Dolls 5

Liamov problém

Deň skončil katastrofálne a ešte horšie, než som si myslela. Po tom, ako sa Zayn vyparil, tak sa vytratili všetci postupne. Niall už celý deň nevyšiel zo svojej zamknutej izby, Zayna som už vlastne ani nevyhľadávala, Louis s Harrym sa vytratili takmer okamžite a ako posledný ma opustil Liam, ktorý bol celý čas ticho, pretože sa cítil trápne, no nevedel ako sa má vytratiť a neuraziť ma. Nakoniec ho zachránilo zvonenie jeho mobilu. Ospravedlnil sa, že to musí zdvihnúť, vytratil sa a viac ho nebolo. Čo ma však potešilo bolo to, že ten mobil zdvihol s úsmevom na tváry.

A tak som ostala sama o jednej popoludní a nevedela som, čo budem robiť. Pomyslela som si, že sa idem vybaliť, ale nakoniec som nezvolila rovnakú stratégiu ako chlapci a nezamkla sa vo svojej izbe. Namiesto toho som si zapla telku a bezcieľne prepínala stovkami programov, ktoré tu boli. Nevedela som, že toľko staníc vôbec existuje, ale ma to vlastne ani neprekvapovalo. Televízor som u mňa doma mala len ako doplnok do obývačky a sama som ho zapla asi trikrát dokopy z čoho bolo jedno zapnutie pokusné, čo tá čierna škatuľa vôbec funguje.

Niekto pri dverách zazvonil. Pomyslela som si, že to hore asi ani nepočujú a tak som sa vybrala sama otvoriť. Koniec koncov, veď tu bývam aj ja.

„A ty si kto?“ prvá otázka, ktorú mi položila neznáma bruneta za dverami.

„Vallerie Jensenová, psychologička. Ty?“

„Sophia Smithová, Liamová priateľka,“ predstavila sa mi a načiahla ku mne ruku a nepríjemným úsmevom na tváry. Meno Sophia sa tu už dnes spomenula, ale nedokážem si zaradiť, že kedy presne.

„Oh, tak to asi zavolám Liama. Poď ďalej,“ pozvala som ju a šliapala som hore schodmi , keď som si spomenula., že ja vlastne neviem, kde Liam vôbec je. Rozhodla som sa pre jediné riešenie, ktoré má vtedy napadlo a s polovice schodov som zakričala: „Liam! Máš návštevu!“ a znova som zišla schody a robila spoločnosť Sophii, kým sa tu nezjaví Liam.

„Ty tu teraz bývaš?“ spýtala sa ma po chvíli ticha.

„No.. áno,“ prikývla som.

„Dokedy?“ bez obalu mi položila ďalšiu otázku.

„Netuším,“ povedala som a opäť som svoju odpoveď zdôraznila gestom. Tentoraz som mykla plecami.

Ďalej už ani jedna z nás nič nepovedala a mlčky sme čakali na Liamove spasenie. Keď som začula kroky na schodoch, tak som bola neopísateľne rada.

„Liam!“ skríkla Sophia, keď zaregistrovala jeho príchod a hneď sa mu hodila okolo krku. Nedalo sa nevšimnúť si, že Liamovy sa vytratila z tváre všetka radosť zo života, keď ju zbadal.

„Čo tu robíš?“ oboril sa na ňu a odtiahol ju od seba.

„Prišla som sa pozrieť na svojho priateľa. Alebo je to už trestný čin?“ zamračila sa na neho.

„Kiež by bol,“ zamrmlal si Liam popod nos.

„Prestaň sa tu na mňa soptiť! Ja za to nemôžem, to Modest,“ povedala Sophia s nenávistným pohľadom na tváry, ktorý upierala na Liama.

„Práveže ty za to môžeš! Ty môžeš za všetko! Keby si do Modestu neprišla za Timothym z veľkou hrudou peňazí a zo slovami, že sa ti páčim, tak by Modest nechal na pokoji mňa a Danielle a doteraz by som s ňou bol šťastný, lenže ty si urobila práve to a už nie som s Danielle, ale musím prehlasovať, že namiesto nej milujem teba, takže budem v prvom rade naštvaný na teba a nie na Modest!“ vykríkol Liam a napínal svaly. Myslela som, že ju asi zbije, no nemohla som vlastné telo donútiť, aby sa pohlo a zabránilo mu v tom. Bola som v šoku z toho, čo som práve počula. Ďalšia vec, ktorú by som mala vyriešiť, no ja by som ju najradšej vyriešila úplne inak, než odo mňa očakávajú. Už som si spomenula, v akom zmysle bola Sophia dnes zapletená do hádky. „Aspoň sa zbavíš Sophie.“  Ale kto je Danielle?

