Dolls 11

Miesto, kam sa fanúšičky nedostanú... Zákulisie

„Vallerie, poď si k nám sadnúť,“ zavolala ma Perrie, no ja som ju moc nevnímala. Bola som až príliš zaujatá vystúpením, ktoré chlapci predvádzali na pódiu. Síce som to videla len zo zákulisia, ale stálo to za to. Bolo skvelé ich vidieť, ako si to užívajú. Tak to je tá svetlá stránky ich slávy, o ktorej mi hovorili. Doteraz som nechápala, prečo to z Modestom po tom všetkom ešte nevzdali, no teraz to už chápem. Toto je to, čo chcú robiť a Modest im tú prácu zabezpečuje.

„Vallerie?“ znova som začula hlas, ktorý patril Perrie.

„Už idem,“ povedala som. Vrhla som posledný pohľad na pódium a šla som si prisadnúť k Perrie, Eleanor a vínu.

„Páči sa ti šou?“ spýtala sa ma El.

„Je to úžasné,“ povedala som a na pritvrdenie mojich slov som ešte aj prikývla.

„Aj ja som sa na to prvýkrát tak pozerala. Je úžasné vidieť to, ako si to užívajú,“ povedala a usmiala sa tým smerom, kde som ja pred chvíľou stála.

„Áno to je,“ pridala sa aj Perrie a zrazu sme sa všetky tri pristihli, že sa pozeráme tým istým smerom. Smerom k pódiu, keď dohrala pesnička a všetci piati sa zjavili pred nami.

Zayn sa okamžite vrhol k Perrie a Louis objal Eleanor. Musel, pretože sa na nás pozerali Timothy s Greenovou. Síce sa tí dvaja netvárili práve najpriateľskejšie, keď sa objatie Perrie a Zayna zmenilo na bozkávanie, ale aspoň sa nerozkrikovali.

„O päť minút máte byť späť,“ pochmúrne im oznámil John a ukázal na hodinky na jeho ruke.

„Idem na toaletu,“ povedal Niall a nenápadne vrhol pohľad na El. „Potom pôjdem hneď do šatne, takže sa potom uvidíme, až keď pôjdem naspäť na pódium, takže zatiaľ,“ dopovedal a znova sa pozrel na Eleanor.

Všetkým nám bolo jasné, prečo nás Niall opustil. Po dvoch minútach zas El bola tá, čo si potrebovala odskočiť, pretože už si bola istá, že Niall je už prezlečený a čaká ju na toaletách.

Keď už sa ani Johnovi, ani Milici nepozdávalo to zdržania, tak ich silou-mocou vyhnali do šatní.

„Ešteže nešli s nimi až do šatní,“ pošepla mi Perrie, keď sa chlapci stratili z dohľadu a Milica s Johnom sa nepohli z miesta. Aspoň zatiaľ.

„Predstav si ich výraz, keby tam prišli a nenašli tam Nialla,“ povedala som a predstavila si výraz ich tvárí.

„Hneď by šli na toalety skontrolovať, či tam Niall náhodou nevracia a na ich potešenie by ho tam nenašli vracať, no na ich zdesenie by ho tam našli vo vrúcnom objatí s El,“ Perrie sa uškrnula.

„Vieš, že to nie je vtipné?“ zhrozene som sa jej spýtala.

„Áno, ale chcela by som vidieť, akoby sa tvárili, keby ich tam objavili. To by totiž bolo vtipné,“ povedala a vtedy som sa aj ja zasmiala.

„Konečne,“ zapišťala Greenová a tým nás vyrušili. Obidve sme sa obzreli a zbadali chalanov. Keď som medzi nimi uvidela Nialla, tak sa mi uľavilo.

„Rýchlo. Ledva to stíhate,“ popohnal ich John a strčil ich na pódium. Znova sa rozoznela hlasná hudba a melodické hlasy skupiny One Direction. Vtedy sa opäť vrátila medzi nás Eleanor.

„No ako? Stihli ste rýchlovku?“ podpichla ju Perrie.

„Žiadna nebola,“ povedala El, naoko naštvane, no jej líca sa začervenali a kútiky úst sa nadvihli.

„Ale no tak, El. Neklam,“ Perrie do nej drgla.

„Neklamem. Vážne nič nebolo. Len sme sa... bozkávali,“ hanblivo povedala.

„A čo tie vzdychy, ktoré tak znepokojili Timothyho a Greenovú?“ Perrie sa znova uškrnula.

„Čože? To vážne?“ Eleanor sa zatvárila vystrašene a začala s obzerať za Johnom a Milicou, ktorý sa vyparili, aby si mohli niečo vybaviť.

„Nie. Perrie ťa len tak straší,“ upokojujúco som ju pohladila po ruke a usmiala sa na ňu. Eleanor si počuteľne vydýchla.

„To nebolo smiešne, Pezz,“ karhala ju Eleanor, no Perrie sa stále usmievala.

„Povedz nám, Eleanor. Aký je Niall v posteli? Je taký plachý ako všetci Nialla poznáme, alebo je to presný opak toho, ako Nialla poznáme,“ podpichla ju Perrie.

„To čo sú za otázky,“ začervenala sa El.

