Rock Me - 17. part

Little Things

Niall priniesol gitaru. Spievali sme pesničky aj od One Direction, aj od niekoho iného. Jednoducho sme zaspievali všetko, čo Niall zahral. Spievali sme tak hlasno, že bolo priam nemožné, aby sa niekto zo susedstva nezobudil. Potom mu gitaru uchmatol Louis a tiež niečo zahral. Potom chcel na tú gitaru hrať už každý. Prvá však dostala možnosť Sue, veď je Niallerova priateľka. Potom jej ju z rúk schmatol z rúk so slovami: „Teba to môže Niall naučiť hocikedy.“ Ešte jej stihol vyplaziť jazyk a podal ju Eleanor. Tá to po dobrých desiatich minútach vzdala zo slovami, že ona je pekná a nie nadaná. A tak sa situácie chopil Liam a priúčal Danielle. Ten chlap vie hrať hádam na všetko. Po chvíli, keď to už Dan omrzelo, som ju dostala do rúk ja. Bola som ďalšia na rade, ale chcela som ju posunúť ďalej, ale zatrhli mi to.

„Nie, nie. Každý musí niečo zahrať,“ odbili ma.

„Ale ja na gitaru hrať neviem,“ namietala som.

„Vieš hrať na klavír,“ spýtal sa Liam, aj keď to bola skôr oznamovacia veta než otázka, ale aj tak som prikývla. „Tak vieš hrať na všetko,“ dodal a tieto slová ma povzbudili, aby som niečo predsalen zahrala. Do hlavy som si vsadila prvú pesničky, čo ma napadla. Bola to: We Will Rock You od skupine Queen. V prvých tónoch sa mi moc nedarilo, pretože som sa snažila chytiť do melódie a rytmus som už dôverne poznala, takže to nebolo až také ťažké. Asi po siedmom pokuse sa mi z toho podarilo urobiť súvislú melódiu, ktorá sa už na tú pesničku podobala. Po pár skvele odohratých tonóch som posunula gitaru ďalej, pretože tam už nebolo čo predviesť, keď sa to stále dookola opakuje.

„Ja som vedel, že v tebe niečo je,“ drgol do mňa lakťom Liam.

„Ako?“ spýtala som sa.

„Som génius na muziku, proste mám na to čuch,“ mykol plecami  ja som odfrkla.

„Ty si ale narcis,“ pokrútila som hlavou.

„Ďakujem,“ zasmial sa a ďalej sa venoval Danielle.

Gitaru dostal Zayn a Perrie,a le tí ju posunuli znovu ďalej a povedali, že oni si zahrajú až potom, kev zbadali tie vyčítavé tváre. A tak gitaru dostal Harry. Chytil ju do ruky a zatváril sa, že je strašný znalec, čo sa týka hrania na gitaru. Pozrel sa na jej struny a potom a spoza jeho ofiny pozrel na mňa. Okamžite som od neho odvrátila zrak, ale hneď som sa na neho znova pozrela. Harry sa narovnal a začal na tú gitaru brnkať dve na tri a do toho ešte aj spievať všeliaké nezmysli, ktoré ho určite práve teraz napadli. Jednoducho len brnkal cez struny a vôbec to neznelo ako nejaká pesnička. Niall, keď započul, čo sa robí z jeho gitarou sa postavil a vytrhol ju z Harryho rúk. Pohoršene sa na neho pozrel a všetcia sme okamžite vybuchli do hlasného smiechu. Niall si pritiahol gitaru pevnejšie k sebe, akoby sju objímal a na všetkých sa vražedne pozrel.

„Už tú gitaru nikomu nedám!“ zamračil sa a Perrie so Zaynom začali okamžite protestovať, ž to nieje fér, že oni boli na rade, že každý si zahral, len oni nemôže, lebo Harrymu šibe...

Nakoniec im Niall tú gitaru dal a povedal: „Ale za žiadnu cenu ju nedajte Harrymu.“

Ešte sa na Harryho vražedne pozrel a sadol si naspäť k Seusi. Človek by si pomyslel, že mu to môže byť jedno, veď teraz si môže kúpiť aj tri gitari, lenže jeho nezaujímajú žiadne iné gitari. Túto mal ešte vtedy keď o ňom nekto nevedel, keď bol ešte len ten Obyčajný Niall James Horan z Mullingharu a nepoznalo ho 11 000 000 šaliacich fanúšikov po celom svete. Vďaka tejto gitare už napísal mnoho piesní, ktoré sa nachádzajú na ich CD-čkach.

Perrie sedela na Zaynových kolenách a obaja snažili zahrať LittleThings. Pezz hore držala struny a Zayn hral na prvé, čo mu prišli pod ruku. Niall len neveriacky krútil hlavou, ale neničili mu gitaru tak ako Harry a tak ich nechal, nech si hrajú. Po čase sa na to vykašľali, keďže ani začiatok nemali správny a gitaru vrátili Niallovy, ktorý si mohol pokone vydýchnuť, že sa mu vrátila celá.

„Niall zahraj Little Things,“ zaprosíkla El.

„Áno Niall.. prosím,“ pridali sa aj ostatný, ale obmekčili ho až psie oči Sue.

„Tak teda dobre, no“ súhlasil a začal hrať.