Tie slová sa mi zjavili v pamäti z ničoho nič a ja som zrazu pochopila, prečo sa Liam naštval.

„No tak za to môžem ja! A čo teraz! Čo s tým chceš urobiť? Aj keby si niečo chcel, tak sa ti to nepodarí,“ pohŕdavo sa zasmiala.

„Prečo si to urobila? Prečo si vošla do môjho života?“ zúfalo sa spýtala a mne zrazu napadlo, že sa rozplače. Práve teraz vyzeral tak zraniteľný a bolo mi ho ľúto. Pomyslela som si, že by som im možno mala dopriať súkromie, ale nejako mi moje telo nechcelo dovoliť sa pohnúť.

„Ty a Danielle ste boli už ohraný pár a ničím zaujímavý. Chcelo to nový nádych a šokovať fanúšičky, aby bola znova pozornosť upriamená na vašu skupinu. Skôr či neskôr by sa to aj tak stalo. Mal by si byť rád, že ja som tá, ktorú si schytal a nie nejakú inú šeredu. A na druhej strane, Danielle ťa už nemala ani čím prekvapiť a ja mám toho dosť vzhľadom k tomu, že si ešte nič neskúsil, tak je toho fakt dosť,“ povedala a znova sa na neho prilepila z úmyslom ho pobozkať, no Liam sa zatváril tak zhnusene, že som sa divila, že sa nepovracal a vzápätí ju od seba prudko odsotil, tak že skoro spadlo z tých jej nadpriemerne vysokým topánok na opätku.

„Daj mi pokoj. Aspoň sa mi v súkromí na oči neukazuj, keď na verejnosti, ťa už musím trpieť. Už si ma o dosť obrala,“ povedal, hodil na ňu posledný pohľad plný nenávisti a znova vybehol hore schodmi do jednej z izieb a poriadne hlučno ich zavrel.

Sophia uprela svoj myšací pohľad na mňa.

„Snaž sa urobiť svoju prácu dobre,“ zasyčala smerom ku mne a potom vypochodovala z domu a taktiež za sebou zavrela dvere tak prudko, že som sa obzerala, čo niekde v ich blízkosti sa na stene neobjavila puklina.

Čo ma to dneska ešte čaká?

Nová časť! Som zvedavá koľko tu bude komentárov... :)

Rovnako ako pri Zaynovi, tak aj tu, pri Liamovi, som dlllllho nevedela, čo sa s nimi bude diať v tomto príbehu, ale keď sa na scéne v Liamovom živote objavila Sophia, tak som to mala. Nie, že by som bola jej haterka, ja ju proste len nemám rada, pretože Liam a Danielle boli pre mňa dokonalý pár a stále neverím, že už nie sú spolu. Takže tak.

Dúfam, že ma potešíte komentármi :) a teším sa na ďalšiu časť :)

BTW: Som rada, že sme prekonali hranicu 6000 vzhliadnutí

Dolls 4

Zaynova slabosť

„P-prepáč,“ dostala som zo seba, pretože som sa ešte nedostala z toho šoku, že som do neho vrazila.

„Hm,“ zamrmlal a opäť na postavil na vlastné nohy. Teraz, keď už som nohami opäť pevne stála na zemi, tak som si všimla Zaynovu tvár. Nebolo na nej nič nezvyčajné, ale keby som nevedela, že má 20 rokov, tak by som mu pridala na veku o desať viac. Bol bledý, čelo mal pokrčené od hlbokých vrások, oči mal unavené, plné starostí a pod nimi kruhy.

„Môžeš mi povedať, kde ma Niall izbu?“ spýtala som sa s menšími obavami, akú odpoveď asi dostanem.