„Normálne. Medzi dievčatami. Tak povedz,“ Perrie mykla plecami.

„Prečo nám ty nepovieš, aký je Zayn v posteli?“ vrátila jej Eleanor.

„Pretože ste sa neopýtali,“ odvetila Perrie, celkom logicky.

„Tak aký je?“ opýtala sa El.

„Ja som sa pýtala prvá,“ povedala Perrie.

„No dobre. Ale ja t to nepoviem, pokiaľ ty nie,“ Eleanor sa nedala odbiť.

„Tak teda dobre. Zayn je nepredvídateľný,“ povedala Perrie a usmiala sa. Akoby spomínala na jej prežité posteľné scény.

„Ako to myslíš?“ zapojila som sa do rozhovoru.

„Presne tak, ako som to povedala. Vždy je to inak. Podľa našej nálady. Raz je to také krásne, že si prajete, aby sa to nikdy neskončilo a inokedy je to ako vojna, ktorá nemá víťaza, pretože na konci obaja padneme unavený,“ Perrie metaforicky opísala svoj sexuálny život zo Zaynom. „Tak a teraz ty,“ dodala a pozrela sa na Eleanor.

„Popravde. Vlastne ani neviem,“ odpovedala.

„Nerozumiem,“ Perrie sa zamračila.

„Ja som s ním ešte nespala,“ povedala a stíšila pri tom decibeli svojho hlasu.

„To vážne?“ vykríkla Perrie a zakryla si pri tom ústa.

„A to je ako možné. Veď v poslednom čase ste na to mali dosť času, nie?“ spýtala som sa jej, km Perrie nevychádzala s údivu.

„No mali,“ priznala sa.

„Tak ako je potom možné, že nič nebolo?“ spýtala sa Perrie, keď sa jej znova vrátil hlas.

„Niall je zástanca: ‚Sex až po svadbe‘,“ vysvetlila nám Eleanor.

„Takže Nialler je ešte panic,“ povedala Perrie a znelo to viac ako konštatovanie, než otázka.

„Áno, je,“ potvrdila El. „A čo ty, Vall?“ Eleanor sa zjavne snažila zahovoriť.

„Áno. Čo ty, Vall?“ pridala sa k nej Perrie.

„Čo ja?“ spýtala som sa, aj keď som veľmi dobre vedela, kam tým mieria.

„Máš na obzore nejakého fešáka?“ spýtala sa Perrie a upierala na mňa svoj pohľad.

„Nie,“ mykla som plecami. „Nepotrebujem chlapa.“

„Koľko si už sama?“ spýtala sa El.

„Dlho. Od polovice výšky som chlapa nemala,“ povedala som. Nevedela som, koľko tomu už je.

„To je koľko?“ spýtala sa El tú otázka, na ktorú som nemala odpoveď. Začala som teda rátať. Strednú som skončila ako sedemnásťročná, výšku som skončila, keď som mala dvadsať tri, čiže v dvadsiatich som sa rozišla s Davidom, teraz mám dvadsať päť...

„Už päť rokov,“ takto znel môj konečný výsledok.

„Kokos! T ti nechýba sex?“ Perrie bez okolkov na mňa vystrelila túto otázku.

„Vlastne ani nie. A povedzme si pravdu. Vždy si môžeš nejakého chlapa na to najať,“ povedala som a na to sme sa všetky tri rozosmiali.

„Tu je nejako veselo,“ povedal Liam.

„Na čom sa smejete?“ spýtala sa Louis a sadol si na stoličku vedľa El.

„To je jedno. Už vám skončil koncert?“ zahovorila som.

„Áno, ešte pol hodina a idem späť,“ povedal Niall a pri tom hodil vražedný pohľad na Louisa, ktorý sa na neho ospravedlňujúco usmial.

Ja, El a Perrie sme sa opäť začali smiať a snažili sme sa ignorovať nechápavé pohľady. Nabudúce, keď bude koncert, zvážim, či budem s Perrie a Eleanor sedieť pri víne...

Nová časť, presne tak ako som sľúbila.

Nejdem sa vykecávať, len vám prajem pekného Silvestra a šťastný nový rok  :)

Dolls 10

(Nie) Je to tak ako to má byť

Ďalšie tri dni ubehli ako voda. Perrie tu bola skoro stále, čo znamenalo, že ju zo Zaynom sme vídali minimálne. Keď som dnes v noci nemohla spať, tak som rozmýšľala, ako by som im ešte pomohla a aj preto som sa dnes vybrala do mesta. Spomenula som si, ako sa mi Liam sťažoval, že už sa nemôže s Danielle kontaktovať, pretože mu kontrolujú všetko. Už nie len twitter, ale už aj mobil a že to nie len jemu ale všetkým, preto ani len nemôžu svojim rodičom úprimne odpovedať na otázku: „Ako sa máš?“

Ako som u spomínala, dnes som sa vybrala do mesta na nákupy. Mnohé by si pod tým slovom predstavili, že si idem kúpiť nové topánky, alebo šaty. Síce je pravda, že jedným topánkam som neodolala a musela si ich kúpiť, no preto som tu nešla. Kúpila som päť nových SIM kariet. Jednu Liamovy, jednu Zaynovy, jednu Harrymu a Louisovy a jednu Niallovy. Je to nelegálnejšie, ako len nelegálne, pretože keby sa o tom Timothy alebo Greenová dozvedeli, tak sme všetci ďalej než v háji, no pochybujem, že by ma niektorí z nich udal.

