Dolls 9

Naivka

Večerná idylka. Všetci sedíme na gauči s pop-cornom na kolenách a kukáme komédiu, na ktorej sa dá vážne zasmiať. Keď som sa prvýkrát pozrela na tento gauč, tak som si pomyslela, že nie je možné, aby sa toto raz stalo. A už tobôž nie za taký krátky čas, akým je týždeň.

Náš hlasný smiech prerušil zvonček pri dverách. Okamžite sme sa prestali smiať a obzerať s jeden po druhom, kto čaká návštevu.

„Zayn? Nečakáš náhodou Perrie?“ spýtal sa Harry.

„Nie. Na dnes sme sa nedohodli. Dnes má s babami koncert,“ zamračil sa, no napriek tomu sa postavil a šiel ku dverám, keď zvonček zazvonil druhýkrát. Tentoraz už náhlivejšie.

„No konečne. To ti ale trvalo. Kde sú všetci?“ vyštekla Greenová, hneď ako cvakla zámka. Louis s Harrym od seba odskočili, každý na opčnú stranu sedačky a Niall si napchal plné ústa pop-cornu. No zbohom, z tohto páchne problém.

Keď som na sebe pocítila štyri vystrašené pohľady, tak som sa radšej zodvihla a vybrala sa do haly k smeru, odkiaľ prichádzal Milicin mrazivý hlas.

„Zdravím Vallerie. S tebou som s prišla porozprávať,“ upriamila svoj pohľad na mňa. Kývla hlavou smerom ku kuchyni a tým mi naznačila, že ju mám nasledovať.

„Prečo tu bola Perrie?“ oborila sa na mňa hneď ako sme sa ocitli v kuchyni.

„Len preto, aby som si s ňou a zo Zaynom vyjasnila jasné pravidlá,“ prehovorila som sebavedomo. Vedela som, že sa ma raz na to opýtajú a už som vopred mala pripravenú reč.

„Pravidlá? Ale veď tie obaja poznajú už dávno,“ zúžila oči a založila si ruky v bok.

„Došlo mi, že vedia, že sa nemajú stretávať,“ povedala som a pretočila som očami, čím som predstierala, že to by napadlo každému, ale popravde som sa bála, čo so mnou bude. „Vlastne som sa chcela s tebou, nie s tebou a Johnom, porozprávať. Myslím si, že nie je dobré, keď ste im zakázali sa spolu stretávať. Prečo si tu vlastne sama? Kde je John?“ snažila som sa ju trocha obmäkčiť predtým, než na ňu vysypem, čo by som chcela a všetci dobre vedeli, že na Timothyho má Greenová slabosť.

„Ten?“ odfrkla si. „Je doma s manželkou a tými svojimi deťmi. Vraj dnes nemá čas na piatich magorov a tak som tu sama,“ povedala a nachvíľu sa jej zaleskli v očiach slzy, no hneď uprela svoj pohľad na okno a dívala sa na prednú záhradu, kým tie dotieravé slzy nezahnala, keď svoj pohľad opäť upriamila na mňa, tak bolo vidieť, že dúfa, že som si jej chvíľkový skrat nevšimla. A ja sa budem tváriť, že som si o nevšimla.

„Ale to je jedno, kde je John! Vráťme sa naspäť k našej téme. Čo si si so Zaynom a Perrie potrebovala vyjasniť?“ opäť si založila ruky v bok. Na Milici bolo super to, že každého volala krstným menom a nie urážkami, ako to mal vo zvyku John. Aspoň som nemusela identifikovať, či je Zayn „štetka“ alebo „pako“.

„Dostala som taký nápad. Zavolala som si tu Perrie, pretože som si potrebovala spresniť, ako je na tom ich vzťah...“

„A čo si zistila?“ Milica mi skočila do reči a bola plná očakávaní.

„Zistila som, že váš plán má úplne opačný smer, ako by si ty s Johnom chcela,“ usmiala som sa na ňu.

„Ako to myslíš?“ vyštekla na mňa a znova zúžila svoje zelené oči.

„Poznáš to porekadlo: ‚Zakázané ovocie chutí najlepšie‘?“ spýtala som sa.

„Áno, poznám,“ prikývla.

„Presne to sa u nich deje,“ povedala som a na potvrdenie svojich slov som ešte aj prikývla.

„Obavám sa, že tomuto nerozumiem,“ pokrútila hlavou, no už tak nepríjemne nežmúrila oči. Zdá sa, že rozumela, no chcela väčšie vysvetlenie, ako len toto.

„Jednoducho, dovolíme im sa stretávať a ich to časom prejde,“ mykla som plecami, akoby sa tým dalo všetko vyriešiť. Kiež by. „A na druhej strane aspoň sa objavia nové fotky, na ktorých sú šťastný a ukojí to spoločnosť,“ ešte som dodala a dúfala, že toto ju trocha presvedčí. Veď čo môže byť pre Modest viac ako skvelá popularita?

