Dolls 16

Po piatich hodinách sedenia na tvrdej stoličke, keď som nemala čo robiť len sa dívať na chalanov, ako sa usmievajú, opäť sedím. Tentoraz však sedím na pohodlnej sedačke v aute, no znova nemám čo robiť, tak pozorujem krajinu za oknom. Čo iné by ste robili, keď sa veziete v aute s nejakým neznámym chlapím, čo robí šoféra, s Niallom a Louisom vedľa seba a s Johnom Timothym?

Sama sebe som sľúbila, že dnes si už nesadnem a ako som sa tak dívala na Nialla s Louisom, tak som si pomyslela, že oni sa zas mlčky dohodli, že dnes sa už ani raz neusmejú.

„So slečnou Greenovou sme vám dnes chceli oznámiť ešte jednu vec,“ prehovoril Timothy, keď sme už opäť stáli v tej dobre známej chodbe v dome, kde som momentálne žila.

„Čo také?“ spýtal sa Zayn, pretože všetci sme už dobre vedeli, že nám nič neprezradia, pokiaľ sa neprejaví záujem.

„Určite sa pamätáte na tie vaše priania, ktoré sme vám ochotne splnili,“ povedal a nadvihol obočie, zatiaľ čo všetci piati prikyvovali. Dokonca aj Liam, aj keď práve jemu to bolo odobraté.

„Výborne,“ pokračoval John. „To si teda aj určite pamätáte, čo chcel Niall,“ ukázal na Nialla. Všetci znova prikývli, kto by si nepamätal jeden voľný večer?

„Skvelé?“ rozplýval sa Timothy. „Rozhodli sme sa teda, že dnes je ten večer, ktorý by ste mali ísť von. Zabaviť sa,“ uškrnul sa a Greenová sa k nemu pridala.

„Ale ja som si mal vybrať ten večer,“ namietal Niall. Timothy veľmi dobre vedeli čo robia. Boli si istý, že sa im po toľkom pózovaní nebude nikam chcieť ísť a takto sa tejto tiaže zbavia.

„Ale nie Niall, to si nepovedal,“ Milica pokrútila hlavou.

„Máme to teda brať tak, že sa zriekaš svojho želania?“ Timothy nadvihol svoje obočie a zrak upieral na Nialla.

„Nie. Určite nie,“ Niall pokrútil hlavou.

„Takže o ôsmej vás príde vyzdvihnúť šofér, pretože nechcem, aby ste šli taxíkom,“ povedal.

„Ale to je už o dve hodiny,“ sťažoval sa Louis.

„Ja viem,“ odvetil Timothy a odišiel.

„ Super,“ vzdychol si Liam, keď už boli zavreté vchodové dvere.

„Neviem, ako vy, ale ja si idem hodiť dvojhodinového šlofíka,“ povedal Zayn a už šliapal hore schodmi. Za ním šli aj ostatný. Bolo mi ich ľúto.

....

Po tom, ako Niall rozhodol, že sa pôjdeme odreagovať niekam do klubu, tak nás šofér zaviezol do nejakého VIP a odvtedy tu sedím, aj keď som sama sebe sľúbila, že to už dnes robiť nebudem. Lenže čo som mala robiť? Vôbec som nemala náladu sa baviť a ako som tak pozerala na svojich spoločníkov, tak oni na tom boli rovnako.

Niall len behal očami z jedného na druhého a čakal, kedy mu začnú nadávať za skvelý nápad, Louis sa snažil tváriť, že Harryho nevidí a preto radšej upieral pohľad na svoje ruky, ktoré mal položené na stole. Liam písal SMS-ky a myslím, že sa nepomýlim, ak budem tvrdiť, že s Danielle. Zayn sa tváril, akoby tu najradšej nebol, pretože som si istá, že by najradšej spal. Možno najredšej zo všetkých z nás. A nakoniec tu bol Harry. Harry, ktorý sa snažil byť čo najviac od Louisa, nenápadne po ňom pozeral a hádzal do seba jeden štamperlík za druhým, asi by som ho mala zastaviť, keď sa tak na dívam na to poloprázdnu fľašu.