„Mám pre vás darček!“ skríkla som, keď som bola ešte len v hale a vyzúvala si topánky.

„My nič nepotrebujeme,“ povedal Harry a usmiala sa na mňa.

„Myslím, že niečo áno,“ protirečila som mu a vošla rovno do obývacej izby, kde (ako som predpokladala) boli všetci. Každému som dala do ruky jednu SIM kartu.

„Ale veď ja mám číslo,“ nechápal Niall. Čakala som, že to nepochopia, ale mňa najviac zaujímala Liamová reakcia.

„Ďakujem, Vallerie,“ povedal, postavil sa a objal ma.

„Nemáš za čo,“ zašepkala som mu do ucha a objatie mu opätovala.

„Aha, už to chápem!“ Louis sa plesol po čele. „Ďakujem veľmi pekne.“

„Mohol by mi to niekto vysvetliť?“ Niall sa obzeral po všetkých.

„To je na to, aby si mohol hocikoho kontaktovať bez toho, aby na to Modest prišiel,“ povedal Liam a stále sa díval na ten mali kúsok plastu, ktorým som mu z časti zmenila život.

„Tak to je ten najkrajší darček, aký som za posledné tri roky dostal. Opravujem sa. Vallerie, máš pravdu, toto vážne potrebujeme,“ povedal Harry a taktiež ma objal. Po ňom sa vystriedal aj Zayn, Niall a Louis.

„Musíte však používať aj to staré číslo, pretože by sa Greenová s Timothym divili, že zrazu sa z nikým telefonicky nespájate. Chápete, bolo by to podozrivé. Dúfam však, že toto bude naše tajomstvo, pretože by mi už neverili a už by som nikomu nič nevybavila a je dosť možné, že aj Zayn by mal opäť zakázané sa s Perrie stretávať,“ vážne som prehovorila a dúfala, že si tieto slová zobrali naozaj k srdcu.

„To je jasné,“ povedal Liam a už si do mobilu dával svoju novú SIM kartu.

Zazvonil zvonček pri dverách.

„Do pekla! Hádam to nie je niekto z Modestu!“ zanadával Zayn a rýchlo si každý z nich schoval svoj darček tak, aby to nemohol John ani Milica vidieť, potom šiel Niall otvoriť.

„Eleanor!“ radostne vykríkol odo dverí.

„To je kto?“ otočila som sa k svojej spoločnosti so záujmom na neznáme meno.

„Niallerova a moja priateľka,“ Louis mykol plecami.

„Čože?“ nechápala som, ale ani ma to neprekvapovalo. Je veľa vecí, ktorým som nepochopila hneď na prvýkrát a v tomto dome sa mi to stáva častejšie, ako často.

„Pre verejnosť som ja jej priateľ, ale ako všetci vieme, ja som gay, teda vlastne bisexuál a ja tvorím pár s Harrym a tak,“ vysvetlil mi to tak, že som z toho pochopila len to, čo som už vedela.

„Toto je Vallerie,“ povedal Niall, keď vošli do obývačky a ja som sa otočila za jeho hlasom, aby som sa pozrela na jeho a Louisovu priateľku, „naša psychologička,“ dopovedal. Eleanor bola štíhla, vysoká bruneta s úprimným úsmevom na tváry.

„Ahoj Eleanor,“ podišla k nej Perrie a objala ju.

„Ahoj,“ odzdravila ju.

„Tak už si prišla z Ameriky,“ privítal ju Harry a taktiež ju chytil okolo pliec.

„Očividne,“ odvetila a mykla plecami.

„Ahoj,“ podišiel k nej Zayn.

„Ahoj, priateľka,“ Zayna vystriedal Louis so žartovným úsmevom na tváry.                                        

„Čau,“ usmiala sa na neho, potom ho slabo päsťou buchla do ramena a nakoniec ju Louis uzavrel vo svojom zovretí.

„Hej! Ona je moja priateľka!“ s úsmevom na tváry povedal Niall a pritiahol si ju bližšie k sebe.

„Ešte chcem niečo dodať k tomu darčeku,“ odkašľala som si. „Chápem, ak sa budete sťažovať svojim priateľkám, pretože oni vedia, ako to v skutočnosti je, ale rodine by ste nemali nič hovoriť, pretože, ako som sa dozvedela, oni nevedia o ničom a určite by to nenechali len tak a potom by to prasklo. Ja viem, že to bude ťažké, ale určite to chápete,“ súcitne som na nich pozrela. Síce ich tváre bojovali s nesúhlasom, no nakoniec prikývli.

„O čom je reč? A nič v zlom, ale ako to, že si tu Perrie?“ spýtala sa Eleanor.

„Za tým stojí Vall,“ Zayn sa usmial, žmurkol na mňa a potom si Perrie pritiahol bližšie za driek.

„A to ako?“ stále nechápala.

