Music 20

With you. Víťaz je len jeden

„Dnes konečne nastal ten deň, keď začneme nahrávať With you,“ tešil sa Harry, ležiaci vedľa mňa v mojej posteli. Posledné dni sa prebúdzam už len vedľa neho a trochu som si na to už aj zvykla.

 „Dnes je aj ten deň, keď skončíme s nahrávaním,“ potešila som sa zas ja, pretože potom ma čakajú dva príjemné mesiace voľna s mojou milovanou osobou.

 „Aj ja sa teším,“ povedal Harry a postavil sa z mäkkej postele.

 „Ideš so mnou do sprchy alebo mám ísť sám,“ spýtal sa ma, keď už stál úplne nahý pred dverami o kúpeľne.

 „Choď sám,“ usmiala som sa na neho a roztiahla som sa aj na druhú stranu postele, na ktorej dnes spal Harry a viem, že aj dnes bude tá polovica cez noc obývaná.

 Viac som sa za Harrym už neobzrela, pretože som počula tečúcu vodu. Zdvihla som za seba teplú perinu a vyliezla som z postele. Dnes ma čas vôbec nesúril, ale cítila som, že dnes musí byť všetko perfektné, tak som sa začala chystať na posledný deň práce pred dovolenkou.

 Vyťahovala som si veci zo skrine, ktoré som mala na pláne si dnes obliecť, keď ma Harry chytil zozadu na boky, hlavu si položil ma moje pravé plece a povedal: „Môžeš ísť do sprchy.“

 Rýchlo som sa vytrhla z jeho zovretia a bežala do sprchy. Bolo mi jedno, čo si o tom myslí, ja som sa na tento deň nesmierne tešila.

 Keď som vyšla zo sprchy, tak som zbadala už oblečeného Harryho, ako sedí na posteli a hrabe sa v mobile. Nič som nepovedala a len som sa začala obliekať. Harry ma hneď zaregistroval a prišiel ku mne.

 „Dnes nie si bohvieaká výrečná. Čo sa stalo?“ chytil ma za bradu, čím ma prinútil sa na neho pozrieť. Vyzeral tak... čudne. Príliš starostlivo. Neviem, prečo.

 „Nič, len sa teším na dnešný deň,“ mykla som plecami a usmiala sa.

 „Vážne ti nič nie je?“ spýtal sa a na tvári sa mu objavila vráska.

 „Vážne,“ prikývla som.

 „Tak ja teda idem urobiť niečo na raňajky,“ povedal, dal mi pusu a pustil mi tvár.

 „Dobre,“ usmiala som sa a začala som na seba naťahovať rifle. Popritom som si pohmkávala melódiu nejakej piesne.

 Zišla som dolu schodmi, kde ma už Harry čakal s kávou. To bolo jediné, čo som dnes mala na pláne raňajkovať. Vlastne, ako vždy. Sadla som si za stôl a pozerala sa na Harryho, ktorý jedol niečo, čo ma nezaujímalo, čo to je, pretože som myšlienkami bola v nejakej inej dimenzii, a usrkával si z čaju. Dnešné raňajky prebehli bez hocijakej konverzácie, čo prišlo divné aj mne, no moc som to neriešila a o nejakú konverzáciu som sa nepokúšala.

 Do štúdia sme šli znova každý vlastným autom, aj keď nie vždy to tak bolo. Dnes sme šli dokonca tak, aby sme tam boli načas a nie skôr. A to sa ešte nestalo.

 Prišli sme tam a bolo päť minút pred ôsmou, chalani tam už stáli a čakali, keby im odomknem. Preskakovali z nohy na nohu. Nie z toho, že by im bola zima, veď je teplé májové ráno, skôr z nedočkavosti. Veselo o niečom debatovali a nahlas sa smiali, aj vtedy, keď už sme boli dnu. Vyzerá to, že dnes máme všetci dobrú náladu, len Harrymu sa to nejako nedarí. Dokonca aj Paul sa smial! Zdá sa, že všetci sme sa tešili koncu, len Harry nie.

 Po pätnástich minútach ranného, rituálneho pripravovania, sa Paul vybral niečo vybavovať a chlapci sa okamžite postavili za mikrofóny.

 Kým chlapci odišli na najkratší obed, aký kedy mali za celý čas, pretože naň mali len 15 minút, tak ja som zatiaľ hrýzla jablko v štúdiu. Zrazu mi prišla textovka, ktorá mi vyzdvihla náladu ešte vyššie.

„O 9PM už budem doma. Xx“

 Po prečítaní tejto správy som začala dúfam, že do deviatej dokončíme všetko, čo sme pred dvomi mesiacmi s chalanmi z One Direction začali, a že už budem doma. Pri tejto myšlienke sa otvorili dvere a dnu vstúpili chalani.

 „Už sme tu. Môžeme pokračovať,“ povedal Zayn, potom sa presunul k mikrofónu a dnes už po piatykrát začal spievať jeho sólo.

 „Bude mi to chýbať,“ zašepkal mi Harry do ucha.

 „Čo?“ spýtala som sa ho, pretože som nechápala, čo by mu malo chýbať. Veď toto určite nie je ich posledné album.