„Na čo ti to je? Aby si mu ešte prihoršila? Nezdá sa ti, že mu je už dnes dosť zle?“ vybehol na mňa, akoby som mala v úmysle sa s ním hádať a náš rozhovor začala so zdvihnutými decibelmi môjho hlasu.

„Nie. Práve naopak. Ja mu chcem pomôcť, ale mi ušiel a neviem kam. Predpokladám, že do svojej izby, no ja neviem, kde ju mám, preto sa ťa pýtam,“ vysvetlila som mu a dúfala, že mi to povie.

„To ti tak verím. Ľudia ako ty, nechcú pre nás dobre. Nepoviem ti, kde má Niall izbu, len by si mu pridala,“ jedovato mi odvetil.

„Čo myslíš tým, že ľudia ako ja?“ dotknuto som sa spýtala.

„Ľudia z Modestu,“ zašepkal mi tesne pred tvárou a mňa až strhalo z toho, akým tónom to povedal.

„Ja nie som z Modestu. Ja som tu pre to, aby som vám pomohla,“ povedala som a snažila sa tváriť tak, že ma to urazilo. Pravdupovediac to ani ťažké nebolo, pretože som si zvykla, že mi to hovoria do očí a potom, čo som videla u Nialla, tak sa ani nedivím, že mi nechce veriť, keď ma včera videl prichádzať v ich sprievode.

„To ti tak verím,“ odfrkol si. „A ako by so aj mohol, keď som pred chvíľou stretol Nialla v tom jednom z jeho záchvatov a o chvíľu vidím teba, ako za ním bežíš. Asi by pred tebou neutiekol, keby na to nemal dôvod a to Niall je z nás ten najdôverčivejší. Daj nám pokoj, jasné,“ povedal a pohrozil mi prstom. Vedela som, že zo Zayna vážne nevytiahnem, kde má Niall izbu.

„Nie. Nedám pokoj, pretože vás nenechám upadnúť do hrsti Timothyho a Greenovej,“ povedala som a zvrtla som sa na opätku, že s pôjdem opýtal chalanov do kuchyne.

„Prosím vás, kde ma Niall izbu?“ opýtala som sa z dverí a upierala som pohľad na troch, stále raňajkujúcich, ľudí sediacich  za stolom.

Liam už otvoril ústa, že mi to povie, keď do kuchyne vtrhol Zayn.

„To nemyslíš vážne? Chceš Nialla zapredať Modestu?“ rozkričal sa, až ma pri každom love vždy myklo.

„Zayn. To tak vôbec nie je. Vallerie je v pohode,“ oponoval mu Harry s tónom hlase, akoby  to dnes hovoril už po stý raz.

„Prestaň teplúšik! Práve od teba by som nečakal, že ti popletie hlavu!“ oboril sa na neho. Vtedy sa Louis tak rýchlo postavil, až stolička spadla a postavil sa rovno pred Zayna.

„Daj mu pokoj! On nemôže za to, že tebe a Perrie osud nepraje a preto si nazúrený na každého, kto prejavuje city. Divím sa, že pri Niallovi sa zdržíš a jednu mu neuschneš, keď sa rozbehne k záchodu!“ zasyčal na neho a Zayn sa tváril... divne. Nedokázala som presne identifikovať výraz jeho tváre. Bolo to niečo medzi arogantným a rozzúrený

„Perrie do tohto nepleť, ona s týmto nemá nič spoločné!“ strčil do neho.

„Prestaňte!“ zakričal Liam a postavil sa medzi nich. „Louis nerýp do Zayna, pretože to vždy dopadne zle a Zayn, ty si daj kávu, lebo vyzeráš hrozne,“ skonštatoval, keď preskenoval Zaynovu postavu.

„Ó ďakujem. Potešil si ma!“ Zayn ironicky zatiahol. „Staraj sa láskavo o seba a daj si pozor, aby ťa nakoniec nedali dokopy aj z touto tu z Modestu,“ povedal a ukázal na mňa. „Na druhej strane. Aspoň sa zbavíš Sophie,“ protivne sa na neho uškrnul.

„Ty!“ oboril sa na neho Liam a tentoraz to bol on, koho bolo treba držať. Louis mu zachytil ruku, keď už bola v polovici cesty mu jednu uschnúť.