Zayn:
You hand fits in mine like it’s made just for me, but bear this is mind it was meant to be and I’m joining up the dots with the freckles on your cheecks and it all makes sence to me...
Liam:
I know you’‘ve never loved the crinkles by your eyes when you smile, you’‘ve never loved your stomach or your thighs the dimbles in your back at the bottom of your spine, but I’ll love them end less sly...
Zayn & Liam:
I won’t let these Little Things slip out of my mouth, but if I do it’s you, oh it’s you, they add up to. I’m in love with you. And all these Little Things...
Louis:
You can’t go to bed without a cup of tea and maybe that’s the reason that you talk in your sleep and all those conver stations are the secrets that I keep. Though it makes no sense to me...
Harry začal tým jeho neodolateľným chrapľavým hlasom:
I knoe you’ve never loved the sound of your voice on tape you’ve never want to know how much you weigh? You still have to squeeze into your jeans, but you’re perfeck to me...
I won’t let these Little Things slip out of my mouth, but if it‘s true, it’s you, it’s you they add up to. I’m in love with you. And all these Little Things...
Niall:
You’ll never love yourself half as much as I love you. You’ll never treat yourself right darlin‘ but I want you to. If I let you know I’m here, for you. Maybe you‘ll love yourself like I love you, oh...
Niall & Harry:
I’ve just let these Little Things slip out of my mouth, because it’s you, oh it’s you, it’s you they add up to and I’m in love with you. And all these Little Things...
Harry&Zayn&Niall&Louis&Liam:
I won’t let these Little Things slip out of my mouth, but if it’s true, it’s you, it’s you they add up to. I’m in love with you. And all your Little Things...
 

Zazneli posledné slová...

 Takto sa Harry díval na Ab, keď spievali LT

Rock Me - 16. part

Zábava v plnom prúde

Z pohľadu Abbey:

Musela som ísť od neho preč. Naozaj som netušila, že je až tak nevnímavý. Načo som sa to ja dala nahovoriť? To bol naozaj skvelý nápad tu prísť a niečo Harrymu vysvetľovať. Tiež mi mohlo napadnúť, že mi asi nebude veriť, ale aspoň som mu povedala, čo som chcela a tým mu všetko vysvetlila. Ostatné už nechám na neho.

Utrela som si slzy z tváre, aby ostatný nevideli, že som plakala a prišla som k nim pevnou, sebavedomou chôdzou.

„Tak ako?“ to bola prvá otázka, ktorú mi položili hneď ako som prišla.

„Ale v pohode, povedala som mu všetko, čo som chcela,“ trochu som prifarbila skutočnosť a umelo som sa usmiala. Ak ma život niečo naučil, tak je to skrývať emócie.

„A vypočul si ťa vôbec?“ spýtala sa starostlivo Danielle.

„Vypočul,“ prikývla som. „Dokonca ma ani neprerušoval,“ odpovedala som teraz úplne pravdivo a konečne som si sadla.

„Som rád, že nejdeš hneď domov,“ usmial sa  na mňa Loui.

„Prečo by som mala? Bola som pozvaná a tento večer si ešte užijeme,“ povedala som s nádejou, že to tak aj bude. Veď som si to tu prišla užiť a nie trúchliť preto, lebo Harry je slepý.

„Žužu?“ spýtala sa ma Pezz. (pozn. autora: je to ten karamelový cukrík, čo si v každom druhom filme opekajú ľudia pri ohni. Po anglicky je to Marshmallow, ale ja to volám žužu :D)

„Jasné,“ usmiala som sa. Hodila po mne sáčok s lepkavými cukríkmi vo vnútri. Zopár som si ich vytiahla a napichla na konár/patik/halúz, ktorý mi podal Zayn. Sáčok si hneď prevzal Niall a začal si ich znova opekať po tom, čo svoje daroval Sue. Tí dvaja s fakt našli. Ešteže má El také pekné kolegyne s veľkým apetítom.

„Neruším? Môžem sa pridať?“ spýtal sa Harry stojaci za mnou. Okamžite mnou prešiel elektrický prúd a to ma donútilo sa strnulo narovnať. Prečo som si sadla tak, aby som si úplne znemožnila výhľad na miesto odkiaľ sa mal zjaviť? Toto som si pri vyberaní miesta akosi nedomyslela.

„To čo sú za otázka? Jasné, že sa môžeš pridať,“ povedal Louis a potľapkal na miesto medzi seba a Sue, na miesto oproti mne. Ešteže sa mu neprihovoril Zayn, lebo sedel na mieste medzi ním a mnou...

Večer sa vyvíjal celkom... zaujímavo. Všetci sme sa svojím spôsobom zabávali, aj keď ostatný mali omnoho odviazanejšiu náladu, ako ja a Harry. Síce sa nedá povedať, žeby sme sa nebavili, ale obmedzovali sme sa. Jednoducho smiech nás dvoch nebol počuť na kilometre ďaleko, tak ako smiech ostatných zúčastnených.

Po dvoch hodinách sa dva pári vybrali dnu. Zayn a Perrie, Niall a Sue. Dúfam, že sa vrátia, lebo to by bol prúser.

„Aha čo nesieme!“ skríkol Niall, keď sa k nám blížil. Pozadie mu tvorili Sue, Perrie a Zayn. Takže prípadná smrť nehrozí.

Ja, Eleanor, Louis, Liam, Danielle a Harry sme žmúrili do tmy v nádeji, že uvidíme, na čo Nialler narážal. Keď boli od nás vzdialený asi dva metre (to bola vzdialenosť, kam dosiahlo svetlo ohňa), tak sa nám naskytol pohľad na to čo nesú.

„Pivo? Len tak, čistou náhodou sme sa nedohodli, že táto žúrka bude bez alkoholu?“ prehovoril Liam. Nadvihol obočie a zložil si ruky na hrudi. Vyzeral neskutočne komicky.

„No dohodli, ale čo by to bola za žúrka, keby tu nebolo žiadne pivo?“ snažila sa ich zachrániť Pezz.