„Jednoducho mám zatiaľ dobrý vplyv na Timothyho a Greenovú,“ mykla som plecami, akoby to bola obyčajná vec, aj keď sme všetci dobre vedeli, že to tak nie je.

„Aha, jasné,“ prikývla a usmiala sa.

„Niall, Vallerie nerozumie vášmu trojuholníku. Vysvetli jej to,“ povedala Perrie.

„Jasné!“ plesol sa po čele. „Asi vieš, že Louis má pred verejnosťou priateľku, aby Modest utajil, že v tvorí pár s Harrym a práve Eleanor je tá, čo mu robí priateľku. Keď sme boli natáčať videoklip ku Gotta be you v New Yorku, tak sa tam Louis s El zoznámil. Po internete začali kolovať fotky, že El s Louisom tvoria pár a vtedy Greenovú a Timothyho napadlo, ako by mohli utajiť Louisovu a Harryho vzájomnú náklonnosť. Eleanor a Louis museli prehlásiť, že spolu chodia, no práve vtedy sme sa my dvaja, teda ja a El, začali častejšie stretávať a tak nejako sme sa dali dohromady, no nemali sme odvahu to povedať ani Timothymu a ani Greenovej, aby sa to náhodou nejako nezvrtlo a my dvaja sme sa už nikdy nevideli. A teraz sa Eleanor vrátila znova s Ameriky a tí dvaja, čím myslím Timothyho a Greenovú, ju tu poslali, aby prišla pozrieť Louisa, zatiaľ čo ani len netušia, že ona prišla za mnou, pretože nevedia, že El chodí v skutočnosti za mnou. To je jediná vec, ktorá sa nám podarila pred Modestom skryť,“ vysvetlil mi Niall a popritom si stále držal Eleanor blízko seba.

„To vám teda držím palce, aby sa to podarilo udržať v tajnosti čo najdlhšie,“ povedala som a usmiala sa na nich...

To dievča má byť El, aj keď to nie je El. No  predstavte si, že to El je! :D

Takže, som strašne sklamaná, že k minulej časti nebol žiaden kometár, no časť vám dám aj tak. Síce ju mám napísanú už tri dni, no chcela som ju pridať až po komentári. Čo už. Dúfa, že táto sa dočká komentáru a ak pôjde všetko tak ako by malo, tak zajtra tu bude nová časť, preto dúfam, že bude komentár :)

Dolls 9

Naivka

Večerná idylka. Všetci sedíme na gauči s pop-cornom na kolenách a kukáme komédiu, na ktorej sa dá vážne zasmiať. Keď som sa prvýkrát pozrela na tento gauč, tak som si pomyslela, že nie je možné, aby sa toto raz stalo. A už tobôž nie za taký krátky čas, akým je týždeň.

Náš hlasný smiech prerušil zvonček pri dverách. Okamžite sme sa prestali smiať a obzerať s jeden po druhom, kto čaká návštevu.

„Zayn? Nečakáš náhodou Perrie?“ spýtal sa Harry.

„Nie. Na dnes sme sa nedohodli. Dnes má s babami koncert,“ zamračil sa, no napriek tomu sa postavil a šiel ku dverám, keď zvonček zazvonil druhýkrát. Tentoraz už náhlivejšie.

„No konečne. To ti ale trvalo. Kde sú všetci?“ vyštekla Greenová, hneď ako cvakla zámka. Louis s Harrym od seba odskočili, každý na opčnú stranu sedačky a Niall si napchal plné ústa pop-cornu. No zbohom, z tohto páchne problém.

Keď som na sebe pocítila štyri vystrašené pohľady, tak som sa radšej zodvihla a vybrala sa do haly k smeru, odkiaľ prichádzal Milicin mrazivý hlas.

„Zdravím Vallerie. S tebou som s prišla porozprávať,“ upriamila svoj pohľad na mňa. Kývla hlavou smerom ku kuchyni a tým mi naznačila, že ju mám nasledovať.

„Prečo tu bola Perrie?“ oborila sa na mňa hneď ako sme sa ocitli v kuchyni.

„Len preto, aby som si s ňou a zo Zaynom vyjasnila jasné pravidlá,“ prehovorila som sebavedomo. Vedela som, že sa ma raz na to opýtajú a už som vopred mala pripravenú reč.

„Pravidlá? Ale veď tie obaja poznajú už dávno,“ zúžila oči a založila si ruky v bok.

„Došlo mi, že vedia, že sa nemajú stretávať,“ povedala som a pretočila som očami, čím som predstierala, že to by napadlo každému, ale popravde som sa bála, čo so mnou bude. „Vlastne som sa chcela s tebou, nie s tebou a Johnom, porozprávať. Myslím si, že nie je dobré, keď ste im zakázali sa spolu stretávať. Prečo si tu vlastne sama? Kde je John?“ snažila som sa ju trocha obmäkčiť predtým, než na ňu vysypem, čo by som chcela a všetci dobre vedeli, že na Timothyho má Greenová slabosť.