„Prestaňte sa biť!“ zakričala som. Nechcela som vidieť, ako sa tu hneť v prvý deň pobijú

„Nikam to nevedie, len budete mať väčšie problémy z toho, že máte na tvári nové ozdoby, ktoré sa nepredávajú,“ pokojne povedal Harry a taktiež už stal na nohách a držal Zayna za hruď, čím sa snažil mu zabrániť sa pohnúť dopredu.

„Mne je to jedno, aj tak nemá zmysel vyzerať ako model! Musíme trčať vo vnútri s touto tu,“ ukázal na mňa, „koncerty nemáme, keby bolo fotenie, aj tak budú fotky retušovať a keby bola nejaká televízna relácia, tak make-up Lou to všetko napravý presne tak, ako už mnohokrát predtým,“ najďalej sa Zayn snažil sa Harryho odporu, ale zjavne dnes na to nemal silu.

„Za tie problémy to nestojí,“ stál za svojím Liam a ďalej držal Louisa.

„Viete čo? Fajn. Fajn! Kašlem na vás. Buďte tí poslušní a ďalej sa nechajte komandovať Modestom a ich novou posilou,“ znova upriamil pohľad na mňa. „Radšej idem preč, pretože sa na vás nedá pozerať,“ povedal, prestal sa brániť Harryho vzpieraniu a odišiel von z kuchyne. Nemohla som uveriť tomu, čo som práve videla. Za jednu vetu sa dokázali pobiť a to včera spolu tak držali.

„To čo bolo?“ potichu som sa opýtala.

„To bol Zayn po tom, ako ho opäť nachytali u Perrie a po prehýrenej noci plnej alkoholu,“ odvetil Louis už úplne pokojne.

„Kto je Perrie?“ opýtala som sa na postavu, ktorú spomenuli už trikrát, no ona nevedela o koho ide.

„Zaynova snúbenica, no Modest je proti tomu, aby sa vzali a preto si Zayn myslí, že si tu preto, aby si ho vábila alebo čo. Vieš, Timothyho a Greenovú šlo poraziť, keď Zayn na premiére This Is Us povedal, že sa z Perrie zasnúbil. Oni chceli, aby bol Zayn voľný a boja sa o to, že naša populácia kvôli jeho zasnúbeniu klesne. Preto tlačia na Zayna, aby sa s ňou rozišiel, no to on nechce. Zakázali mu preto Perrie navštevovať. Majú nás dobre sledovaných a vždy, keď ich vidia spolu, tak z toho majú obaja problém. Aj skupina Perrie totižto patrí pod Modest. Zayn sa včera znova s ňou stretol, no zjavne ho opäť chytili a tak sa šiel opiť. To aj vysvetľuje tú jeho agresívnu povahu, ináč je to celkom mierumilovný človek. Takúto náladu má vždy len vtedy, keď ho prichytia s Perrie,“ vysvetlil mi Liam a už som pochopila druhú pätinu príbehu, ktorý budem musieť napraviť...

Opäť ste týždeň čakali a ja som zvedavá, či sa oplatilo. Čakali ste niečo takéto? Praavupovediac u Zayna mi najviac trvalo vymyslieť, čo k nemu a myslím, že sa mi to podarilo. Preto by ma zaujímal váš názor :)

Dolls 3

Niallov problém

Všetci sa na neho pozreli pohľadom, ktorý predstavoval ich nevyslovené slová: „Už zase?“ a ďalej sa venovali jedlu.

Vôbec som nechápala tomu, čo sa práve stalo a očami som behala z jedného na druhého a tretieho, čo ešte ostali sedieť za stolom a mysli mi behala len jedna otázka. Ako môžu byť taký pokojný? Bez toho, aby som tú otázku vyslovila nahlas a dočkala sa odpovede, zdvihla som svoj zadok zo stoličky a utekala za Niallom. Našla som ho v kúpeľni, ako sa skláňa nad toaletou a vracia. Podišla som ešte bližšie k nemu, ale na polceste som sa radšej otočila a vrátila sa z dverám. Dosť, čo ma napínalo z tých zvukov, nepotrebujem to aj vidieť, to by som si mohla rovno sadnúť vedľa neho a to by nebolo príjemné ani pre mňa a ani pre neho.

Vrátila som sa späť do kuchyne a tak som dopriala Niallovy súkromie na to, aby si vykonal svoju potrebu.