„A navyše, pivo ani nie je alkohol,“ povedal Niall tú jeho otrepanú írsku frázu, ktorú povie vždy, keď sa niekto sťažuje na to, že chľasce pivo.

„Tak to máte pravdu. Daj mi jedno,“ povedala El a načahovala ruky, nech jej jedno podajú.

„Čo už s vami,“ povedal Louis a tiež si jedno vzal. Eleanor má na neho zvláštny vplyv. On sám totiž vymyslel túto “alkoholickú absenciu“.

„To som rád, že ste nepohrdli a neniesli sme to tu nadarmo. Bola by to škoda,“ povedal Zayn, sadol si na svoje miesto vedľa mňa a podal mi jedno. Zobrala som si, no potom mi niečo došlo.

„Ja vlastne ani nemôžem. Som tu autom,“ povedala som. Okamžite sa na mňa upreli všetky oči, až na tie Harryho. Ten je asi rád, že tu neostanem cez noc.

„Ale no tak. Prespíš tu,“ pozrela sa na mý smutne Sue. Asi som to nejako zakríkla.

„Áno, prespíš tu. Len ti teraz neposkytneme také služby, ako si mala naposledy,“ zasmial sa Zayn a drgol do mňa lakťom.

„Ako to myslíš?“ nechápala som na čo naráža.

„Dnes to bude len hosťovská. Je tu totiž Sue,“ pokojne povedal a odpil si z piva s debilným úsmevom na tvári. Tak to už prišlo vtipné každému, dokonca aj mne. Len Danielle, Sue, Niall a Harry sa nesmiali.

„Debil,“ buchla som doňho.

„Niečo mi ušlo?“ spýtala sa nechápavá Sue.

„Tak tys i jej to nepovedal?“ previnilo sa Liam pozrel po Niallovi a tváril sa prekvapene. Stále mu na tvári hral ten úsmev. Chudáčik Suesi.

„Nič ti neušlo,“ povedala som a dúfala som, že sa mi podarí zachrániť situáciu, ale márne.

„Teraz sa vám to už nepodarí ututlať. My jej to povieme,“ vyplazil na mňa jazyk Louis.

„Čo mi poviete?“ pýtala sa vystrašená Sue. Všetci sa škodoradostne usmievali až mňa, lebo som tušila, že toto bude zlé, až na Nialla, lebo aj jeho sa to bytostne týkalo, presne ako mňa, až na Harryho, ten neviem prečo sa neusmieval a až na Danielle, pretože ona bola vtedy v práci a Liam jej to teraz potichu šepkal všetko do ucha, aby jej to vysvetlil a huckal ju proti našej nevinnej strane. Sue sa tvárila totálne zúfalo.

„Nechajte ju tak!“ napomenul ich Niall rozzúreným hlasom a pozrel sa Sue rovno do očí. „Oni len chcú povedať, že pred niekoľkými dňami, keď sme boli v tom podniku a ty si odišla preč, my sme tam ešte ostali. Potom nás všetkých Josh odviezol k nám a Abbey u mňa prespala, lebo v takom stave sme zabudli, že máme aj nejaké tie izby navyše,“ vysvetlil jej to Niall a dúfal, že mu uverí. V to isté som dúfala aj ja. Nechcem totiž predčasne odísť z tohto sveta.

„Prečo teda nešla spať k Harrymu?“ spýtala sa Sue. Touto otázkou to úplne zabila!

„Tak to je otázka na teba,“ povedal Louis a pozrel sa na Harryho. Harry sa zatváril zúfalo. Všetci sme čakali, čo povie. Som zvedavá, či sa vykrúti alebo povie pravdu. Za celý ten čas, čo tu sedíme sa snažil vyhýbať pohľadu na mňa, ale teraz sa na mňa pozrel a začal hovoriť: „Pretože ja som odišiel skôr ako oni aj s nejakou babou a tá mi robila spoločnosť po zvyšok noci.“

Tak predsa len si vybral tú lepšiu cestu. Cestu pravdy. Keď to dopovedal, usmiala som sa a on sa prestal na mňa dívať. Sklopil zrak k zemi, no tušila som, že sa usmieva a je zo sebou spokojný.

„A vážne len prespala?“ spýtala sa pochybovačne Sue

„To je otázka na teba,“ znova povedal Louis, no teraz sa pozrel na mňa.

Pozrela som sa na Harryho, presne tak ako on na mňa a povedala som: „Presne, iba prespala. V takom stave som sa nezmohla na nič. A aj keby som chcela, Nialla by som nepresvedčila, pretože ako on hovorí, ty si jeho všetko,“ odtrhla som pohľad od Harryho a usmiala som sa na Sue. Niall sa na mňa vďačne pozrel. Ďalej sa už nikto k tejto téme nevracal, no zábava bola aj bez toho. Niall totiž priniesol svoju gitaru...

Takto nejako vyzeralo to ich posedenie pri ohni :)

žužu :D

Dnes som prišla na blog a čo nevidím? 570 vzhliadnutí!! Ďakujem! Preto vám dávam dlhšiu časť a myslím si, že sa tam dá aj na niečom zasmiať :)

Predovšetkým chcem poďakovať Mať Korgó, ktorá si na moju žiadosť prečítala môj blog a zanechala mi tu pozitívne hodnotenie k predošlej časti. 

Bola by som rada, ak by ste mi tu zanechali nejaké reakcie alebo komenty :)

Rock Me - 15.part

Slnko

Keď som už bol dostatočne ďaleko od nich, tak som spomalil v chôdzi. Nezastavil som, len som spomalil. Stále nechápem, čo odo mňa očakávali? To som sa jej mal hodiť okolo krku? A čo chce odo mňa ona? Chce mi ešte raz zopakovať tie slová, čo mi povedala naposledy a ešte viac mi ublížiť? Čo tým krucinál sledovala?

