Rock Me - 13.part

Nápad

„To ako si mu mohla urobiť?!“ vykríkol som po Abbey, hneď, ako otvorila dvere.

„Ja viem, som krava. Poď ďalej,“ povedala mi. Čakal som hoci akú odpoveď, dokonca som si myslel, že hneď, ako ma zbadá, tak zabuchne dvere, ale toto som nečakal. Vošiel som teda dnu a dúfal som, že mi to nejako vysvetlí.

„Louis, ja viem, že som to pokašľala, ale keď mi to došlo, tak už bolo neskoro. Ja ho milujem, klamala som, keď som mu povedala, že nie. Nie som si istá, či s ním dokážem byť, bojím sa, že by ma podviedol. Také nie čo by som asi neprežila. Ver mi, že keby som mohla zmeniť včerajšie popoludnie, tak to urobím,“ vysvetlila mi to a rozplakala sa.

Im to hrabe? Jeden druhého miluje, odmieta a potom revú. Veď to nemá logiku.

Nevedel som, čo jej mám povedať, tak som k nej prišiel a objal som ju. Tiež ma objala.

„Ako je na tom Harry?“ spýtala sa po chvíli.

„Zle,“ odpovedal som jej pravdivo a stručne.

„Tak ma to mrzí. Keby som to len mohla nejako napraviť,“ znova začala plakať. Dostal som nápad.

„Možno by sa to aj dalo napraviť,“ usmial som sa.

„Ako?“ pozrela sa na mňa s uslzenými očami a s nádejou v hlase. Utrela si tie slzy a čakal, že to bude niečo super.

„V stredu by si mohla k nám prísť. S chalanmi na pláži pred naším domom urobíme opekačku. Harrymu nepovieme, že prídeš a keď prídeš, tak mu to vysvetlíš a bude po všetkom,“ v stručnosti som jej vysvetlil to, čo ma práve napadlo a môj úsmev sa ešte zväčšil.

„To si myslíš, že keď tam prídem, tak si ma s radosťou vypočuje? Hneď utečie a bude po všetkom,“ povedal so sklamaním. Asi čakala niečo lepšie, mne sa to však zdá ako super nápad.

„A to si myslíš, že by som ho pustil. Ďaleko by teda nedošiel. Nakoniec by si to aj tak musel vypočuť,“ nadvihol som obočie a dal som si záležať na tom, aby videla, že ma urazila tým, že o mne pochybuje.

„No ja neviem,“ stále zaváhala. Pozrel som sa na hodinky.

„Už by som mal ísť, aj tak som sa dosť zdržal, chápeš, nech to nie je moc podozrivé. Ty o tom porozmýšľaj,“ mrkol som na ňu a postavil sa som.

„Ďakujem Louis, za všetko,“ usmiala sa a odprevádzala ma ku dverám. V dverách som sa otočil a povedal jej posledné, čo by mala vedieť: „Tak mi zavolaj, ako si sa rozhodla a ak to bude áno, tak s chalanmi a babami dotiahneme detaily a oboznámim ťa s nimi.“

„Jasné,“ prikývla.

„Čau,“ rozlúčil som sa.

„Ahoj,“ zavrela dvere.

Išiel som dole schodmi a rozmýšľal som, ako zamaskujem zdržanie, teda aspoň pred Harrym. Rozhodol som sa, že sa stavím v obchode. Aj keď Harry bude asi ešte spať, no nakúpiť nám treba...

Bol som akurát pri regáli so sladkosťami, keď mi zazvonil mobil. Volala Abbey...

Pridala som vám takú kratšiu časť len preto, aby ste to mali trochu napínavé :) Dúfam, že to nevadí :)

Mohli by ste mi tu nechať nejakú reakciu alebo komentár... potešila by som sa :)

P.S. : Ďakujem za 200 vzhliadnutí za jeden mesiac a dve dni :) Love ya xx