Be free 1

Keď sa obaja rozhodli, že idú o svojom vzťahu povedať rodičom, tak ako prvé a menšie zlo si najskôr vybrali návštevu u Adamovho otca. Bolo to síce menšie fiasko ako u Williama doma, no bolo očividné, že je sklamaný z toho, že jeho jediný syn je gay, no správal sa k Williamovi zdvorilo a tak sa správa vždy, keď je William u nich, za čo mu je Adam neskutočne vďačný a William je mu za to takisto vďačný, aj keď to nikdy nepovedal nahlas.

U Williama to bolo omnoho viac nóbl, divokejšie a o to tam bolo menej pochopenia. Keď im William zavolal, že im chce niekoho predstaviť, tak sa obaja potešili, že chce aspoň niečo robiť zo svojim životom (mali na mysli svadbu), keď už nechodí do školy. Od tej svadby nakoniec neboli ďaleko, ale o tom však neskôr.

Keď sa pred dverami objavil William a po jeho boku bol nervózny chlapec, namiesto nervózneho dievčaťa, tak zostali zaskočený, no ani ich nenapadlo, že im chce práve ich syn, ktorého mali dvadsaťpäť rokov za heterosexuála, oznámiť, že je gay. Keď im však v polovici druhého chodu honosnej večere oznámil, že človek, ktorého si vybral na spoločnú cestu životom je s nimi v tejto miestnosti, tak Williamov otec sa tváril pobavene a čakal, kedy William vykríkne: „Prvý apríl!“, aby mu mohol povedať, že ten bude až o necelý mesiac a mohol s tým už počkať. Zatiaľ, čo manželka tohto optimistu sa začala dusiť kúskom zemiaka a Adam nevedel, či má sedieť namieste a naďalej upierať zrak na stôl, alebo rovno pustiť Williamovu ruku, ktorú držal potajomky celý ten čas pod obrusom stola väčšieho, než bola kuchyňa v dome, kde býva so svojím otcom, a utiecť niekam preč.

Nakoniec sa mu splnilo oboje, keď Williamov otec povedal, pretože už nedokázal dlhšie zakrývať pobavenie z toho, čo pre nich pripravil William: „Ale no tak, William. Prvý apríl je až o mesiac mohol si s tým už počkať, však sa tvoja matka zadusí.“

Vtedy sa William postavil, nahlas päsťou buchol do stola a spustil dlhý monológ, počas ktorého po celý čas kričal na svojich rodičov. Rozprával o tom, ako si ho celý život nevšímajú, že keby boli aspoň o trochu všímavejší, tak si všimnú už pred desiatimi rokmi, že ich jediný syn je gay a neboli by taký neempatickí, čo sa týka citového života iných ľudí. Vtedy potiahol Adama za ruku a obaja odtiaľ zmizli skôr, než jeho matka vôbec stihla spracovať to sústo údivu, ktoré jej zabehlo hneď po pečenom zemiaku.

Odvtedy je to už polrok a Williama ani len nenapadlo povedať pred Adamom nahlas niečo o jeho rodičoch.

A teraz sa vrátime k, už spomínanej, svadbe.

Hneď na druhý deň po večeri u Williamových rodičov, potom čo bol William odprevadiť  Adama k vlaku, pretože mali už vopred naplánované, že pôjde Adam k nemu spať, aby nemusel ísť v noci domov, tak zašiel do zlatníctva. Z časti, preto že ho to len tak napadlo a on vždy robil to, čo ho napadlo, z časti preto, že ho rodičia deň predtým tak vytočili, že bol odhodlaný urobiť čokoľvek, hlavne aby sa im pomstil a potom z tej najväčšej časti, ktorú tvorila láska k Adamovi, s ktorým chcel stráviť zvyšok svojho života. Vtedy si bláznivo spomenul na prvýkrát, keď Adama zbadal a mimovoľne sa usmial. Nikdy pred tým neverili na lásku na prvý pohľad, ale vtedy sa to stalo a on vedel, že to je ten muž, ktorého musí spoznať bližšie. Bolo to v gay klube, v čase keď tam zvykol chodievať len preto, že tam mali trávu, ale inak ho to tam vôbec nebavilo. V ten večer sa rozišiel s jeho priateľom Rogerom, na ktorom obdivoval jeho zmysel pre porušovanie pravidiel, ale keď mu došlo, že to jeho porušovanie pravidiel, ktoré bolo však už skôr kriminalizmus, ho tak nebaví ako zo začiatku, tak sa s ním rozišiel. Prišiel ku Adamovi a začal sa s ním rozprávať. Dozvedel sa, že je v klube po prvýkrát a že vlastne ani donedávna netušil, že je gay. Už chápal ten jeho nechápavý pohľad, keď vyzeral ako kapor v mori, udivený všetkými tými farbami. Nikdy nechcel byť s nejakým dievčaťom, aj keď oni on záujem mali, no on to pripisoval tomu, že chce byť najskôr úspešný vo svojej kariére a až potom si chce zaobstarať dieťa s nejakou ženou. Nie, že by nikdy nemal priateľku, ale chodenie s tou ženou sa nedalo nazvať vzťahom. Mal ju rád, no nemiloval ju. Ako dospieval, tak mu začalo dochádzať, že jemu sa vlastne nechce tráviť zvyšok života so ženou. A vlastne toho bolo viac, čo mu o sebe Adam porozprával, než sa ho spýtal, že ako je na tom zo životom on, keď ho William namiesto odpovede pobozkal. Na túto časť ich prvého stretnutia spomína najradšej. Ešte v ten deň si William Adama zavolal do svojho bytu a strávili prvú a jednu z mála nocí, no z mnohých chvíľ, ktoré spolu kedy trávili.

V tomto momente prestal William rozmýšľať o prvých momentoch, ktoré strávil z Adamom a vošiel do zlatníctva, kde kúpil prsteň zo striebra, ktorým raz plánoval Adama požiadať o ruku. Kúpil ešte aj dve zlaté obrúčky. Bol si istý, že si chce raz Adama vziať za muža, no ešte nevedel kedy, pretože v čase, keď tie obrúčky kupoval, tak v Anglicku ešte neboli povolené sobáše homosexuálov. V deň, keď to schválili, tak bol William dať vyryť na tie obrúčky ich mená, no Adam zatiaľ nevie ani o jednom z tých troch prsteňov. 

Ďalšia časť, ktorá je tu tiež po dosť dlhej dobe, ale je to kratšie ako pol roka, takže je to fajn :D

Asi by som to dnes ani nepridala, ale práve som si prečítala komentáre pod jedným článkom, kde jedna osoba zmienila, okrem iného, že ju tento príbeh zaujal a bude ho čítať. Hneď je to lepší pocit, keď viete, že niekto vašu tvorbu číta a má o ňu záujem. 

Bola by som rada, ak by ste sa komentármi vyjadrovali pod jednotlivé časti, čo si o nich myslíte. Moc to pre mňa znamená.

 Už teraz by som chcela povedať, že nie som spokojná s touto časťou. So zoznámením a celkovo aj s tým, že tam nie je moc priamej reči, ale začiatky sú väčšinou bez priamej reči, aby sa vykreslil dej, v ktorom postavy žijú. A zoznámenie sa mi nechce prerábať. Písala som to asi rok dozadu, keď som si  ešte myslela, že to bude jednodielovka, ale bohužiaľ nevydalo , takže užite si časť :)