Dolls 14

Predvídané, no nežiadúce

Bolo po všetkom. Všetci z kostola už dávno odišli. Teda až na mňa a Harryho, ktorý stále ticho sedel a svoj pohľad upieral na mne neznáme miesto.

„Harry,“ opatrne som ho oslovila, no on sa ani nepohol, ďalej tupo hľadel do neznáma, no aj tak som pokračovala. „To si bol ty, o kom ten muž rozprával však?“ spýtala som sa ho a on prikývol. Nechápala som, ako môže niekto povedať úplne cudziemu človeku, niečo tak dôverné ako je orientácia, no to som nechcela riešiť, tak som sa myšlienkami opäť sústredila na to, čo som chcela a pokračovala som. „Harry, je mi to tak ľúto, ale dúfam, že tie slová neberieš vážne. Dúfam, že vieš, že to tak nie je. Dúfam, že vieš, že ten človek, čo to rozprával sa mýli,“ hovorila som a k tomu všetkému som dúfala aj v to, že ma počúva.

„Prečo si myslíš, že to nie je pravda?“ konečne sa na mňa pozrel, no to už bolo pre mňa vedľajšie po tom, čo povedal.

„Ale Harry, to nie je pravda!“ zúfalo som skríkla a teraz som si priala, aby Timothy nebol k ním taký štedrí. Nečudovala by som sa, ani keby mal Modest prsty v tom, čo ten človek hovoril.

„Možno to všetko je pravda a ja s Louisom sme vážne chorí a to, čo je medzi nami je len naše nahováranie alebo protest proti Modestu,“ hovoril a slzy mu začali po tváry nanovo tiecť.

„Aha, takže ty si teraz myslíš, že aj tie ostatné tisícky homosexuálnych párov po celom svete len protestuje proti Modestu, hej?“ neveriacky som pokrútila hlavou.

„To asi nie, ale...“ začal, no nevedel to dokončiť.

„Ale, čo? Harry, ten človek, čo to hovoril bol pokrytec! A aj si protirečil. Na jednej strane hovoril, že Boh ťa miluje takého aký si a na druhej strane hovoril, že homosexualita je choroba! Veď to nedáva zmysel!“  rozhorčene som sa mu snažila z hlavy vytriasť tie slová, čo t pred polhodinou vykladal ten chlap. Čo si on vlastne o sebe myslí, že je nejaký Guru, ktorý bude riadiť životy ľudí?

„Ako môžeš toto povedať?“ neveriacky sa ma spýtal, postavil sa a vypochodoval odtiaľto preč. Chvíľu som nechápala tomu, čo práve urobil, no potom akoby som sa spamätala, postavila som sa a šla za ním.

Bolo dosť ťažké ho dobehnúť už len preto, že on nemal obuté topánky na trinásť centimetrovom opätku a mal najmenej dvadsať metrový náskok.

„Harry, počkaj!“ zakričala som za ním, keď už bol von a ja som v tejto budove ostala sama. No Harry ma nečakal a ďalej pokračoval v ceste do auta, ktorým sme tu prišli. Dobehla som ho až keď už sedel v aute a šofér zrejme odmietol odísť bezo mňa. Keď som sa posadila dozadu, vedľa Harryho, tak motor auta ožil a vybrali sme sa naspäť.

„Harry, vieš, že Louis si nezaslúži, aby si ho opustil kvôli lžiam?“ spýtala som sa ho, no on odmietol reagovať a ďalej sa díval von oknom.

„Harry,“ znova som sa mu prihovorila.

„Neriešme to, dobre?“ vyštekol ma mňa a ďalej som sa už nesnažila s ním nadviazať rozhovor. Nemalo to cenu.

Vošli sme naspäť do domu a hneď ako sa dvere otvorili, tak zvyšný obyvatelia domu sa z obývačky presunuli do chodby, za nami.

„Tak ako bolo?“ spýtal sa Liam, ktorý sa opieral o zárubňu. Čakala som, že Harry niečo povie, no on sa len vyzul a išiel do svojej izby, bez toho, aby sa na niekoho pozrel, dokonca ani na Louisa a to u neho nebolo zvykom, takže to prišlo čudné úplne každému, dokonca aj mňa to šokovalo a to viem, čo sa mu stalo.