„Ja neviem. Nemala by som robiť takéto rozhodnutia bez Johna. Predsa len, on je polovica tohto všetkého,“ Milica nachvíľu zaváhala, no ja som presne vedela, ako ju zlomiť. Čo môže byť horšie ako naštvaná žena?

„Ale John tu teraz nie je. Nechal ťa tu nechať ísť samú, čo znamená, že sama môžeš robiť aj rozhodnutia,“ povzbudivo som sa na ňu usmiala. Dobre som vedela, že Greenovú zlomím skôr ako Timothyho, ak Timothyho vôbec niekedy zlomím.

„Máš pravdu! Som tu sama, takže sama robím aj rozhodnutia,“ prikývla a zahryzla si do spodnej pery. Vedela som, že to bude už len lepšie.

„Myslím, že tvoj nápad je skvelý. Zayn a Perrie by sa mali stretávať, veď koniec koncov ta si tu psychologička, ty by si to mala najlepšie vedieť. Ty by si nám predsa neklamala, keď my sme tí, čo ťa platia, však?“ pozrela sa na mňa a ja som len rozhodne prikývla. Snažila som sa tváriť profesionálne, aj keď moje podvedomie skákalo dva metre do vrchu od radosti, to však Milica nemohla vidieť.

„Uvidíš, že za chvíľu ich to prejde,“ usmiala som sa na ňu a pomyslela si, že ak za chvíľu považuje navždy.

„Som rada Vallerie, že som sme sa dohodli. Mala by som už ísť,“ povedala a vybrala sa von z kuchyne. Zjavne sa ešte pozrieť na chlapcov.

„To už ideš!“ povedala som to trocha hlasnejšie než by bolo zvykom, aby to chlapci počuli až do obývačky a tvárili sa aspoň trochu prijateľne pre Modest, aj keď pochybujem, že sa hrali na rebelov a nestrúhali dobrotu, keď Greenová bola pár metrov od nich.

„Áno už by som mala,“ prikývla.

„Tak ťa aspoň odprevadím,“ úprimne som sa na ňu usmiala. S časti preto, že som bola rada, že už ide a z časti preto, lebo som bola nesmierne rada, za to, že Milica je naivka.

Pred odchodom sa ešte bola pozrieť na chlapcov do obývačky. Niall sa stále napchával pop-cornom, chudák, potom to bude zle. Harry s Louisom boli stále každý na opačnej strane sedačky a ani na seba nepozreli. Zayn a Liam sa správali presne tak, ako vždy, dokonca Liam sa Milici pozdravil. Milica bola očividne spokojná s tým, ako to v obývačke vyzerá a bez slova sa pobrala ku vchodovým dverám.

„Dovidenia, Vallerie. Dúfam, že to takto bude pokračovať,“ povedala a zmizla vonku. Ja som však dvere za ňou zavrela až vtedy, keď mi zmizlo z dohľadu jej auto.

„Chlapci, mám veľmi dobrú správu,“ povedala som hneď, ako som vošla do obývačky. Tentoraz už sama.

„Od Greenovej? Bojím sa,“ striasol sa Louis, ktorý sa už opäť vracal ku Harrymu.

„Áno, od nej,“ prikývla som.

„Tak nás už toľko nenapínaj, čo to je?“ spýtal sa Harry.

„Zayn, môžeš ;sa stretávať s Perrie. A dokonca legálne!“ radostne som vykríkla a dosť sa mi uľavilo, že teraz svoju radosť už môžem aj prejaviť.

„To ako vážne?“ postavil sa zo sedačky.

„To ako vážne,“ roztiahla som svoj úsmev do ešte väčších rozmerov.

„Kde je háčik?“ pochybovačne na mňa pozrel, no oči mu od radosti svietili.

„Práve že nikde!“ ubezpečila som ho.

„Ja ťa milujem!“ vykríkol a objal ma.

„Vážne? Pred týždňom si ma skoro zabil,“ zasmiala som sa.

„Časy sa menia. Ako sa ti podarilo ju presvedčiť?“ spýtal sa.

„Takže...“ začala som, no Niall ma prerušil: „Môžeš to vysvetli neskôr, pretože mňa to zaujíma, ale nutne si musím odskočiť.“

„Jasné,“ súcitne som sa na neho usmiala a keď som sa po jeho odchode pozrela na takmer prázdnu misu s pop-cornom, pochopila som, kam ide...

V prvom rade sa veľmi, veľmi, veľmi.... ospravedlňujem, že ste museli tak dlho čakať. Mám pre to len jedno jediné vysvetlenie a tým je: vianočný zhon! Ďalej sa mi už k tomu nechce vyjadrovať, pretože mám omnoho lepšiu správu, s ktorou sa s vami musím podeliť! Dostala som LAPTOP!!! Wohooooooa! To je pre mňa vynikajúca správa a najlepšia správa na tom je (aj pre vás), že časti budú častejšie :) Už len aby opravili na intráku wi-fi a je to :) To je všetko, čo som chcela. Dúfam, že sa vám časť páčila natoľko, aby ste je ohodnotili svojim komentárom...