Sadol som si do piesku, sledoval som jazero a slnko, ktoré sa chystalo zapadnúť a mesiac, ktorý s ním súperil o miesto. Díval som sa na ten obraz predo mnou a fascinovalo ma to, ako sa to slnko zúfalo načiaha za hladinou vody a chce uvoľniť svoje miesto mesiacu, ktorý je už dosť vysoko na to, aby ovládlo nočnú oblohu. Slnku sa však stále nedarí sa schovať celé za jazero a zúfalo bojuje z časom. Pomaly tu z toho idem urobiť rozprávku.

Chvíľku som sa nerušene díval na ten úkaz, no niekto ma vyrušil.

„Harry,“ oslovil ma hlas. Snažil som sa to odignorovať. Cítil som pohľad tej osoby na sebe, ale nespustil som pohľad z oblohy. Vedel som, že odo mňa nestojí viac ako dva metre no neposunul som sa ani o jeden milimeter, aby som predĺžil diaľku medzi nami.

„Harry,“ oslovila ma znova a pristúpila bližšie. Nereagoval som a čakal som, že jej dôjde, že má vypadnúť.

„No tak Harry, povedz niečo,“ zúfalo ma prosil hlas tej osoby. Chytila ma za rameno.

„Nedotýkaj sa ma!“ rozkričal som sa. Striasol som zo seba jej ruku a posunul som sa ďalej, lebo som už nemohol byť tak blízko nej. Ona ostala stáť na mieste a tým mi urobila prakticky láskavosť.

„Harry prepáč, mňa to mrzí, ja...“ začala, ale ja som jej skočil do reči.

„Čo, čo ťa mrzí? Že si mi dávala márne nádeje, že si mi klamala alebo to, že si ma odkopla?“ pýtal som sa jej otázku za otázkou, už som zo zeme stál a díval som sa jej priamo do očí. Čakal som na jej odpoveď a mal som čo robiť, aby som sa nerozreval.

„Všetko ma mrzí. Všetko! To ako som ti dávala márne nádej a pri konci si to rozmyslela, to ako som pred pár dňami zakopala tvoju nádej, že budeme spolu, aj to ako som ti klamala. Na taktiež si myslím, že si zaslúžiš poznať pravdu. Klamala som ti, to je pravda, ale ja som ti klamala v tom, keď som ti povedala, že ťa neľúbim a nie v tom, že ťa ľúbim. Milujem ťa dlhšie, ako ma ty poznáš, síce to dovtedy bolo len platonické, ale bol. Vždy som s tebou chcela chodiť, ale nakoniec som si to rozmyslela, lebo som sa bála. Bála som sa sklamania, ktoré som vo svojom živote zažila už nespočetne veľa krát. Sklamala som sa už toľko krát, že sa to už ani nedá spočítať a nechcela som sa sklamať už aj v tebe. Už som nechcela zažiť ten pocit znova. Prepáč mi Harry za to, že som sebec a myslela som len na seba a nie na to tvoje,“ vysvetlila mi, potom jej slza stiekla po tvári a rozutekala sa preč. Smerom, ktorým prišla. Cítim sa ako zaslepený idiot. Celý ten čas som ju obviňoval z niečoho, čo ani nie je pravda a ona sa celý ten čas len bála. Bála sa, že ju sklamem.

„Do riti!“ zanadával som a kopol som do kameňa, ktorý doteraz pokojne ležal na zemi. Bezmyšlienkovite som sa pozrel na oblohu a uvidel som slnko, ako už do polovice bolo zapadnuté pod hladinou jazera. Už dosiahlo svoj cieľ, ktorý nachvíľu  bude už úplný. Teraz je rad na mne, aby som sa ja pokúsil urobiť krok, nech som bližšie k svojmu cieľu a dotiahol ho až do konca.

Idem za Abbey...

Po týždni vám tu dávam novú časť pretože vás mám rada, ale naozaj ste ma sklamali, že neviete ani dva komentáre dať k jednej časti už len kvôli tomu, aby mali ďalšiu časť. Ja viem koľko vás číta tento blog. Pravidelne ho čítate 4 ale niekde je viac vzhliadnutí. To je vlastne jedno ja len moc prosím aby ste mi tu nechali aspoň reakcie keď ten komentár nie. Ja viem, že raz príde aj to, ale potešilo by už teraz. :') Ďakujem za 270 vzhliadnutí :)

Rock Me - 14.part

Čo ste si mysleli?

Z pohľadu Abbey:

Dnes je streda. Sama neviem, či sa mám tešiť alebo báť, mám z toho zmiešané pocity. V noci som skoro nespala, taká som z toho nervózna.

Oni začali už o 5⁰⁰ pm a ja sa tam mám podľa plánu dostaviť až o 7⁰⁰ pm.

Je 6⁵² pm a ja stojím pred ich dvermi. Nechcela som tam prísť moc skoro a ani neskoro. Musím zazvoniť, keď bude presne sedem, ale čo tu budem robiť osem minút?

Sedem hodín, konečne! Zazvonila som a o pár sekúnd som už počula kroky.

„Už idém!“ kričal Niall. „Ahoj, no poď, už ťa čakáme,“ dodal Niall, keď otvoril dvere a následne ma aj objal. Celý Niall.

„Ahoj, ako Harry?“ nedalo mi to a musela som sa ho to hneď spýtať.

„Dalo by sa povedať, že sa dosť nudí,“ usmial sa. Každým krokom, ktorým sme sa približovali k zadnej záhrade, kde je aj jazero, tak som bola nervóznejšia.