„Harry?“ Louis za ním skríkol, no on sa na tých schodoch ani len nezastavil. Neviem, koho mi bolo v tej chvíli viac ľúto, či Harryho, či Louisa.

„Čo sa mu stalo?“ Louis na mňa uprel svoj modrý pohľad.

„Poď so mnou do kuchyne,“ povedala som a vyzula sa z topánok, čím som znova od nich bola o hlavu nižšia. Obaja sme šli do kuchyne, kde sme mali aspoň aké-také súkromie.

„Louis, neviem, ako ti to povedať, ale Harry na to nie je dobre,“ začala som.

„Nerozumiem. Čo sa mu stalo?“ okamžite spanikáril, presne ako som si myslela.

„Ty si kresťan, však?“ spýtala som sa ho a on prikývol, tak som pokračovala. „Prišli sme do kostola a ten chlap, čo totam celé vedie, neviem, ak sa volá.“

„Kňaz,“ skočil mi do reči.

„Zrejme,“ prikývla som. „Tak ten kňaz tam rozprával o homosexuáloch a asi vieš, aký má tá vaša viera na to názor,“ opatrne som vyberala slova, no Louis opäť len prikývol, aj keď som videla, ako bledne, „tak Harry úplne všetko, čo tam o tom hovoril zobral vážne. Teraz si myslí, že váš vzťah je choroba alebo nejaký protest proti Modestu. Snažila som sa mu to vyhovoriť, ale on ma nepočúval. Stále si hovoril en to svoje. Je mi to ľúto, Louis,“ radšej som skončila, keď som videla, ako zbledol a chytil sa okraju stola, keď ho zradila rovnováha.

„Idem za ním,“ rozhodne povedal.

„Neviem, či to je dobrý nápad,“ pokrútila som hlavou.

„Ja ho musím vidieť, Vallerie. Jednoducho musím,“ povedal a už vychádzal von z kuchyne, za Harrym. Nesnažila som sa mu to vyhovoriť. Možno je lepšie, ak si to vyrozprávajú sami, no aj tak som sa nemohla zbaviť toho hrozného pocitu, že všetko sa skončí zle.

Po chvíľke samoty v kuchyni som vyšla aj ja a okamžite sa na mňa vrhli Niall, Liam a Zayn, ktorý sa dovtedy s chodby ani nepohli.

„Vallerie, čo je?“ oslovil ma Zayn.

„Myslím, že sa všetko rúca,“ povedala som a šla som hore do svojej izby. Vedela som, že toto im ako vysvetlenie stačí, už len preto, že ďalej sa ma nikto nič nepýtal.

Prechádzala som popri Harryho izbe. Louis bol už izbe. Vedela som to podľa toho, že nebol pred dverami, pretože on by sa nevzdal a vedela som to aj podľa toho, že som odtiaľ počula rozhovor, no nesnažila som sa počúvať.

Za celý deň som už nevyšla z izby. Vlastne to nebolo až tak dlho, keď z toho kostola sme prišli o štvrtej poobede a už o ôsmej som už šla spať. Vlastne som ani nevedela, čo budem do tej ôsmej robiť, ale dole som sa neodvážila ísť, bála som sa a ani neviem kedy, zaspala som.

Zobudil ma buchot na dvere. Rýchlo som s postavila z postele.

„Vallerie, to som ja. Louis,“ ozvalo sa spoza dverí a ja som otvorila.

„Čo sa deje, Louis,“ ospanlivo som povedala, no snažila som sa prebudiť.

„Vallerie, on... on... Harry, on sa, on sa so mnou rozišiel,“ dostal zo seba so slzami a ja som ho objala. Myslela som si, že sa to takto skončí, no dúfala som, že nie...

Nová časť :) Táto sa mi písala dobre a asi aj bola najrýchlejšie zo všetkých v Dolls napísaná. 

Do tejto časti som dala toho zo seba asi najviac, ako hocikedy inokedy. Presne takýto mám ja názor na cirkev. Verím v Boha, no cirkev je pre mňa niečo, čo ma dokáže neskutočne vytočiť! To je však jedno... užite si časť a zanechajte mi tu komentár :)