„Harry,“ viac-menej som to zakričala, aby ma vôbec cez tú hlasnú hudbu bolo počuť. „Mal by si prestať.“

„Nie je ti to jedno?“ odkričal mi a zamračil sa na mňa.

„Nie, nie je,“ odpovedala som mu, no on sa robil, že ma nepočuje a znova vyprázdnil plný pohár čírej tekutiny.

„Zayn, prosím ťa, zober mu tú fľašu,“ pozrela som sa na Zayna, ktorý bol k nemu najbližšie.

„Nech si robí čo chce,“ Zayn sa na mňa zamračil a ďalej upieral svoj pohľad do neznáma.

„Harry,“ skúsila som to znova, no skočil mi do reči.

„Daj mi pokoj, dobre? Staraj sa o seba! Ja nepotrebujem tvoju pomoc. Naposledy, keď si mi pomáhala to malo katastrofálny účinok, tak mi daj teraz pokoj! A ty Louis, prečo za niekým nejdeš? Pozri koľko tu je žien! Veď ty predsa nie si čistý gay, tak na mňa zabudni a choď zbaliť nejakú štetku!“ zvrieskal. Nevadilo by mi, že po mne, ale pre čo po Louisovi?

„Vieš čo Harry? Strč sa! Ja nie som ten, čo ťa odkopol, dobre? Daj mi aspoň pokoj!“ Louis po ňom hystericky zvreskol.

„Nehádajte sa!“ zakričala som.

„Ty sa do toho nemiešaj! Keby si ho nezobrala do toho sprostého kostola, tak by bolo všetko v pohode!“ zakričal Louis, aj keď vôbec nemusel, pretože sedím vedľa neho.

Práve ma zradila moja slovná zásoba. Alebo hlas? Nedokázala som zo seba dostať ani hláska.

„Ja nemôžem za to, čo chlap hovoril,“ po hodnej chvíli som zo seba dostala.

„Prosím ťa,“ odfrkol si Zayn. „Dvakrát by som sa nehádal, že si ho podplatila.“

„Ja som nikoho nepodplatila!“ neverila som vlastným ušiam. Prečo to hovoria? Už mi neveria.

„Dobrá práca Vallerie. Asi by sme ti mali zdvihnúť plat. My nie sme hluchý, Vallerie!“ Zayn zopakoval slová, ktoré dnes povedal Timothy a pritom vyslovil moje meno, akoby to bola otrava.

„Ja s tým nemám nič spoločné!“ vykríkla som.

„To ti tak uveríme!“ odkričal mi naspäť.

„Keby si neprišla, tak ja by som bol stále s Louisom!“ znova sa do rozhovoru pridal Harry.

„Ja som ti nekázala sa s ním rozísť! Nepamätáš si, ako som sa snažila od toho odhovoriť? A ja o zvýšenie platu nestojím,“ bránila som sa. Stále som nemohla uveriť tomu, čo hovoria.

„To ti tak teraz verím! Život bol ľahší bez teba,“ zasyčal Louis. Vážne si toto myslia?

Konečne nová časť! Mala byť už včera a aj by som ju napísala, no potom som sa naštvala a tak je dnes. Dúfam, že sa páčila :) Komentárik... 

