Dolls 15

Čo sa dá napraviť, dá sa aj pokaziť

Týždeň. Najhorší týždeň za celý čas, čo som tu. Dalo by sa povedať, že celý ten týždeň sa takmer nikto z nikým nerozpráva. Čo už mám teda povedať o Harrym a Louisovi? Celé dni trávia v spoločnosti seba samého zamknutý každý sám vo svojej izbe. Ani jeden z nich si nechcel dať vysvetliť, že takto to ďalej nejde. Síce Harry z tej izby ešte občas vyliezol sa aspoň najesť a napiť, lenže Louis sa ani na to málo nezmohol. Snažila som sa ho presvedčiť sa ísť aspoň najesť, keď už Harry nebol nablízku, ale ani to sa mi nepodarilo. Vraj voda mu v kúpeľni z kohútikov tečie a jesť nechce. Už aj Niall za posledný týždeň zjedol viac než Louis. Ešte aby sa aj z Louisa stal anorektik a to bude ako zlatý klinec problémov tohto týždňa.

„Harry, vážne to nemá zmysel,“ počula som Nialla, ako mu v kuchyni dohovára, inde sa Harryho vlastne ani nedalo zachytiť.

„Nie, má to zmysel. Doteraz to nemalo zmysel,“ povedal Harry. Už ani neviem koľkokrát takto odpovedal. Vlastne vždy, keď mu povedali, že to nemá zmysel takto odpovedal a presne tak, ako teraz a ako vždy, ma z tejto odpovede šlo rozhodiť.

Rozhodla som sa, že radšej pôjdem do obývačky namiesto toho, aby som si užívala vzácnu Harryho spoločnosť. Vzácnu preto, lebo v poslednom čase som Harryho vídala len málokedy, no práve vtedy keď som sa chytala zabočiť namiesto doprava, doľava do mňa Harry vrazil.

„Prepáč,“ ospravedlnil sa a ja som sa na neho pozrela, aby som mu povedala, že sa nič nestalo, lenže keď môj pohľad spočinul na jeho tvári, tak slová sa mi zasekli v krku. Oči mal celé červené a opuchnuté. Za celý týždeň som ho takto nevidela a to som ho videla často. Teda aspoň častejšie, než Louisa. Ako potom vyzerá Louis?

Odpoveď ma akoby čakala na schodoch, pretože sme počuli kroky, tak sme obaja otočili hlavu tým smerom a práve tam sa vynoril Louis. Obaja ostali stáť a dívať sa na seba. Bolo to dlho, teda aspoň dlhšie, než by so čakala, aspoň minútu určite. No potom sa Louis akoby prebral, okamžite sa zvrtol a teraz už rýchlim krokom šiel naspäť tam, odkiaľ prišiel. Zamknúť sa do svojej izby.

„Louis,“ pošepol Harry. Teraz si nie som istá, či Harry chcel, aby to Louis počul, alebo nechcel, aby to hocikto počul, no každopádne okamžite zamieril k schodom a ja pochybujem, že šiel za Louisom.

„Dobrú chuť,“ zaželala som Niallovi, keď som vošla do kuchyne. Priznám sa, že už pre mňa nebol tak veľký šok, že vidím Nialla jesť, aj keď to bo len obyčajný orieškový jogurt (pozn. autora: Dobrý bol :3).

„Ďakujem, čo sa ti stalo? Vyzeráš ako by si videla ducha,“ poznamenal a naznačil mi, aby som si sadla.

„Neviem, či som ho aj nevidela,“ povedala som a klesla na stoličku oproti Niallovy, ktorý pokojne poznamenal: „Nechápem.“

„Práve som videla Harryho, vyzerá hrozne,“ povedala som.

„Ja viem, tiež som ho videl,“ prikývol.

„A Louis vyzerá ešte horšie,“ zamrmlala som  a hlavu si podoprela rukami, ktoré som mala položené na stole.

„Ty si videla Louisa?“ Niall prekvapene na mňa vyvalil tie svoje modré kukadlá.

„Hm,“ prikývla som. „Aj Harry ho videl,“ dodala som.

„Čože? Harry videl Louisa? A videl aj Louis Harryho?“ vypľaštil tie jeho oči ešte viac, div že mu nevypadli.

„No, áno. Prečo sa to stalo? A to už to vyzeralo tak nádejne. Nechápem tomu. Jedna hlúpa hodina v kostole, či ako sa tá budova volala, a hneď je všetko v prdeli! Teraz tu chýba už len Timothy s Greenovou a deň je úplne na hovno!“ vyhŕklo zo mňa, vlastne ani neviem ako. Hlavu som si úplne položila na stôl a dúfala v nejakú spásu, ktorá všetko napraví. No nič sa nestalo.

