšej časti. Čo na mňa hovoríte?