„Ten?“ odfrkla si. „Je doma s manželkou a tými svojimi deťmi. Vraj dnes nemá čas na piatich magorov a tak som tu sama,“ povedala a nachvíľu sa jej zaleskli v očiach slzy, no hneď uprela svoj pohľad na okno a dívala sa na prednú záhradu, kým tie dotieravé slzy nezahnala, keď svoj pohľad opäť upriamila na mňa, tak bolo vidieť, že dúfa, že som si jej chvíľkový skrat nevšimla. A ja sa budem tváriť, že som si o nevšimla.

„Ale to je jedno, kde je John! Vráťme sa naspäť k našej téme. Čo si si so Zaynom a Perrie potrebovala vyjasniť?“ opäť si založila ruky v bok. Na Milici bolo super to, že každého volala krstným menom a nie urážkami, ako to mal vo zvyku John. Aspoň som nemusela identifikovať, či je Zayn „štetka“ alebo „pako“.

„Dostala som taký nápad. Zavolala som si tu Perrie, pretože som si potrebovala spresniť, ako je na tom ich vzťah...“

„A čo si zistila?“ Milica mi skočila do reči a bola plná očakávaní.

„Zistila som, že váš plán má úplne opačný smer, ako by si ty s Johnom chcela,“ usmiala som sa na ňu.

„Ako to myslíš?“ vyštekla na mňa a znova zúžila svoje zelené oči.

„Poznáš to porekadlo: ‚Zakázané ovocie chutí najlepšie‘?“ spýtala som sa.

„Áno, poznám,“ prikývla.

„Presne to sa u nich deje,“ povedala som a na potvrdenie svojich slov som ešte aj prikývla.

„Obavám sa, že tomuto nerozumiem,“ pokrútila hlavou, no už tak nepríjemne nežmúrila oči. Zdá sa, že rozumela, no chcela väčšie vysvetlenie, ako len toto.

„Jednoducho, dovolíme im sa stretávať a ich to časom prejde,“ mykla som plecami, akoby sa tým dalo všetko vyriešiť. Kiež by. „A na druhej strane aspoň sa objavia nové fotky, na ktorých sú šťastný a ukojí to spoločnosť,“ ešte som dodala a dúfala, že toto ju trocha presvedčí. Veď čo môže byť pre Modest viac ako skvelá popularita?

„Ja neviem. Nemala by som robiť takéto rozhodnutia bez Johna. Predsa len, on je polovica tohto všetkého,“ Milica nachvíľu zaváhala, no ja som presne vedela, ako ju zlomiť. Čo môže byť horšie ako naštvaná žena?

„Ale John tu teraz nie je. Nechal ťa tu nechať ísť samú, čo znamená, že sama môžeš robiť aj rozhodnutia,“ povzbudivo som sa na ňu usmiala. Dobre som vedela, že Greenovú zlomím skôr ako Timothyho, ak Timothyho vôbec niekedy zlomím.

„Máš pravdu! Som tu sama, takže sama robím aj rozhodnutia,“ prikývla a zahryzla si do spodnej pery. Vedela som, že to bude už len lepšie.

„Myslím, že tvoj nápad je skvelý. Zayn a Perrie by sa mali stretávať, veď koniec koncov ta si tu psychologička, ty by si to mala najlepšie vedieť. Ty by si nám predsa neklamala, keď my sme tí, čo ťa platia, však?“ pozrela sa na mňa a ja som len rozhodne prikývla. Snažila som sa tváriť profesionálne, aj keď moje podvedomie skákalo dva metre do vrchu od radosti, to však Milica nemohla vidieť.

„Uvidíš, že za chvíľu ich to prejde,“ usmiala som sa na ňu a pomyslela si, že ak za chvíľu považuje navždy.

„Som rada Vallerie, že som sme sa dohodli. Mala by som už ísť,“ povedala a vybrala sa von z kuchyne. Zjavne sa ešte pozrieť na chlapcov.

„To už ideš!“ povedala som to trocha hlasnejšie než by bolo zvykom, aby to chlapci počuli až do obývačky a tvárili sa aspoň trochu prijateľne pre Modest, aj keď pochybujem, že sa hrali na rebelov a nestrúhali dobrotu, keď Greenová bola pár metrov od nich.

„Áno už by som mala,“ prikývla.

„Tak ťa aspoň odprevadím,“ úprimne som sa na ňu usmiala. S časti preto, že som bola rada, že už ide a z časti preto, lebo som bola nesmierne rada, za to, že Milica je naivka.

Pred odchodom sa ešte bola pozrieť na chlapcov do obývačky. Niall sa stále napchával pop-cornom, chudák, potom to bude zle. Harry s Louisom boli stále každý na opačnej strane sedačky a ani na seba nepozreli. Zayn a Liam sa správali presne tak, ako vždy, dokonca Liam sa Milici pozdravil. Milica bola očividne spokojná s tým, ako to v obývačke vyzerá a bez slova sa pobrala ku vchodovým dverám.

„Dovidenia, Vallerie. Dúfam, že to takto bude pokračovať,“ povedala a zmizla vonku. Ja som však dvere za ňou zavrela až vtedy, keď mi zmizlo z dohľadu jej auto.

„Chlapci, mám veľmi dobrú správu,“ povedala som hneď, ako som vošla do obývačky. Tentoraz už sama.