„On je chorý?“ potichu som sa spýtala a rozhodla som sa, že postojím pri dverách, kým nebudem počuť spláchnutie.

„Ak je anorexia choroba, tak potom hej,“ mykol plecami Harry a svoju pozornosť ďalej upriamoval na jedlo. Akoby tú vetu mal nacvičenú.

„On má anorexiu?!“ skríkla som prekvapene a vrátila sa naspäť do kúpeľne k Niallovy. Prečo mi to nikto nepovedal?

Otvorila som biele dvere, skade sa už neozývali dáviace zvuky a pozrela som sa na bledého Nialla, ktorý sa díval na svoj odraz v zrkadle nad umývadlom. Sklonil hlavu a prepláchol si tvár vodou. Potom sa otočil a uprel tie modré kukadlá na mňa.

„Prepáč. Nie, že by tá bageta bola zlá, aj keď ty si ju asi neupiekla, ale ja jednoducho nemôžem,“ povedal a díval sa na mňa tak ospravedlňujúco, až mi ho prišlo ľúto ešte viac.

„Ty za to predsa nemôžeš. Mal si mi to povedať. Nemusel si to jesť. Vieš ja... Nikto mi nepovedal, že máš poruchu prijímania potravy, aj keď v zmluve bolo napísané, že mám dohliadať na tvoj jedálničke, ale toto mi naozaj nenapadlo. To je moja chyba,“ habkala som zo seba a bolo mi ho strašne ľúto. Vôbec som si nevedela predstaviť, čo asi prežíva.

„Nie. Aj teraz si to zle pochopila, Vallerie! Nič nechápeš. Im nešlo o to, aby som sa cítil lepšie kvôli anorexii! Im ide o to, aby so sa napchával! Ja som jeden z dôvodov, prečo tu si! Oni chcú, aby si ma tej choroby zbavila a vážne som nechcel, aby si vedela, že som anorektik, pretože ostatný majú väčšie problémy, než ja. Chcel som to utajiť, ale nepodarilo sa! Neznášam sa za tú chorobu a neznášajú ma pre ňu aj Timothy s Greenovou, aj keď práve oni môžu za to, že ju mám! To kvôli nim,“ kým mi rozprával o tom, čo cíti, tak sa triasol a poslednú vetu už sprevádzali aj slzy. Bola som v šoku z toho, čo som práve počula. Nebola som ani schopná pohybu, keď som videla, ako Niall klesol na zem a opretý o skrinku mal hlavu položenú v dlaniach a vzlykal. Nechápala som, ako môžu byť Greenová a Timothy takí hrozný ľudia a toto urobiť dvadsaťročnému človeku zo životom.

Donútila som svoje nohy vykonať pohyb, sadla som si vedľa neho a objala ho.

„Nechápem, prečo to robia,“ pokrútila som hlavou.

„Ja ti poviem, prečo to robia,“ povedal a jeho hlase bolo zrazu počuť nával zlosti. „Kvôli peniazom. Na začiatku našej kariéry som jedával normálne. Alebo, skôr som sa napchával. Lenže ako čas plynul a čím dlhšie sme boli slávnejší, tak niektorým ľuďom začala prekážať táto moja vlastnosť. Greenová a Timothy mi doslova vyhadzovali na oči, nech sa krotím, že sa napchávam ako prasa, že je až moc toho, čo za deň zjem a mnoho ďalšieho. Tak som prestal jedávať tak moc, až som nakoniec prestal jesť úplne a vždy, keď niečo zjem, tak počujem hlasy ľudí, ako kričia, že zasa len žeriem, či nedokážem robiť niečo zmysluplnejšie a až keď to vyvrátim, tak hlasy prestávajú vykrokovať. Celé dni nič nejedávam, som len o vode a až keď mi je na odpadnutie sa donútim niečo zjesť, ale už ďalej nevládzem. Ja už nechcem počuť tie hlasy! Vlastne ani nechápem, prečo ti to všetko hovorím, keď o tom nevie ani moja rodina a ty si mi úplne cudzia. Chápeš, čo to so mnou robí, keď po pol roku prídem domov a ani tam nemôžem byť úprimný? Snažím sa to síce aspoň tam maskovať a jesť normálne, ale vždy sa potajomky vytratím a musím zo seba dostať všetko preč. Už ani doma nemôžem byť sám sebou, pretože to nemám dovolené. Nenávidím svoj život!“ rozplakal sa ešte viac a mne bolo zrazu hrozne. Nevedela som, čo si mám o tomto dni myslieť a to ešte nie je ani pol dňa za mnou. Nechápala som tomu, ako niekto dokáže urobiť zo zdravého človeka trosku a už vôbec som nevedela, ako mu mám pomôcť. Teraz sa zdali všetky moje problémy v živote smiešne, keď som videla človeka, ktorý mal o osem rokov menej a už sa mu nechcelo ďalej žiť.

