Celou chodbou sa rozliehal dupot topánok na
tenkom a nehorázne vysokom opätku. Za týmto zvukom sa vždy skrývala jediná
osoba. Tá, ktorej meno nevedeli, ale vedeli, že ide od nich, že je ich verná
sekretárka. To, že sa blížila neznamenalo nič dobré. Nikdy. Všetci, čo ten zvuk
počuli úfali, že nezastane pri nich. Narovnali sa, aby pôsobili, že sa nič
nedeje. Všetci sa narovnali, až na piatich dospievajúcich mužov, krčiacich sa
na nepohodlných plastových stoličkách. Tí si boli istý, že dupot si ide pre
nich a priali si, aby boli neviditeľný.
Keď dupot utíchol, tak títo piati zdvihli hlavu
a ostatný si vydýchli. Nikomu z týchto piatich mužov nebolo jedno, čo
sa teraz bude diať a ostatný, tí ktorých to obišlo, na nich hodili súcitný
pohľad. To im však nijako nepomôže.
Päť obetí sa postavilo z neforemnej
stoličky a vybrali sa za tou slečnou na vysokých topánkach. Znova sa
chodbou rozliahli kroky. Tentoraz to boli kroky šiestich párov nôh. Prvý pár
bol ten nepríjemný, ktorý túto cestu už raz absolvoval, ďalších päť párov
patrilo rôznym tipom teniskám, ktoré sa snažili ísť čo najtichšie a najnenápadnejšie,
aj keď si veľmi dobre uvedomovali, že majú pozornosť všetkých, okolo ktorých
prešli. Na čele týchto piatich mužov bol Liam James Pane, ktorý mal smolu
a sedel najbližšie ku kancelárii, odkiaľ prišiel zvuk vysokých topánok,
preto má tu „česť“ ísť prvý. Za ním sa zo sklonenými hlavami vliekli: Louis
William Tomlinson, Zayn Jawaad Malik, Harry Edward Styles a túto reťaz, za
sebou idúcich ľudí, uzatváral Niall James Horan.
Všetci šiesti zastali pri jediných červených,
masívnych dverách na celej chodbe. Hneď, ako by ste zbadali tieto dvere, nebolo
by pochýb, že za nimi sedí hlava tohto všetkého. Dvere boli na samom konci
tejto dlhej chodby. Kým sa k ním dostali, tak mali pocit, akoby šli
na posledný súd. Mysleli si, že tá
chodby je preto tak dlhá, aby si mohli uvedomiť všetky prehrešky, ktoré kedy
urobili, kým cez ňu prejdú.
Slečna na vysokých topánkach otvorila dvere
a uvoľnila priechod dnu tým piatim ľuďom za ňou. Liam James Payne
a jeho „družina“ sa poslednýkrát nadýchli, predtým než vošli dnu.
Za stolom už sedeli John Timothy a Milica
Greenová. Týchto dvoch už všetci piati poznali veľmi dobre, nie ako tú na tých
vysokých topánkach, ktorá im vždy príde zavolať na rozsudok smrti. Slečna
Milica a pán John boli tí, čo im oznámia rozsudok smrti a zároveň to
boli tí, ktorých sa všetci tak obávali. Pán Timothy bol ženatý muž s dvomi
maloletými deťmi (viac ako desaťurčite nemali) a slečna Milica Greenová
bola slobodná žena. Nikto však nepochyboval o tom, že medzi týmito dvoma
je aj niečo viac, než len nevinný pracovný vzťah, nikto sa však neodvážil im to
povedať.
Títo dvaja autoritatívny ľudia sedeli vedľa
seba a škodoradostne sa usmievali na zmučené tváre piatich, už
zmieňovaných, mužov. Slečna Greenová ukázala na kožené sedadlo, pred ich
mahagónovým stolom a tým naznačila týmto piatim ľuďom, aby si posadali.
Oni tak aj spravili.
„Už môžeš ísť, Melinda,“ povedal Timothy
a meno tej na tých vysokých opätkoch bolo odhalené, no naďalej rovnako
nepodstatné. Dvere sa zavreli.
„Pekný
deň, chlapci,“ usmiala sa na nich ešte širšie Milica. „Iste vás zaujíma, prečo
sme si vás dnes zavolali, však?“ pokračovala a čakali na ich reakciu.
Hocijakú. Všetci piati prikývli.
„Dnes to
nie je kvôli tomu, že by ste a verejnosti vyrobili nejaký škandál, aj keď
tie vaše protesty nie sú žiadna sláva,“ ujal sa slova John. „Dnes to je kvôli
niečomu inému.“
Chlapci nevedeli, či je to dobrá správa, alebo
zlá a preto sa radšej netešili.
„Zistili sme, čo by vás mohlo trochu skrotiť,“
povedala Milica a veľavýznamne sa pozrela na Timothyho.
Niall Horan si vymenil pohľady so svojimi
kolegami a opäť uprel zrak na obe osoby sediace pred ním, ktoré od neho
delí len stôl.
„Zajtra k vám nasťahujeme psychologičku.“

hej tak co?:OOO to vypadá naprosto bombově :33 těším se na první část :))
OdpovedaťOdstrániťSsúper rýchlo ďalšiu :)
OdpovedaťOdstrániť