Už sme urobili prvé kroky pláž (tak to oni nazývajú a ja som si tiež na to zvykla), hneď som zbadala Harryho a tú skvelú náladu, ktorú o moment pokazím. Všetci sa na niečom smiali a mne srdce búšilo, ako by mi chcelo vyskočiť hrude.

„Neboj, bude to dobré,“ povedal mi Niall a stisol mi ruku. Asi si to tiež všimol. Usmiala som sa na neho a dúfala, že to tak aj bude.

„Už prišla aj Ab!“ skríkol Niall, keď sme boli ešte asi päť metrov od nich. Ja ho zabijem! Prečo to urobil?

Harry sa na nás pozrel a úsmev mu okamžite zmizol z tváre. Mala som neskutočnú chuť odtiaľto vypadnúť, načo som sa to dala nahovoriť?

„Čo tu robí?“ zasyčal Harry.

„Pozvali sme ju,“ mykol plecami Zayn.

Z Harryho pohľadu:

Prečo som sa dala nahovoriť na takúto blbosť? Zasa sa budem celý večer dívať na štyri zamilované páry. Večer som mohol tráviť aj lepšie. Napríklad s fľašou v posteli, ako sa mi to darí posledné dni, ale  nemal moc na výber, keď sa na mňa boli ôsmi a hučali do mňa, kým som nesúhlasil.

Už takmer dve hodiny tu sedím a snažím sa nevšímať si tie ich pohľady, dotyky, vyznania všetko ostatné. Síce sa snažia predo mnou ovládať, ale moc im to nejde. Vôbec im to nemám za zlé, veď to, že nemám žiadnu babu je moja vina a nie ich... Zrazu zazvonil zvonček.

„Idem otvoriť,“ povedal Niall a už utekal k dverám.

„My ešte niekoho čakáme?“ spýtal som sa.

„Čo ja viem. Možno to je Paul, Josh, Olly, Ed, Andy alebo niekto iný,“ povedal Liam. Ďalej tomu už nikto nevenoval pozornosť a ani ja. Kým sa vrátil, tak Louis nám povedal vtip, ktorý dnes čítal twitteri. Všetci sme sa na ňom hlasno smiali, dokonca aj ja som sa po dlhom čase usmial. Myslím, že tento večer sa vydarí.

„Už prišla aj Ab!“ zvolal Niall. Otočil som sa smerom k nim a úsmev mi okamžite z váre zmizol. Zrejme som ten skvelí večer v myšlienkach nejako zakríkol.

„Čo tu robí?“ zasyčal som.

„Pozvali sme ju,“ pokojne povedal Zayn, ako keby prišiel naozaj niekto z tých, ktorých vymenoval Liam pred chvíľkou. Ako keby bolo úplne normálne, že prišla.

Postavil som sa, zúžil som oči a začal hovoriť: „Už mi to je jasné. Už viem, kto je 'alebo niekto iný',“ pozrel som sa na Liama. „Bola to pasca, už je to všetko jasné, inač by ste ma tak neúnavne nepresviedčali, aby som tu s vami sedel. To čo ste si mysleli, že keď tu príde, tak tu ostanem? Bavte sa, ale bezo mňa!“ dokončil som. Pohltil ma neskutočný hnev. To čo si o mne myslia? Ešte raz som sa na všetkých pozrel a ako na posledného som sa pozrel na Abbey. Vyzerala, ako by sa ma bála, ale mne to úplne jedno. Podľa mňa si to zaslúži. Odišiel som od nich, ako nejaká histerka. Neviem, kam som šiel, ale musel som ísť preč. Preč od nich, preč od Abbey...

Ďalšia časť je na svete a vážne začínam uvažovať, že kým tu nebudú aspoň dva komentáre, tak nedám novú časť...  každopádne ďakujem za 230 vzhliadnutí :)

Rock Me - 13.part

Nápad

„To ako si mu mohla urobiť?!“ vykríkol som po Abbey, hneď, ako otvorila dvere.

„Ja viem, som krava. Poď ďalej,“ povedala mi. Čakal som hoci akú odpoveď, dokonca som si myslel, že hneď, ako ma zbadá, tak zabuchne dvere, ale toto som nečakal. Vošiel som teda dnu a dúfal som, že mi to nejako vysvetlí.

„Louis, ja viem, že som to pokašľala, ale keď mi to došlo, tak už bolo neskoro. Ja ho milujem, klamala som, keď som mu povedala, že nie. Nie som si istá, či s ním dokážem byť, bojím sa, že by ma podviedol. Také nie čo by som asi neprežila. Ver mi, že keby som mohla zmeniť včerajšie popoludnie, tak to urobím,“ vysvetlila mi to a rozplakala sa.

Im to hrabe? Jeden druhého miluje, odmieta a potom revú. Veď to nemá logiku.

Nevedel som, čo jej mám povedať, tak som k nej prišiel a objal som ju. Tiež ma objala.

„Ako je na tom Harry?“ spýtala sa po chvíli.

„Zle,“ odpovedal som jej pravdivo a stručne.

„Tak ma to mrzí. Keby som to len mohla nejako napraviť,“ znova začala plakať. Dostal som nápad.

„Možno by sa to aj dalo napraviť,“ usmial som sa.

„Ako?“ pozrela sa na mňa s uslzenými očami a s nádejou v hlase. Utrela si tie slzy a čakal, že to bude niečo super.

„V stredu by si mohla k nám prísť. S chalanmi na pláži pred naším domom urobíme opekačku. Harrymu nepovieme, že prídeš a keď prídeš, tak mu to vysvetlíš a bude po všetkom,“ v stručnosti som jej vysvetlil to, čo ma práve napadlo a môj úsmev sa ešte zväčšil.