 „To, že budeš niečo ako náš nadriadený a my budeme musieť pred tebou spievať. Škoda, že toto je už posledná pesnička  albumu,“ vysvetlil mi.

 „Ale veď si sa nevedel dočkať, kedy túto pesničku budeme nahrávať,“ oponovala som mu.

 „To áno, ale myslel som si, že ju budeme nahrávať skôr a nie ako poslednú. Zjavne som sa mýlil,“ mykol plecami, ale bolo na ňom vidieť, že mu to nie je až tak jedno.

 „To si sa teda mýlil. Mal si s ňou prísť tak, ako aj z ostatnými a možno sme ju nahrávali skôr a nie poslednú,“ mykla som plecami a tvárila som sa pri tom tak rezignovane, ako by to bola tá najlogickejšia vec na svete. Pre mňa to vlastne aj tak bolo.

 „Aj by som s ňou prišiel, len to som ešte nepoznal teba,“ povedal a usmial sa.

 „A čo s tým mám ja,“ prekrížila som si ruky na hrudi.

 „Veľa. Tá pesnička je o tebe, Sofia. Becuase I fallen, fallen, fallen in love with you,“ povedal s úsmevom,  postavil sa zo stoličky a zamieril si to pred mikrofón.

 Do riti! Tak toto je horšie, ako lepšie. Kúsok textu z tej pesničky mi zrazu zhoršil náladu tak neskutočne, ako sa ešte nikomu nepodarilo. On sa do mňa zamiloval?! To sa nemalo stať.

 „Sofia? Je ti dobre? Si nejaká bledá,“ skonštatoval Louis.

 „J-je mi dobre, len som sa zamyslela,“ odvetila som mu a potriasla som hlavou, aby som na to viac nemyslela. Veď sa zas nič také nestalo. Len neopätujem lásku jednému, o deväť rokov mladšiemu, chlapcovi.

 Harry až do konca dňa nevyliezol z nahrávacej miestnosti a tak som nemala možnosť sa s ním porozprávať. Neviem, či to bolo dobré lebo zlé. Vlastne som ani nevedela, čo by som mu povedala, ak by som mala možnosť. Možno to je takto lepšie. Už sa s ním musím prestať stretávať. Toto už je vážne. Veď na začiatku mi sľúbil, že pôjde len o sex a porušil to! To je ale iba jeho smola! Vlastne dnes by som to aj tak skončila. No keby mi to nepovedal, končilo by sa mi s týmto vzťahom- nevzťahom omnoho lepšie.

 „Zlato, prekvapenie!“ skríkol za mnou hlas a ja som sa tak zľakla, až som zhíkla.

 „Čo? To vyzerám až tak zle?“ spýtal sa ma.

 „Nie. Len si ma prekvapil! Ach Thomas!“ skočila som po ňom a pobozkala som ho.

 „To sú tí, čo s nimi teraz pracuješ?“ spýtal sa ma a hlavou ukázal smerom k miestnosti, kde si zatiaľ nič netušiaci chalani vyspevovali. Ešteže cez to sklo nevidia, ináč by sme tú pesničku ani nedohrali a bol by to len stratený deň.

 „Hej, ale ich teraz nerieš? Prečo si tu?“ spýtala som sa. Na predošlé výčitky svedomia voči Harrymu som už ani nepomyslela.

 „No nebola si doma a ja som sa nevedel dočkať a došlo mi, že jediné miesto, kde by som ťa počas pracovnej doby mohol nájsť je tu a tak som prišiel za tebou,“ usmial sa na mňa.

 „ Ty si zlatý, tak si mi chýbal!“ povedala som a obšťastnila ho ďalším bozkom.

 „Ešte budeš dnes dlho?“ spýtal sa ma nedočkavo.

  „Nie. Za minútku to ospievajú a potom ma čakajú dva mesiace zaslúženého voľna,“ hrdo som povedala a ďalšiu minútu sme sa rozprávali, kým chalani nedospievali.

 Zrazu sa otvorili dvere od miestnosti, kde si doteraz chlapci vyspievavali dušu a všetci piati vošli ku mne a Thomasovi.

 „Sofi a máme to!“ zakričal Niall, keď ako prvý vošiel dnu. Thomasa si ani nevšimol pod tým tlakom radosti, ktorý z neho sršal.

 Počkala som, kým tu vojde aj posledný z nich, v tomto prípade vysmiaty Harry,  a prehovorila som: „Chlapci, chcela by som vám predstaviť Thomasa, môjho manžela.“

 Keď som to vyslovila, tak Harrymu zamrzol úsmev na tvári. Celý čas som vedela, že hru, ktorú začal so mnou hrať vyhrám ja! Dnes sa moje predtuchy len potvrdili...

Koniec! Nečakali ste niečo takéto, že? Keď ma ten koniec napadol, tak som sa usmievala celú deň od ucha k uchu. Konečne sa mi to páči a nie ako v Rock Me! Čo si myslíte vy? Chcem váš názor, keď už je koniec. Keby aj pozitívny nebol, ale potešilo by ma, keby tu boli komentáre od všetkých, čo to čítal, hoc' aj anonymne... Ďakujem, že ste vydržali až do konca... 

Btw: Musela som si zmeniť dizajn, pretože blogu drbalo, aj keď sa mi to tak moc nepáči, ale čo už ... :/