Dolls 19

S pomocou sa ľahko vypláva na povrch

Myslím, že som už prišla na riešenie, ako by sa dalo vyriešiť, to čo je tu práve teraz tým najväčším problémom. Zavolala som si teda Louisa a Harryho do obývačky zatiaľ, čo Liam bol na návšteve u nejakého kamaráta, ku ktorému mu ešte nezakázali chodiť, Niall bol zavretý v izbe s Eleanor, ktorá tu bola opäť vyslaná za Louisom na príkaz Milice. Ona sa však zavrela do izby s Niallom a nevyzerá to tak, že by za sa chystali odtiaľ vystrčiť. A Zayn s Perrie si zašli do mesta a potom do kina, ani neviem na aký film, ale vlastne mi to bolo jedno, pretože otázka: Čo dnes dávajú v kine? je tá posledná, čo mi vŕta v hlave.

Najskôr som šla pre Harryho, pretože som ich samozrejme nemohla zavolať oboch naraz, to by sa mi nepodarilo.

„Harry?“ otvorila som si dvere, keď ma už po asi siedmom zaklopaní na dvere naďalej ignoroval.

„Myslel som si, že ti dôjde, že tu nemáš chodiť, keď ti neodpovedám. Si predsa psychologička, mala by si vedieť kto si čo myslí,“ ihneď sa na mňa oboril.

„S tým, že som psychologička máš pravdu, ale nie som médium, aby som vedela, čo si myslíš,“ odvetila som a aj napriek tomu, že ma tu očividne nechcel som sa rozhodla, že vstúpim ďalej, až k posteli, na ktorej trávi celé dni.

„Aké médium, čo to tu trepeš?“ zamračil sa na mňa. „To je jedno. Už len z princípu, by si to mala vedieť. Veď takéto veci ťa naučí sám život,“ pokračoval a potom si ľahol, otočený mi chrbtom. Zjavne si myslel, že týmto na odradí, ale ja sa nedám. Nie po toľkom úsilí.

„Prepáč, máš pravdu. Nemala som tu len tak vtrhnúť, ale keď ja s tebou potrebujem nutne niečo prebrať,“ ospravedlnila som sa.

„Ja teraz nemám náladu,“ zamrmlal len tak do vankúša.

„A kedy ju ty v poslednom čase máš?“ podpichla som ho.

„Áno, pokračuj, len sa zo mňa smej. Takto ti vážne pomôžem, máš pravdu,“ ironicky sa uškrnul.

„Harry, ty vieš, že ja som to tak nemyslela, tak sa prosím ťa neurážaj,“ sadla som si na kraj postele a chytila ho za rameno.

„Ja viem, ale vážne nemám náladu, prepáč,“ opäť sa posadil a ja som si všimla, že má stále na sebe pyžamo, aj keď sú už štyri hodiny poobede, akurát si dal hrubé ponožky a hrubí pletený sveter, ktorý vyzeral akoby ho urobila pani Weasleyová z Harryho Pottera, akurát H mu tam chýbalo, inak bol úplne identický. Nedivím sa, veď z toho nič nerobenia mu musí byť zima.

„No toto je vážne dôležité a myslím, že by ti to mohlo aj vrátiť náladu,“ povzbudzujúco som sa na neho usmiala.

„Čo by už len mne mohlo vrátiť náladu?“ ironicky sa uškrnul a hneď mu úsmev z tváre zmizol a zatváril sa bolestivo, ako by ho ten ironický úsmev udrel do tváre. Bolo mi ho ľúto. Neskutočne.

„Tak to aspoň skús. Za skúšku nič nedáš a aspoň zabiješ čas. Hlavne mi nehovor, že máš niečo dôležitejšie, pretože vylihovanie a žalovanie sa papieru textom, s ktorého by mohla byť pesnička, ale nakoniec to vyhodíš, aj keď si ich napísal už toľko, že by si už mal aj zaplnený celý album,“ úprimne som sa na neho usmiala, pretože som si myslela, že práve toto by mu mohlo pomôcť.

„Ako to vieš?“ zašepkal a pozrel sa mi priamo do očí.

Len som mykla plecami a povedala: „Aj Louis to robí.“

Nachvíľu som zazrela, ako sa mu nadvihli kútiky úst, ale tento zjav sa mu hneď vytratil z tváre.

„Dobre, tak ja teda idem, keď je to také naliehavé,“ povedal a zdvihol sa z postele. Tak toto bolo ľahšie, ako som si myslela.

„Kde mám vlastne ísť?“ spýtal sa.

„Do obývačky, počkaj ma tam, aj si ešte pre niečo idem,“ usmiala som sa a vybehla som z jeho izby akože do tej svojej, lenže hneď ako sa stratil na schodoch som začala potichu klopať na Louisove dvere.

„Slobodno, je otvorené,“ ozval sa tlmený hlas z vnútra. Tak som teda vošla.

„Ah, to si ty,“ povzdychol si.

„Čakal si snáď niekoho iného?“ spýtala som sa z nadvihnutým obočím a pohľadom upriameným na jeho postavu, taktiež sa váľajúcu na posteli.

„Vlastne ani nie,“ priznal sa a pokrčil plecami.

„Louis mohol by si mi z niečím pomôcť?“ na rovinu som sa spýtala, pretože som nemala moc času, aby Harry nemal podozrenie a nebodaj ma nezačal hľadať.