„Niall ja neviem, čo ti mám na to povedať. Je mi tak ľúto, že ťa to dohnalo až k tomuto, ale musíš byť silný,“ dostala som zo seba to najpovzbudivejšie, o som v tejto situácii dokázala povedať, nútene som sa usmiala, aj keď práve toto gesto zostalo bez povšimnutia a pohladila ho po ruke.

„Nie. Vôbec ti to nemusí byť ľúto. Ja som sa do toho spadol a posnažím sa z toho aj dostať von. Na druhej strane, ty si psychologička a tá skôr pomôže Liamovy, Zaynovy, Louisovy a Harrymu. Oni totiž majú problém, s ktorým by si dokázala pohnúť, ale ja nie. Buď dopadnem na úplne dno, alebo sa zachytím o konár, ktorý mi to nedovolí, ale každopádne pomoc nepotrebujem,“ rozhodne povedal, postavil sa zo zeme, utrel si slzy o rukám a vyšiel von z kúpeľne, no opačným smerom, než bol kuchyňa. Chvíľku som nechápala tomu, čo som práve počula a presne ta, ako mi moje telo nedovolilo sa pohnúť od dverí k Niallovy, roniacemu slzy, vďaka šoku, tak presne ten istý pocit mi nedovolil postaviť sa z chladnej podlahy a ísť za ním. Potom som si však pripomenula, že ja nie som tá, ktorá je na tom zle a už ma v kúpeľni nebolo. Niall už však bol mimo môjho zorného poľa a vôbec som netušila, kam by mohol ísť. Predpokladala som, že od svojej izby, ale ani tá neviem, kde sa nachádza, takže to je jedno.

Popritom, ako som bola ponorená do myšlienok, tak som na chodbe narazila do niekoho, kto to určite nečakal a takmer som spadla, keby dotyčný nemal také rýchle reflexy. Bol to Zayn...

A je vonku 1/5 príbehu. To som zvedavá, čo mi k tomuto poviete. Viem, že ste na časť čakali dlho, ale komentár by ma fakt potešil, pretože ma vážne zaujíma, čo si o tom myslíte. 

Nerada prezrádzam dopredu, ale keďže ste to vy, tak vám prezradím, že ďalšia časť bude o Zaynovy a jeho probléme a bola by som rada, keby ste mi napísala aj to, čo si myslíte, že bude trápiť Zayna. Chcela by som vedieť, či to uhádnete...

I hope U like it :) Xx

Dolls 2

Raňajky

Došlo mi, že len presviedčanie o tom, že k Modestu nepatrím bude trvať dlho. Viem, že mi neveria a to je na tom najhoršie. Musím ch prinútiť, aby mi verili. Alebo sa o to iba pokúsiť.

Do večera som sa z izby, ktorú budem určitý čas volať moja izba, ani nepohla. Len to vybaľovanie mi trvalo dlho a potom sa mi už nechcelo ísť dole za nimi. Pomyslela som si, že aj tam už nebudú a radšej som si šla ľahnúť z myšlienkou, že aj zajtra je deň.

Ráno som vstala skôr, aby som mohla urobiť raňajky. A nie len sebe. Keď som po nejakom čase, strávenom hľadaním kuchyne, konečne začala prehľadávať potraviny, tak ma až prekvapilo, koľko toho tu bolo.

Zatiaľ, čo som dávala pozor na to, aby sa mi nepripálili vajíčka, tak do kuchyne niekto vošiel. Otočila som sa, že sa pozriem a zbadala som tam stáť Liama, ktorý sa tváril prekvapene.