„To si myslíš, že keď tam prídem, tak si ma s radosťou vypočuje? Hneď utečie a bude po všetkom,“ povedal so sklamaním. Asi čakala niečo lepšie, mne sa to však zdá ako super nápad.

„A to si myslíš, že by som ho pustil. Ďaleko by teda nedošiel. Nakoniec by si to aj tak musel vypočuť,“ nadvihol som obočie a dal som si záležať na tom, aby videla, že ma urazila tým, že o mne pochybuje.

„No ja neviem,“ stále zaváhala. Pozrel som sa na hodinky.

„Už by som mal ísť, aj tak som sa dosť zdržal, chápeš, nech to nie je moc podozrivé. Ty o tom porozmýšľaj,“ mrkol som na ňu a postavil sa som.

„Ďakujem Louis, za všetko,“ usmiala sa a odprevádzala ma ku dverám. V dverách som sa otočil a povedal jej posledné, čo by mala vedieť: „Tak mi zavolaj, ako si sa rozhodla a ak to bude áno, tak s chalanmi a babami dotiahneme detaily a oboznámim ťa s nimi.“

„Jasné,“ prikývla.

„Čau,“ rozlúčil som sa.

„Ahoj,“ zavrela dvere.

Išiel som dole schodmi a rozmýšľal som, ako zamaskujem zdržanie, teda aspoň pred Harrym. Rozhodol som sa, že sa stavím v obchode. Aj keď Harry bude asi ešte spať, no nakúpiť nám treba...

Bol som akurát pri regáli so sladkosťami, keď mi zazvonil mobil. Volala Abbey...

Pridala som vám takú kratšiu časť len preto, aby ste to mali trochu napínavé :) Dúfam, že to nevadí :)

Mohli by ste mi tu nechať nejakú reakciu alebo komentár... potešila by som sa :)

P.S. : Ďakujem za 200 vzhliadnutí za jeden mesiac a dve dni :) Love ya xx

Rock Me - 12.part

Ako mohla?

Z pohľadu Louisa:

„Už je dosť neskoro. Harry asi prespí u Abbey,“ prehovoril Zayn po dosť dlhej dobe ticha. Asi má pravdu. Už je niečo pred jedenástou a on ešte stále neprišiel. Zrejme príde až zajtra, okolo obeda, bude vysmiaty, ako slniečko a príde aj s Abbey. Bude super, že aj Harry už bude niekoho mať. Síce fanúšičky budú zo začiatku proti, ale nakoniec si zvyknú a budú ju brať, ako samozrejmosť. Presne tak, ako Liama a Danielle, mňa a Eleanor, väčšina už aj Zayna s Perrie a pomaly si zvykajú už aj na Nialla so Sue.

„Chce sa mi spať,“ zašepkala mi El do ucha a ja som prikývol. Vlastne aj mne sa chce spať, len som si to doteraz nechcel akosi priznať. Ten film je aj tak strašná nuda... a vraj horor. Aj tak nebaví nikoho, okrem Niallera. A možno ho berie ako zámienku, aby mohol dojesť ten presolený pop-corn. Liam a Dan sa na to ani nezačali pozerať a hneď sa zamkli v izbe a Zayn s Perrie sa neustále na niečom smejú. Bohvie, čo chodia fajčiť na ten balkón, veď sa ani nemajú na čom tak celé dni smiať. A chudáčik Sue už zaspala vyvalená na gauči a hlavu má položenú na Niallových kolenách, to buď Nialla vôbec netrápi alebo si to nevšimol.

„My už si ideme ľahnúť,“ povedal som. Niall len automaticky prikývol a skoro si zakúsil do prstu.

„Dobrú noc,“ zakričala za nami Perrie.

„Dobrú,“ Zayn

„Dobrú noc,“ poprial som aj ja im.

„Ahojte,“ povedala El. Na Niallovu reakciu som už ani nečakal a chytil som moju Eleanor za ruku a takto sme išli až do našej izby. Normálne sa na tú posteľ teším, dnes som skoro vstával...

„Už som domáá!“ počul som ako niekto kričí z prízemia a následne aj hlasno tresol vchodovými dvermi. To bude určite Harry, ale čo tu do pekla robí? Pozrel som sa na displej môjho mobilu, koľko je hodín. 2¹⁴ am. Rýchlo som sa pozrel na Eleanor, či ju nezobudil. Nie, pokojne spala, vyzerala ako anjelik. Usmial som sa pri pohľade na ňu a rýchlo som utekal dole, kým Harry nezobudí zvyšok osadenstva.

„Harry, nekrič! Čo tu robíš?“ skríkol som po ňom, keď som zišiel dolu.

„Ja tu bývam,“ mykol plecami a pozrel sa na mňa, ako na debila. Ten je úplne opitý.

„Ja viem, že tu bývaš,“ pokrútil som hlavou. „Ale Niall hovoril, že ideš sa dať dokopy s Ab. Myslel som si, že tam už ostaneš spať a nie, že o štvrť na tri prídeš úplne ožratý domov a budeš vrieskať na celý dom,“ vyčítal som mu.

„Bol som u Abbey,“ sklonil hlavu, „ale poslala ma do riti!“ zakričal, zdvihol hlavu a v očiach sa mu zaligotali slzy. Tak toto je zlé! Už my dochádza, prečo prišiel taký opitý. Ako mu to mohla urobiť? Úplne ma to zarazilo. Harry sa oprel o stenu, zviezol sa po nej dolu a začal vzlykať. Sadol som si k nemu a objal som ho za plecia.

„Je mi to ľúto,“ poľutoval som ho. Čo iné by som mu mal povedať?