„S čím?“ ihneď sa spýtal.

„To je prekvapenie,“ usmiala som sa na neho.

„V poslednom čase sú prekvapenia to posledné, čo by som chcel,“ povedal a otočil sa na bok, mne chrbtom.

„Ale je to aj strašne dôležité,“ snažila som sa presvedčiť, aj keď som vedela, že mi nechýba veľa a presvedčím ho. Louis si typ človeka, ktorý neskutočne zvedaví, aj keď má zlú náladu. Povaha sa u ľudí nemení za žiadnych okolností.

„Čo by to teda malo byť?“ opäť sa mi otočil tvárou.

„To by už nebolo prekvapenie,“ zatvárila som sa šibalsky.

„No dobre, ale ak to bude nejaká kravina, tak ťa naštvem,“ pohrozil mi prstom a už sa staval z postele. Usmiala som sa, pretože tejto potrebe sa jednoducho nedalo zabrániť.

Vyliezli sme z jeho izby a ja som ho rovno ťahala do obývačky, kde by mal čakať Harry.

Hneď, ako sme potichu prekročili prah obývačky som zbadala kučeravú hlavu, ktorá vytŕčala spoza operadla sedačky, na ktorej sedel dotyčný, ktorej tá hlava patrila. Tentoraz som bola tak strašne rada za zariadenie obývačky, pretože mi padlo neskutočne vhod, že sedačka je otočená ku nám chrbtom, aspoň si Harry nevšimol to, prečo som si bola a rovno nezdrhol. Zato Louis vedľa mňa stuhol ako soľný stĺp a prehovoril: „Vallerie.“

Vedela som, že je to zlé, hlavne keď sa na to Harry otočil a šibol po mne nenávistným pohľadom. No ja sa nevzdám. Dotiahla som ich až do spoločnej miestnosti, tak to nevzdám, pretože by sa mi to mohlo stať osudným. Alebo skôr by sa mi to stalo osudným, už v živote by som ich na nič nenahovorila.

„Povedal som, že neznášam prekvapenia,“ Louis sa zatváril kyslo a zamračil sa na mňa.

„Ja odchádzam,“ zahlásil Harry a už staval zo sedačky, že odíde.

„Žiadne také, ani jeden z vás sa odtiaľto nepohne. Aspoň nie dovtedy, kým si to medzi sebou nevyriešite,“ zatrhla som im to a postavila sa pred Harryho, aby som mu zatarasila cestu, zatiaľ, čo Louisa som pevne zvierala za dlhý rukáv.

„Tu nie je čo vysvetľovať, Vallerie. Jasne mi povedal, že náš vzťah je nanič a vlastne nikam nevedie. Vraj som bisexuál, vraj by som si mal nájsť nejakú ženu a začať si s ňou, akoby sa láska dala ovplyvniť však, ale ty by si to predsa mala vedieť najlepšie, si totiž psychologička. Mala by si vedieť, čo je pre našu dušu najlepšie, ale toto to totiž nie je, pretože jediný pohľad na neho ma neskutočne ničí. Tak mi láskavo dovoľ odísť,“ poprosil, zatiaľ čo sa mu slzy valili po lícach jedna za druhou.

„Nie, to teda nie,“ protestovala som a pozrela som sa na Harryho, na toho, koho Louis meno ani nedokázal vysloviť, a hľadala som u neho nejakú podporu, pretože som vedela, že aj keď to povedal, nemyslel to vážne. Ale Harry nič, len sa neho díval, ale už sa viac nesnažil sa cezo mňa predrať a odísť.

„Ale je to tak, veď sa ho spýtaj,“ vyzval ma. „Dobre si pamätám, ako mi povedal, že ma neľúbi, pretože to čo bolo medzi nami nebola skutočná láska, ale choroba. Chápeš, choroba!“ hovoril a pritom dôsledne zvýrazňoval minulý čas.

„Presne o tomto som sa s vami chcela porozprávať. Sadnite si, obaja!“ rozkázala som im.

„Vallerie, toto nemá zmysel,“ zašepkal Harry.

„Sadnite si!“ zopakovala som a tentoraz som im ukázala na sedačku, s ktorej sa Harry pred chvíľou postavil. Obaja sa teda posadili.

****

Konkrétne táto časť bude bez obrázka. Vysvetlím prečo. Veľmi sa ospravedľňujem, že časť je tak neskoro, ale z nejakého dôvodu mi nejde vôbec zapnúť na notebooku antivirus a ani ineternet. tak preto. Moc ma to mrzí a práve aj z tohto dôvodu tu nebude obrázok, stade odkiaľ pridávam časť totiž nemám ani jeden obrázok. Moc ma to mrzí, ale skôr sa časť pridať nedala. Viem, že ostatné autorky (tie, ktorých príbehy stoja za zmienenie, teda aj tie, ktorých príbehy čítam) pridávajú časť v priemere raz za mesiac, ale ja vonkoncom nepatrím k takým autorkam a už vonkoncom nechcem pridávať časť raz za mesiac a preto ma to tak štve. No nič... pomodlite sa, nech sa mi problém s počítačom vyrieši čim skôr a prosím vás moc... zanechajte mi tu komentár :) Bola by som neskutočne a neopisateľne rada :)

Btw: Ak pôjde všetko podľa plánu, nová časť by mala byť včera, ale tiež bez obrázka (:(