„Dobré ráno,“ pozdravila som ho s úsmevom na tváry a znova som sa otočila naspäť k panvici, aby som dávala pozor na môj výtvor.

„D-dobré ráno,“ odzdravil sa a zjavne bol stále v šoku.

„Čo je?“ spýtala som sa ho, keď som miešané vajíčka dala na tanier a položila k ostatnému jedlu, tvoriacemu raňajky.

„Nič,“ mykol plecami

„Len mi znova nehovor, že nič. Keď si tu vošiel, tak si sa na mňa díval, ako na zjavenie,“ povedala som a zložila si ruky na hrudi.

„Ja len, že vždy si robí každý raňajky sám a tak to bol šok prísť do kuchyne a tu plný stôl jedla,“ povedal.

„A?“ chcela som, aby pokračoval.

„A nič,“ mykol plecami a uprel zrak na dlážku.

 „Neklam,“ upozornila som ho a popritom, ako som sa na neho dívala som zdvihla aj obočie.

„Čo?“ zdvihol pohľad s podlahy a opäť ho upriamil na mňa. Popritom sa tváril naoko urazene a prekvapene, že som ho prekukla.

„Som psychologička Liam. Spoznám, keď mi niekto klame,“ povedala som a stále som sa na neho dívala, pretože to zvyčajne ľudí presvedčí o tom, nech hovoria pravdu.

„Dobre. V skutočnosti som bol v šoku z toho, že tu stojíš ty a robíš raňajky. To totiž ešte nikto z Modestu pre nás neurobil. Zvyčajne, keď tu ráno prídu, tak stepujú pod schodmi a čakajú, kým zídeme dole a nerobia nám raňajky,“ priznal sa.

„Lenže ja nie som z Modestu. Ja ľudí odtiaľ nemám rada?“ pripomenula som mu fakt, na ktorý tak radi zabúdajú.

„Tak prečo si tu na ich príkaz, keď pre nich nerobíš?“ nedôverčivo sa na mňa pozrel.

„To je dobrá otázka a ja ti na ňu hneď odpoviem. Jednoducho chcú z vás mať poslušných baránkov a tak si na to najali mňa, aj keď neviem, aký by to malo mať zmysel. Nechceli mi prezradiť, čo mám pri vás riešiť. Keď som sa  ich na to spýtala, tak mi len povedali, že ak som fakt taká dobrá, ako ma ospevujú, tak na to prídem aj sama a tým, že sa ku mne takto správate mi to moc neuľahčujete. Bola by som rada, ak by ste aspoň vy so mnou spolupracovali, pretože ja nie som proti vám, ale s vami,“ vysvetlila som mu celú situáciu a môj hlas sa pomaly začal podobať na zúfalú pomoc. Dúfala som však, že mi aspoň on uveril.

„Takže ti môžem veriť?“ spýtal sa a mne bolo hneď ľahšie, keď si ma začal od hlavy, po päty premeriavať pohľadom.

„Môžeš,“ prikývla som. „A najedz sa,“ usmiala som sa na neho, keď som videla, ako sa díval na stôl. Vidím, že raňajky bola správna voľba.

Liam si sadol za stôl, zobral si chleba, ktorý si natrel s džemom a s chuťou doň zahryzol. Sadla som si oproti nemu a uspokojila som sa z jogurtom, popritom, ako som sa s Liamom zhovárala. Bol strašne veselý a priateľský človek. Bola som rada, že aspoň jeden z nich mi už verí, ale na druhej strane ma vystrašilo to, že Liam sa mi zdá úplne v poriadku a nechápem, čo má za problém.

Zrazu zavŕzgali schody a tak sme obaja stíchli. Istotne boli dvaja.

„To je Louis a Harry,“ povedal Liam potichu.

„Ako vieš?“ spýtala som sa šeptom.

„Jednoducho viem,“ mykol plecami. Mal pravdu. Obaja vošli do kuchyne a mali prepletené ruky. Zostali sa na nás dívať s otvorenými ústami a prekvapeným pohľadom, presne ako mal aj Liam.

„Dobré ráno,“ pozdravila som sa im, presne tak, ako aj Liamovi.

„Čaute,“ pozdravil ich Liam a znova sa zahryzol do chleba.

„Dobré ráno,“ pozdravil sa Louis.