„Od Greenovej? Bojím sa,“ striasol sa Louis, ktorý sa už opäť vracal ku Harrymu.

„Áno, od nej,“ prikývla som.

„Tak nás už toľko nenapínaj, čo to je?“ spýtal sa Harry.

„Zayn, môžeš ;sa stretávať s Perrie. A dokonca legálne!“ radostne som vykríkla a dosť sa mi uľavilo, že teraz svoju radosť už môžem aj prejaviť.

„To ako vážne?“ postavil sa zo sedačky.

„To ako vážne,“ roztiahla som svoj úsmev do ešte väčších rozmerov.

„Kde je háčik?“ pochybovačne na mňa pozrel, no oči mu od radosti svietili.

„Práve že nikde!“ ubezpečila som ho.

„Ja ťa milujem!“ vykríkol a objal ma.

„Vážne? Pred týždňom si ma skoro zabil,“ zasmiala som sa.

„Časy sa menia. Ako sa ti podarilo ju presvedčiť?“ spýtal sa.

„Takže...“ začala som, no Niall ma prerušil: „Môžeš to vysvetli neskôr, pretože mňa to zaujíma, ale nutne si musím odskočiť.“

„Jasné,“ súcitne som sa na neho usmiala a keď som sa po jeho odchode pozrela na takmer prázdnu misu s pop-cornom, pochopila som, kam ide...

V prvom rade sa veľmi, veľmi, veľmi.... ospravedlňujem, že ste museli tak dlho čakať. Mám pre to len jedno jediné vysvetlenie a tým je: vianočný zhon! Ďalej sa mi už k tomu nechce vyjadrovať, pretože mám omnoho lepšiu správu, s ktorou sa s vami musím podeliť! Dostala som LAPTOP!!! Wohooooooa! To je pre mňa vynikajúca správa a najlepšia správa na tom je (aj pre vás), že časti budú častejšie :) Už len aby opravili na intráku wi-fi a je to :) To je všetko, čo som chcela. Dúfam, že sa vám časť páčila natoľko, aby ste je ohodnotili svojim komentárom...

Dolls 8

Spolubývajúca

Pri dverách zazvonil zvonček. Dobre som vedela, kto tam je, no nešla som otvoriť. Čakala som, kedy Zayn zdvihne svoj zadok zo sedačky. Dnes sú presne tri dni odkedy som bola s Perrie a na dnes sme sa rozhodli, že príde. Najskôr to nepovažovala za dobrý nápad, ale keď som jej vysvetlila, že to bude dobré, pretože Greenová a Timothy si budú myslieť, že to je preto, aby som si s nimi vyriešila nejaké veci, tak sa potešila. Len zatiaľ neviem, ako to spravím nabudúce. To by mi už tí dvaja neverili.

„Perrie?“ počula som Zaynov zaskočený hlas. „Čo ty tu?“

„Zayn, poďme dnu,“ povedala mu namiesto pozdravu a mne sa kútiky úst skrútili do úsmevu.

Dvere sa zatvorili a ja som sa postavila z gauča, aby som si to lepšie užila.

„Ahoj, Vallerie,“ usmiala sa na mňa Perrie, keď ma zbadala.

„Ahoj,“ odvetila som jej s úsmevom na tváry.

„Čo to?“ spýtal sa Zayn so záujmom v tváry a zamračil sa na mňa. Asi by som to mala brať osobne, no proste to nejde.

„Zayn, zlatko. To Vallerie toto vymyslela. Ona nám chce pomôcť, aby sme sa mohli stretávať,“ vysvetlila mu Perrie a objala ho.

„To vážne?“ neveriacky sa spýtal a pozrel sa na mňa. Len som prikývla a širšie sa na nich usmiala. Bola som rada, že sa mi aspoň toto podarilo. Aspoň na teraz.

„Ďakujem,“ povedal a podišiel ku mne. Potom urobil niečo, čo som tušila, že urobí, ale aj tak ma to prekvapilo. Objal ma.

„Vôbec nie je za čo. Neskôr budeme musieť vymyslieť niečo iné, ale dnes sa nám to určite prepečie,“ znova som sa usmiala a Zayn ma pustil. Túžobne sa pozrel na Perrie, ale nepohol sa odo mňa. Zjavne ho mrzelo jeho správanie, no mne to už bolo ukradnuté. Hlavne, že teraz je všetko v poriadku. Na ničom inom teraz nezáleží.

„Zayn, na čo čakáš? Zober Perrie a zavrite sa vo tvojej izbe. Urobte si súkromie,“ strčila som ho smerom k Perrie a čakala kedy ju bude za ruku ťahať hore schodmi.

„Ďakujeme, Vallerie,“ prvýkrát ma oslovil menom a nie zámenom „ona“.

Nič som nepovedala, len mu rukou naznačila, aby pokračoval v ceste hore schodmi.

„Mal by som navštíviť očného, alebo tu vážne je Perrie?“ Louis si sadol vedľa mňa, na gauč, na ktorom som sedela posledných päť minút, odkedy Perrie so Zaynom zmizli v zákutiach Zaynovej izby.