„Nezvaľuj to na seba. Vieš, že to tak nie je,“ povedal Niall, podišiel ku mne a objal ma za plecia.

„Ja viem, že nie. Vlastne by som sa ani nedivila, keby toho chlapíka, čo rozprával tie nezmysli Modest podplatil, ale aj tak ma to neskutočne štve,“ povedala som a dúfala, že mi rozumie. Zrazu zazvonil zvonček pri dverách.

„To by mala byť El. Dnes sa má staviť,“ povedal Niall, posledný raz ma pohladil po chrbte, postavil sa, vzal si jogurt a doslova bežal otvoriť dvere.

„Výborne. Vidím, že už normálne ješ,“ od dverí som začula piskľavý hlas, ktorý nepatril nikomu inému, než Milici Greenovej.

„A ty si o Vallerie pochybovala,“ hrubým hlasom dodal John Timothy. Už len tí tu chýbali. Dnes je vážne deň blbec.

„Okamžite zavolaj zvyšok osadenstva,“ prikázal Timothy. Rýchlo som vstala od stola a nahodila kamennú tvár.

Keď som prišla do haly, tak už tam bol aj Zayn s Liamom, ktorý už prišli z obývačky a Niall behal po vrchnom poschodí a snažil sa presvedčiť Louisa a Harryho, aby vyšli z izby. Nakoniec sa mu to aj podarilo, pretože všetci traja zišli dolu schodmi.

„Vám dvom sa čo stalo?“ spýtal sa Timothy hneď ako sme tam všetci stáli a pritom ukazoval na Harryho a Louisa, ktorý sa na seba ani len nepozreli.

„Rozišli sa,“ povedal Zayn a pritom sa na nich ľútostivo pozrel. Pri týchto slovách sa na seba Timothy s Greenovou pozreli a vymenili si nepríjemný úškrn.

„No aký pekný deň dnes je,“ skonštatoval Timothy. „Dvere nám otvorí Niall, ktorý do seba pchá jogurt a ešte sa aj dozvieme, že teplému páru je koniec,“ dodal s úškrnom na tvári. Presne s takým úškrnom, aký pred pár sekundami venoval Milici.

„Asi by sme ti mali zdvihnúť plat, Vallerie,“ povedala Milica, no ja som sa na ňu nepozrela. Na jej peniaze sa môžem vykašľať. Tie sú mi úplne ukradnuté. Radšej by som jej vrátila aj tie, čo mi doteraz pripísala na účet len aby boli znova spolu. Ukradomky som však vrhla pohľad na Nialla, ktorý svoj jogurt položil bokom. To sa dalo po tých slovách čakať.

„O tom sa porozprávame neskôr. Teraz dôvod našej návštevy. Všetci sa pripravte, pretože ideme nafotiť pár fotiek pre nejakú charitu, pretože sme dlho neboli na titulných stranách. Pobaľte si svoje veci, za päť minút odchádzame, jasné? Dúfam, že s vami dvoma,“ opäť ukázal na Harryho s Louisom, „niečo urobia, pretože vyzeráte hrozne,“ dohovoril a vtedy sa všetci pobrali do svojich izieb, vrátane mňa. Ja som však šla posledná, aby to nevyzeralo, že sa chcem zbaviť tej nepríjemnej spoločnosti ktorá tu vtrhla ako veľká voda. Keď som prechádzala okolo Louisovej izby, ktorá bola na túto príležitosť nezvyčajne otvorená, tak som zbadala Louisa, ako leží na posteli a snaží sa svoje vzlyky zamaskovať tým, že kričí radšej do vankúša, potom som prechádzala okolo Harryho izby, ktorá bola tiež otvorená a Harry sedel na zemi s hlavou položenou na kolenách a jemne sa kolísal spredu dozadu. Keď som prechádzala okolo Niallovej izby, tak som počula posledný dáviaci ston a potom spláchnutie záchoda. Veď čo iné sa dalo čakať? Aj to dobré sa pokazilo...

Nová časť! Konečne! Neviem čím to bolo, ale myslím si, že nebudem preháňať ak poviem, že som ju písala celý deň! Ale konečne je tu a ja som rada, že je za mnou. Vôbec sa mi jej kompozícia nepáči, ale dúfam, že aj napriek tomu tu bude aspoň jeden komentár :)