„Ahojte,“ povedal Liam. Aspoň sa nezakoktali, tak ako Liam.

„Poďte sa najesť,“ povedala som a snažila som sa nevšímať si ich nedôverčivých pohľadov na mňa a skúmavých, ktoré zasa patrili Liamovy.

„Ona je v pohode. Nie je z Modestu,“ povedal Liam, keď zaregistroval, že tam stále len tak stoja.

„A to jej veríš?“ vyprskol Harry.

„Hej,“ zaškúlil na neho. Cítila som sa trochu nepríjemne, ale tušila som, že sa toto stane.

„Harry, pokoj,“ oslovil ho Louis.

„Pozri. Mne je jedno, či mi veríš alebo nie. Vlastne mi to nie je jedno, ale mne ide hlavne o to, že chcem vám pomôcť a ľudia z Modestu sú mi úplne ukradnutý,“ povedala som a dúfala, že aspoň časť z neho verí týmto slovám.         

„Presne tak, Harry. Veď sa ani nespráva tak, ako oni. Urobil ti niekedy niekto odtiaľ raňajky?“ Liam na neho uprel svoj zrak a Harry len pokrútil hlavou. „No tak vidíš. Vallerie je v pohode,“ s úsmevom dodal.

Po týchto slovách sme už v raňajkách pokračovali štyria a mne sa nálada zlepšila. Rozhovor ďalej pokračoval, aj keď Louis s Harrym už k sebe nemali až tak blízko.

„Dobré ráno,“ do miestnosti vošiel blondiak menom Niall a pri dverách ostal civieť na mňa, presne tak, ako všetci ostatný. Už mi to bolo aj trochu trápne, ale upokojila ma myšlienka na to, že ma to čaká už len raz.

„Čau,“ pozdravil sa mu Liam a Louis s Harrym mu len kývli hlavou na pozdrav.

„Dobré ráno,“ s úsmevom som ho pozdravila, no on sa díval na zvyšných troch mojich spoločníkov. Tí sa na neho usmiali a Louis dodal: „Poď sa s nami naraňajkovať.“

Tieto slová mi pripomenuli riadky v zmluvu: „Dávať pozor na Niallov jedalníček.“ A tak som sa rozhodla nenápadne po ňom poškuľovať. Dúfam, že sa mi podarí zistiť aspoň jeden problém za dnešné ráno, pretože pri ostatných som zatiaľ nič nezbadala. Asi si pôjdem pozrieť sociálne siete, nech aspoň niečo o nich viem, aj keď takýmto zdrojom moc neverím, no lepšie ako nič.

Niall si sadol za stôl a do ruky si zobral jeden suchý rožok.

„Kde je Zayn?“ spýtal sa.

„Ešte spí,“ mykol plecami Harry.

„Veď už je skoro jedenásť,“ prehovorila som, prekvapená tým, že ešte spí..

„On tak skoro nevstane,“ povedal Harry s otvorenými ústami.

„Prečo?“ nechápala som.

„Po prvé preto, lebo je taký lenivý, že spí hocikde a hocikedy, hlavne, že je na to príležitosť a po druhé preto, lebo sa včera ožral a prišiel až o tretej ráno,“ vysvetlil mi Liam a ja som hneď pochopila, prečo mám dávať pozor na Zaynove dochádzky. Zrejme sa vždy opije pod obraz boží a potom nie je schopný plniť úlohu Superstar.

„Aha,“ povedala som, aby nebolo ticho. Nechcela som im zatiaľ hovoriť o tom, že mám úlohu prerobiť celú ich osobu, aj keď podľa mňa je to kravina. Dosť, čo som si ich teraz, aspoň na polovicu, získala na svoju stranu. Pokaziť to jednou vetou by bola tá najväčšia hlúposť. Bohvie, koľko by mi znova trvalo si ich získať na svoju stranu.

Ticho sme sedeli a jedli, keď sa Niall zrazu postavil od stola s rukami na ústach a rozbehol sa z kuchyne...

Časť naškrabaná narýchlo, pretože idem na intrák, ale predsa je :) Dúfam, že sa vám aspoň nejako páči a zaujímalo by ma, čo si myslíte o príbehu? Ako bude pokračovať? 

To je všetko a prajem vám pekný týždeň :)