„Nemusíš ísť ku očnému. Dobre vidíš,“ znova som sa usmial. Sama som nečakala, že ma takto poteší, že ma má Zayn rád.

„To sa ti ako podarilo?“ zvedavo sa spýtal Louis a ponúkol ma želé cukríkmi, čo držal v ruke.

„Vlastne som sa len stretla s Perrie a dohodla sa s ňou, že dnes sa tu zastaví,“ mykla som plecami a zobrala si z vrecka cukríkov. „A kde je vlastne Harry?“

„Čaká na mňa vo svojej izbe,“ mykol plecami a upieral svoj pohľad na televízor, kde akurát nejaký pes zachraňoval planétu. Americký film, ktorý gumuje deťom mozgy.

„Tak prečo tu sedíš so mnou?“ pozrela som sa na neho.

„Vieš Vallerie, je to divné,“ skonštatoval.

„Čo je divné na to, že ťa Harry čaká?“ spýtala som sa, aj keď som vedela, že práve na to nepoukazuje.

„Na tom nie je nič divné. To Harry robí stále,“ mykol plecami a snažil sa tváriť neutrálne, aj keď mi neušlo to, že pri Harryho mene sa jeho kútiky úst mierne nadvihli. „Divné je, že si tu, do tohto domu, prvýkrát napochodovala s Johnom a Milicou a teraz nám pomáhaš práve v tom, čo tí dvaja chcú na nás zmeniť.“

„Keď sa snažíš prerobiť ľudskú osobnosť, ty si ten, čo potrebuje pomoc,“ odrapotala som.

„Čože?“ skúmavo sa na mňa pozrel.

„To je moje motto, ktorým sa snažím riadiť počas svojej psychologickej kariéry a výnimku neurobím ani u vás. Vieš Louis, to čo máte v sebe je to, čo vás charakterizuje a vy nie ste duševne chorí. To je to, čo Timothy a Greenová nepochopili. Vy nepotrebujete psychológa. Vy potrebujete niekoho, kto vás zbaví Modestu a ja urobím všetko, čo je v mojich silách, aby som vám v tom pomohla,“ zaprisahala som sa.

„Prečo si sa teda dala dokopy s Modestom?“ upriamila na mňa svoj modrý pohľad.

„Pretože som vedela, že keď ma taká mocná firma, kde nepracuje nikto s čistým svedomím, volá na pomoc, tak to bude vážne,“ pravdivo som odpovedala. „Nikdy som nemala v úmysle s nimi spolupracovať, len dúfam, že sa mi podarí vám pomôcť, aj keď na to nie je zameraná moja profesia. Teda anorexia je to, čím sa z časti zaoberám, no neviem, či Niallovy pomôžem sa z toho dostať. Na to Niall potrebuje pomoc odborníka, no to nemôže, aby sa to nedostalo na verejnosť,“ neveriacky som pokrútila hlavou. Akoby až teraz začalo na mňa upadať to, čo treba napraviť.

„Ďakujem, že to pre nás robíš,“ objal ma a postavil sa. „Idem pre Harryho.“

„Chcel si povedať: Idem za Harrym,“ usmiala som sa.

„Nie. Idem pre Harryho. Nenechám ťa tu samú pozerať túto kravinu, kde lietajú psy. Ty sa snažíš nám pomôcť a mi ťa tu nechávame samú. To nie je fér. Ani sa nepohni, pretože sa mi ťa nebude chcieť hľadať,“ povedal a zbehol hore schodmi. Usmiala som sa. Bola som rada, že pomaly začínam patriť do tohto domu...

Tento bude bez obrázku, pretože sa ponáhľam, ale je tu nová časť a ja som zvedavá, čo si o nej myslíte, preto by ma potešila reakcia a komentár :) Hope U like it

Dolls 7

Všetko ja na dobrej ceste

Akurát na dnes som si dohodla stretnutie s Perrie v jednej odľahlej kaviarni na kraji Londýna, lenže ja som sa tam nemala ako dostať, keď nevlastním nijaké auto a preto teraz sedím v taxíku a mám pred sebou ešte aspoň desať minút cesty, zatiaľ čo už tri minúty meškám. Hlúpe zápchy!

„Prepáč meškám,“ povedala som a usadila sa na stoličku oproti blondíne.

„Ja viem. Zápchy,“ usmiala sa na mňa. „Taktiež som len teraz prišla, takže vlastne nemeškáš. Ty si teda Vallerie?“ Vôbec som nečakala takúto reakciu od hviezdy, ktorá vyhrala x-factor. Bola fakt milá

„Áno, to som ja,“ prikývla som a vyzliekla si krémový kabát, ktorý som hneď prevesila cez operadlo stoličky.

„Čo je zo Zaynom?“ rýchlo sa spýtala a na tvári sa jej zračil ustarostený výraz.

„Nebudem ti klamať. Je na tom vážne zle a preto by som potrebovala vymyslieť nejaký spôsob, ako by ste sa mohli stretávať bez toho, aby ste boli na očiach,“ vysvetlila som jej dôvod tohto stretnutia.

„Nerozumiem. Prečo si sa teda neporozprávala s ním a namiesto toho si vyhľadala mňa?“ pozrela sa na mňa a ja som pocítila zrazu strach, že mi nebude veriť. Presne tak, ako Zayn.

