Dolls 22

Pomoc od Milice

„Som rada, že si prišla, Milica,“ privítala som ju skôr, než som ju vlastne pozvala dnu. Toto je to, čo plánujem celý týždeň. Naplánovať to bolo ľahšie, než môj posledný plán, ktorý vyšiel presne podľa predstáv, no tento plán je oveľa dôležitejší, pretože na ňom stojí viac ako atmosféra v dome, kde bývajú, nateraz, šiesti ľudia. Ak sa tento plán podarí ukončiť úspešne, tak to ovplyvní životy mnohých ľudí, nie len Harryho s Louisom, Nialla s Eleanor, Liama s Danielle a Zayna s Perrie. Nie, v tejto hre je omnoho viac.

„Čo také naliehavé si potrebovala?“ arogantne povedala, sama sa pozvala dnu a zložila si drahé slnečné okuliare z tváre.

„Ja... chcela som sa s tebou porozprávať, ako žena so ženou,“ povedala som bez nejakých obchádzok, pretože som vlastne ani netušila, aké okľuky by som mala vymyslieť.

„Čože?“ nechápavo na mňa vyvalila oči a ja som nevedela, či sa nemám začať báť. „Takže nerobia problémy?“ dodala a mne odľahlo, že sa nechystá byť zlá. Myslím, že mi v tomto dosť pomohlo to, že som na Milicu Greenovú bola vždy vľúdna.

„Nie. Nechceš kávu?“ spýtala som sa.

„Takže babský rozhovor? A prečo nie?“ povedala a vybrala sa do kuchyne, akoby tu odjakživa bývala a to sa stavím o čokoľvek, že bola len v troch miestnostiach tohto obrovského domu. V chodbe pri schodisku, v obývačke a v kuchyni.

Sama pre seba som sa usadila a bola som rada, že čo sa týka hlavy Modestu, tak práve Milica je tá zlomná osoba, pretože neviem, o čom by som sa rozprávala s Timothym.

„Cukor alebo mlieko?“ opýtala som sa, čím som narušila tú chvíľu ticha, popri ktorej som chytala ingrediencie potrebné na kávu.

„Ani jedno,“ stroho odvetila a pozrela som na svoju postavu sediacu na stoličke. Okamžite sa narovnala a stiahla brucho.

Po chvíli som pred ňu posadila kávu a sadla si na stoličku oproti nej.

„Kde sú tí piati?“ spýtala sa a odpila si z neosladenej kávy.

„Vlastne neviem, dnes majú voľno, tak sa rozpŕchli,“ úprimne som odvetila a odpila si z kávy, ktorá bola výrazne bledšia od Milicinej, pretože bola ochutená mliekom. „Zavolala som ťa tu preto, lebo som sa s tebou chcela porozprávať o Johnovi,“ dodala  som a sama seba som prekvapila, že som si vôbec spomenula na to, ako sa volá. Tak dlho som ho, ani v myšlienkach, neoslovila menom.

Všimla som si, ako sa Milica pri tom mene strhala, no hneď sa na to pousmiala a snažila sa to zamaskovať tým, že si znova odpila z kávy.

„Prečo by si sa o ňom chcela rozprávať?“ pokojne sa spýtala, keď položila kávu opäť na stôl a mimovoľne si začala preplietať prsty na rukách.

„Pozri, Milica. Sama si hovorila, že som najlepšia vo svojom odbore, takže mi neunikli tvoje pohľady na jeho osobu a myslím, že nie je tajomstvom, že John pôsobí v manželstve, kde sú dve deti,“ povedala som ďalšiu priamočiaru vetu a tentoraz sa ani Milica nesnažila zakryť, že mám pravdu.

„A čo teda chceš odo mňa, keď si už všetko preskúmala tým svojím psychologickým pohľadom?“ oborila sa na mňa, no nemyslela to zle. To, že je protivná je jej útočisko.

„Porozprávať sa,“ jednoducho som povedala. „Ja viem, že to nemáš ľahké, ale zaujímalo by ma, prečo s ním pracuješ, keď ťa to ubíja? Je mi jasné že ťa využíva ako milenku, ale obe vieme, že sa so svojou ženou nerozvedie a nezačne si s tebou. Preto sa pýtam, prečo?“

„Ja neviem, mám ho rada. A prečo sa vlastne do toho staráš?“ spýtala sa, ako by sa spamätala, komu čo hovorí.

„Aj ja ťa mám rada. Záleží mi na tebe a nepáči sa mi, ako ťa John využíva,“ povedala som napoly úprimne, bola som si však istá, že ak sa to podarí, tak sa Milica nemusí nikdy dozvedieť, že to bolo skôr z iných dôvodov a ešte s nám môžu byť aj priateľky.

„Ale čo ak ma nevyužíva?“ začala sa neúspešne brániť.

„Obe vieme, že to tak nie je,“ chytila som ju za ruku a snažila sa o očný kontakt s tou pehavou brunetkou. „Povedz mi Milica, prečo s ním stále spolupracuješ, keď si si vedomá toho, že ťa len využíva?“

„Pretože ho milujem a dúfam, že jedného dňa sa na mňa pozrie tak, ako na tú jeho prekliatu ženu!“ vykríkla, vytrhla si ruku a pozrela sa na mňa s očami plnými sĺz. „Ja viem, že ma len využíva a som naivná krava, pretože mu skáčem do jeho pascí, ale... ale... Bola si ty vlastne niekedy zamilovaná?“ vyhŕkla na mňa a tým ma prekvapila.

„Áno, bola. Viem, aké to je, no on so mnou nikdy nerobil to, čo s tebou robí Timothy!“ snažila som sa jej vstúpiť do svedomia a zabudla som aj na to, že v jej prítomnosti ho volám menom.

„Je to vôbec normálne? Prečo práve mňa stretlo také nešťastie?“ opýtala sa a hneď na to sa rozplakala. „Asi by som mala ísť,“ začala sa dvíhať zo stoličky, no ja som ju hneď musela zastaviť. Teraz nie len z dôvodu plánu, ale aj preto, že mi jej prišlo ľúto a chápala som ju ako žene ženu. Musím však priznať, že mi jej bolo aj ľúto.

„Nie!“ zastavila som ju. „Hlavne v takomto stave nikam nechoď. Nie len z psychologického hľadiska je to nesprávne, ale sama musíš dobre vedieť, že to nie je múdre rozhodnutie,“ dodala som a pozerala sa na to, ako sa znova posadila a svoje chudé ruky položila na červenú šálku s kávou.

„Máš pravdu. Nemala by som nikam ísť,“ povedala. „Vlastne by som tu mala zostať a spýtať sa ťa, ako sa zbaviť Jo-,“ odmlčala sa, „Timothyho.“

„Vedela by som o jednej možnosti,“ usmiala som sa na ňu.

„Tak sem s ňou,“ aj ona sa usmiala. Spoznala som ten úsmev na jej tvári. To bol úsmev zákernosti. Chcela sa zbaviť minulosti, v ktorej dodnes žila.

„A vieš čo? Chcem do tej kávy cukor aj mlieko,“ povedala a ja som vedela, že sa chytá si svoj život osladiť.

Bola tu však ešte jedna vec. Teraz vlastne neviem, či je alebo nie je dôležitejšia, no som si istá, že väčšina práce z môjho plánu je hotová...

****

Časť bez obrázka. A vlastne je to aj jedno. Hlavné je, že je časť. A chcela by som vedieť, čo by ste povedali na to, keby som povedala, že toto je posledná časť...