„Aj mne je to ľúto Louis, dokonca viac, ako tebe! Ale nemienim sa jej vnucovať, keď ma nechce. Lenže najviac ma na tom štve, že mi posľubovala nekonečne veľa vecí, ktoré nemala v úmysle splniť. Iba ma ťahala za nos,“ povzdychol si, utrel si slzy a postavil sa. „Idem spať,“ skleslo povedal a išiel smerom, ktorý viedol do jeho izby. Po kratšej chvíli som sa aj ja postavil a šiel som za ním.

„Ak budeš niečo potrebovať, hocičo, vieš kde ma nájdeš,“ povedal som, keď už som bol pri dverách od mojej izby.

„Tak ma zajtra nechajte spať,“ poprosil ma.

„Dobre,“ automaticky som prikývol. Už som sa chystal zavrieť za sebou dvere keď povedal: „A Louis, ešte niečo.“

„Áno?“

„Mohol by si mi zajtra skočiť pre moje auto. Nechal som ho zaparkované pred domom Abbey. Už by som sa tam neodvážil vrátiť,“ hovoril a hlas sa mu pri tom lámal. Bolo očividné, že sa mu tam nechce ísť.

„Jasné, ja tam skočím. Len mi daj kľúče,“ súhlasil som a išiel som si k nemu po kľúče. Podal mi ich a bez slova sa zavrel do izby.

Pôjdem mu pre to auto a po ceste sa stavím aj u Abbey a poriadne jej to vytmavím. To nemôžem nechať len tak...

Sľúbila som vám časť ešte včera, ale včera ten deň ubehol tak rýchlo, že mi až v posteli došlo, že vlastne deň už skončil. Tak som vám tu časť dala dnes a dúfam, že sa vám bude páčiť. Viem, že táto časť je celkom nudná a vlastne ani mňa nebaví, ale asi tu musí byť, keď ju tu dávam. Ďalšie časti, ktoré plánujem, by mali byť skôr pre tie romantické duše a ja moc romantická nie som, takže mňa tie časti moc nebavia a možno nebudú ani kvalitne napísané, takže sa uvidí...

Raz vám vysvetlím, prečo som si prerobila blog na čierno, ale najskôr tomu musím sama uveriť a chvíľku si to nechať uležať v hlave, takže počkajte ešte chvíľku :)

ĎAKUJEM, za viac, ako 180 vzhliadnutí, ale už by ste mi tu mohli zanechať aj nejaký komentár, či reakciu, pretože by som chcela vedieť, či sa vám to vôbec páči... :)

Rock Me - 11.part

Spoveď pre Billa

„Tak to presne viem, čo potrebuješ. Pár pohárikov nejakého striku a poriadne sa vykecať,“ povedal a postavil na pult pár fliaš nejakého alkoholu. Nemal som sa moc k slovu. Teraz sa mi to nezdá ako dobrý nápad, to že som tu vošiel. Mal som sa ja radšej doma zahrabať do izby.

„Tak spusti,“ znova sa mi prihovoril ten obsluhujúci chlapík za barom. Sadol si oproti mňa na nejakú stoličku.

„Ale ja som v pohode, mne nič nie je,“ zaklamal som. Nechcelo sa mi o tom hovoriť a už vôbec nie pred človekom, ktorého vôbec nepoznám. Chcel som sa ho čo najskôr zbaviť, len som nevedel, ako mu to mám povedať, aby ma nezabil. Stále som mal z tohto čudesného miesta strach, no snažil som sa to maskovať.

Prvýkrát som sa na neho pozrel a usmial som sa, aby moje slová vyzneli trochu viac pravdivejšie a on si konečne išiel robiť svoju prácu a mne dal pokoj. No zjavne to nepomohlo.

„Prosím ťa. Robím tu už 7 rokov. Mňa len tak neoklameš. Chalan ako ty by tu nesedel, keby ho nič netrápilo. Keby si len chcel zahnať nudu, tak by si šiel do hocakého iného baru a nie tu. Tak teda rozprávaj. Bude ti lepšie. Uvidíš,“ priateľsky sa usmial a oči mu svietili zvedavosťou. Vyzeral dosť priateľsky. Bol to černoch okolo tridsiatky.

„Ináč. Ja som Bill,“ vystrel pred seba ruku. Zrejme si všimol, že si ho premeriavam.

„Harry,“ podal som mu svoju ruku a potriasli sme si ňou. Typický znak zoznámenia.

„Tak teda začni rozprávať, lebo na teba budem musieť poslať Jacka,“ povedal a ukázal na bradatého, svalnatého a potetovaného chlapa v oblečeného v koži.

„V presviedčaní si fakt dobrý,“  uznal som mu  a nalial som do seba to, čo bolo v pohári predo mnou. S istotou by som nedokázal určiť, čo to bolo.

„Ďakujem. No teraz je rad na tebe, Spusti,“ vyzval ma. Tak som teda začal.

„Najskôr by si mal vedieť, že som prakticky nesvojprávny človek. Ľudia, ktorých som nikdy v živote nevidel, mi plánujú každú jednu sekundu života. Ani nevedia, že tu teraz sedím a keby to vedeli, tak by sa im to rozhodne nepáčilo a prišli by si pre mňa,“ povzdychol som si nad svojím osudom.

„Tak tomuto tak celkom nerozumiem,“ priznal sa.

„Jednoducho. Som spevák v najznámejšej chlapčenskej skupiny a poznajú ma ľudia po celom svete. To znamená, že voľnosť nemám nikde. Možno aj poznáš One Direction,“ v skratke som mu vysvetlil.

„Musím ťa sklamať, ale nepoznám takú skupinu. Avšak som si myslel, že s takýmto ksichtom musíš byť celebrita. Ja som skôr na klasické 70. roky, novodobú hudbu nepočúvam. Dúfam, že ti to nevadí,“ priznal sa.