„Objednali ste si?“ vyrušila nás čašníčka.

„Zelený čaj,“ povedal Perrie, bez toho aby spustila pohľad z mojej tváre.

„Ja si dám kapučíno,“ povedala som a čašníčke som podala nápojový lístok s úsmevom na tváry.

„Preto som sa o tom nerozprávala so Zaynom,“ pokračovala som v našej téme, akoby nám nikto ani nevyrušil, „pretože on odmieta hocijakú komunikáciu medzi nami dvoma.“

„Nechápem prečo, keď mu chceš pomôcť,“ neveriacky pokrútila hlavou a ja som sa rozhodla, že jej vyklopím prečo, aj keby ma to malo stáť, že ona bude mať ku mne presne ten istý prístup, ako Zayn.

„Ja totiž bývam s nimi v ich dome na príkaz Modestu a ani mi aj platia za to, že im robím viac-menej psychologičku,“ priznala som a radšej som uprela pohľad na svoje ruky, ktoré som mala položené na stole.

„Ako to myslíš, že viac-menej?“ chytila sa toho, čo som najmenej čakala. Znova som na ňu uprela svoj gaštanovohnedý pohľad.

„Pretože - ako som sa dozvedela v deň, keď som už prakticky bola presťahovaná – im robím aj niečo ako pestúnku a mám na nich vlastne žalovať, keď urobia niečo, čo sa Timothymu ani Greenovej nebude páčiť. Lenže ja nemám v pláne na nich žalovať a keby mi ich nebolo ľúto, tak od tej zmluvy, čo mám z Modestom odstúpim, lenže sa nedokážem dívať na to, ako ich ničí prístup Modestu,“ dostala som zo seba to, čo ma prakticky utláčalo a trápilo celý ten čas, čo som bývala s nimi v jednom dome. Perrie bola ticho. Vlastne bola ticho dlhšie, než pár sekúnd a už som si myslela, že som stratila šancu aj u nej a Zaynov problém sa mi nepodarí vyriešiť.

„Ja sa Zaynovy vlastne ani nedivím,“ dostala zo seba po dlhej odmlke.

„Veď ani ja. Keby som do ich domu neprišla v sprievode tých dvoch protivných, slizkých ľudí s falošnými úsmevmi, tak si myslím, že jeho dôveru by som si získala rýchlejšie, ale bohužiaľ, už je neskoro,“ úprimne som povedala a aj si uvedomovala v akej prdeli vlastne som, čo sa Zaynovej dôvery týka.

„Ja ti verím,“ povedala Perrie a úprimne sa na mňa usmiala. Vážne úprimne.

„Naozaj?“ neubránila som sa tejto otázke.

Čašníčka priniesla našu objednávku a po tom, ako sme obidve zamrmlali: „Ďakujem.“ sme pokračovali v rozhovore.

„Naozaj,“ Perrie potvrdila svoje slová.

„Ja som taká rada. Vieš, v ten deň, keď som ti zavolala, tak som počula Zayna srdcervúco plakať,“ pozrela som sa na Perrie, ktorej sa na tvári zavil bolestný pohľad. „Počula som aj to, ako ho Niall utešovala a práve to ma inšpirovalo k tomu, aby som ti zavolala. Perrie, Zayn ťa naozaj ľúbi,“ chytila som ju za ruku a popritom som nespúšťala pohľad z jej tváre, zatiaľ čo ona hlavu sklonila, pretože jej oči sa začali plniť slzami, „a myslím, že asi pochopíš, keď ti poviem, že som toto urobila aj preto, aby som k Zaynovy našla cestu a ja. Hneď mi došlo, že ak mi budeš ty dôverovať, tak aj on. Viem, že to znie neuveriteľne, ale ja tím chlapcom chcem a potrebujem pomôcť. Mám taký pocit, že keby som ich teraz opustila, tak by zle dopadli a ja by som i to nikdy neodpustila. Záleží mi totiž na nich,“ priznala som sa.

Perrie zodvihla hlavu. Po lícach jej stekali slzy a postavila sa zo stoličky. Chvíľu som si myslela, že odtiaľto odíde a ja tu ostanem sama sedieť, no ona sa vybrala smerom, ktorý viedol ku mne a objala ma.

„Ďakujem,“ plačlivo mi zašepkala do pleca a ja som sa usmiala. Vedela som, že už je všetko na dobrej ceste...

Nová časť! A v týždni... šok, čo? Vlastne aj pre mňa. Totiž som nečakala, že nás triedna pošle domov len preto, že 5 mojich spolužiačiek dostali parazitné kamošky. No vlastne ona má z toho problém, že nás poslala domov, aj keď nechápem prečo, keď jej to vraj riaditeľ dovolil, lenže.... to jej jedno. Hlavné je, že je tu nová časť. Časť, ktorá som vedela o čom bude, len som nevedela ako ju napíšem a inšpiroval ma k nej TENTO príbeh (vrelo odporúčam prečítať. Je úžasný!). Ďakujem za to, že si to vôbec čítate a dúfam, že bude aj komentár a reakcia :)