„Ale vôbec mi to nevadí. Dá sa povedať, že som skôr rád, že aspoň niekto nezačne hneď, keď niekde vojdem, pišťať,“ ubezpečil som ho.

„Myslím, že kvôli tomu tu ale nie si. Teraz mi povedz, prečo si tu. Možno by som ti mohol poradiť,“ usmial sa na mňa.

„To pochybujem, ale povedať ti to môžem. To ma snáď nezabije,“ pokúsil som sa o žart, ale ani mne to nepripadalo moc vtipné. Nie to ešte jemu.

„Takže ako som už spomínal. Milióny dievčat po celom svete ma pozná a každá piata by vraždila za to, aby som s ňou chodil. Lenže tá, o ktorú ja stojím, tá ktorá ma neberie ako toho slávneho Harryho Stylesa, ale ako toho Harryho, čo pred takmer troma rokmi nikto nepoznal. Tá osoba, ktorú naozaj milujem mi pred hodinou a nejakými minútami povedala, že som jej úplne ukradnutý,“ začal som. Do pár viet so zhrnul niečo, ako osnovu toho, o čom bude reč. Začal som rozvíjať svoj príbeh do podrobnejšia.

Moje rozprávanie začalo tým, ako sme sa prvý krát stretli v Starbuckse, keď ma obliala kávou. V ten deň som si od nej vypýtal číslo, pretože nejaký kúsok mňa po tom túžil. Nevedel som to vysvetliť, no teraz chápem, že to bol osud. Pokračoval som tým, ako sme sa začali pravidelne stretávať, ako som zistil, že mi nie je úplne ľahostajná, že ju mám viac, ako len rád. Cítil som, že nie je ako tie, čo som si domov nosil na jednu noc. Rozprával som aj o dni, keď som ju zoznámil s chalanmi a ona to rozdýchavala ešte týždeň. Rozprával som aj o tom, ako som jej povedal o mojich pocitoch k nej a tom jej neustálom odmietaní, aj keď som vedel, aspoň som si to myslel, že ona cíti to isté. Svoj monológ som ukončil tým, že som mu povedal o tom, ako ma dnes poslala do prdele. Sedel som tu a vykladal o svojom živote, cudziemu človeku, asi dve hodiny. Popritom som stihol vypiť jednu celú fľašu whisky a vodky, ktorá bola aj tak do polovice prázdna, ale ochutnával som aj z tých ostatných fliaš, ktorých chuť som vďaka otupeniu chuťových pohárikov už ani nerozoznával. Bill po celý čas len sedel a počúval. Keď som mal chvíľkové skraty, tak čakal až kým ma to neprešlo. Zrejme mám velice zaujímavý život.

Pri poslednej časti môjho dlhočizného monológu mi vyšla aj nejaká tá slza, ale keď som už začal tak neskončím v tom “najlepšom“.

„Tak v tomto prípade, ti moc neporadím. To si mal jednoducho smolu. Asi nemáš šťastie na lásku, ale raz stretneš tú pravú,“ povzbudivo ma pobúchal po chrbte a išiel obslúžiť tú babu, čo akurát prišla k baru. Po chvíli sa vrátil.

„Vravel som ti, že mi moc neporadíš,“ mykol som plecami.

„A ja som ti neveril. Asi si začnem zvykať na to, že nie všetkým sa dá poradiť,“ usmial sa a do pohára mi nalial zasa nejakú priesvitnú tekutinu z fľaše. Sám dobre viem, že by som už nemal, ale vypil som to. Necítil som sa až tak zle. Ako sa tak dívam, tak mm dosť veľkú výdrž.

„Mal by si, pretože nie všetko má riešenie,“ po týchto slovách som sa chcel vypariť, ako nejaký hrdina v amerických filmoch, čo všetko ukončí jednou múdrou vetou, ale hneď, ako som sa postavil, tak som si sadol. Zakrútil sa so mnou celý svet a už tu prišla tá nerovnováha. Asi som sa nadcenil.

„Mám na teba prosbu,“ zamrmlal som Billovy.

„Počúvam,“ nahol sa ku mne cez bar.

„Mohol by si mi na nejaký papierik napísať adresu tohto baru a potom mi zavolať taxík?“ poprosil som ho. Nič mi na to nepovedal, len nemo prikývol.

„Vybavené,“ prišiel za mnou po chvíľke, čo ma tu kývalo zo strany na stranu.

„Taxík ťa už čaká pred vchodom,“ dodal, keď mnou ani nehlo.

Do rúk mi strčil papierik, na ktorý mi napísal tú adresu a ja som mu zas zaplatil za škodu, čo som tu narobil.

„Ale to je moc,“ povedal, keď sa pozrel na zošúľaný papierik v podobe bankovky.

„Nie“ Vôbec nie,“ namietal som. „To je ako ďakujem za to, že si ma vypočul.“

„Tak teda aj ja ďakujem,“ usmial sa a pomohol mi do taxíka...

Po dlhšom čase zas nová časť. Trocha od veci, vlastne ani nemusela byť, ale keď som ju už napísala...

Chcela som vám ju  tu pridať už včera, ale včerajší deň bol ten najhorší na najbližšie dva roky. Minimálne. Preto vám ju dávam až dnes a ďalšia časť bude asi až vo štvrtok, keď bude už po všetkom. Ďakujem za to, že si to čítate (160 vzhliadnutí) a moc by mi zlepšilo túto biednu náladu nejaký komentár alebo reakcia 

Možno preto vznikla táto časť, pretože svojím spôsobom má niečo spoločné so mnou...