Dolls 15

Čo sa dá napraviť, dá sa aj pokaziť

Týždeň. Najhorší týždeň za celý čas, čo som tu. Dalo by sa povedať, že celý ten týždeň sa takmer nikto z nikým nerozpráva. Čo už mám teda povedať o Harrym a Louisovi? Celé dni trávia v spoločnosti seba samého zamknutý každý sám vo svojej izbe. Ani jeden z nich si nechcel dať vysvetliť, že takto to ďalej nejde. Síce Harry z tej izby ešte občas vyliezol sa aspoň najesť a napiť, lenže Louis sa ani na to málo nezmohol. Snažila som sa ho presvedčiť sa ísť aspoň najesť, keď už Harry nebol nablízku, ale ani to sa mi nepodarilo. Vraj voda mu v kúpeľni z kohútikov tečie a jesť nechce. Už aj Niall za posledný týždeň zjedol viac než Louis. Ešte aby sa aj z Louisa stal anorektik a to bude ako zlatý klinec problémov tohto týždňa.

„Harry, vážne to nemá zmysel,“ počula som Nialla, ako mu v kuchyni dohovára, inde sa Harryho vlastne ani nedalo zachytiť.

„Nie, má to zmysel. Doteraz to nemalo zmysel,“ povedal Harry. Už ani neviem koľkokrát takto odpovedal. Vlastne vždy, keď mu povedali, že to nemá zmysel takto odpovedal a presne tak, ako teraz a ako vždy, ma z tejto odpovede šlo rozhodiť.

Rozhodla som sa, že radšej pôjdem do obývačky namiesto toho, aby som si užívala vzácnu Harryho spoločnosť. Vzácnu preto, lebo v poslednom čase som Harryho vídala len málokedy, no práve vtedy keď som sa chytala zabočiť namiesto doprava, doľava do mňa Harry vrazil.

„Prepáč,“ ospravedlnil sa a ja som sa na neho pozrela, aby som mu povedala, že sa nič nestalo, lenže keď môj pohľad spočinul na jeho tvári, tak slová sa mi zasekli v krku. Oči mal celé červené a opuchnuté. Za celý týždeň som ho takto nevidela a to som ho videla často. Teda aspoň častejšie, než Louisa. Ako potom vyzerá Louis?

Odpoveď ma akoby čakala na schodoch, pretože sme počuli kroky, tak sme obaja otočili hlavu tým smerom a práve tam sa vynoril Louis. Obaja ostali stáť a dívať sa na seba. Bolo to dlho, teda aspoň dlhšie, než by so čakala, aspoň minútu určite. No potom sa Louis akoby prebral, okamžite sa zvrtol a teraz už rýchlim krokom šiel naspäť tam, odkiaľ prišiel. Zamknúť sa do svojej izby.

„Louis,“ pošepol Harry. Teraz si nie som istá, či Harry chcel, aby to Louis počul, alebo nechcel, aby to hocikto počul, no každopádne okamžite zamieril k schodom a ja pochybujem, že šiel za Louisom.

„Dobrú chuť,“ zaželala som Niallovi, keď som vošla do kuchyne. Priznám sa, že už pre mňa nebol tak veľký šok, že vidím Nialla jesť, aj keď to bo len obyčajný orieškový jogurt (pozn. autora: Dobrý bol :3).

„Ďakujem, čo sa ti stalo? Vyzeráš ako by si videla ducha,“ poznamenal a naznačil mi, aby som si sadla.

„Neviem, či som ho aj nevidela,“ povedala som a klesla na stoličku oproti Niallovy, ktorý pokojne poznamenal: „Nechápem.“

„Práve som videla Harryho, vyzerá hrozne,“ povedala som.

„Ja viem, tiež som ho videl,“ prikývol.

„A Louis vyzerá ešte horšie,“ zamrmlala som  a hlavu si podoprela rukami, ktoré som mala položené na stole.

„Ty si videla Louisa?“ Niall prekvapene na mňa vyvalil tie svoje modré kukadlá.

„Hm,“ prikývla som. „Aj Harry ho videl,“ dodala som.

„Čože? Harry videl Louisa? A videl aj Louis Harryho?“ vypľaštil tie jeho oči ešte viac, div že mu nevypadli.

„No, áno. Prečo sa to stalo? A to už to vyzeralo tak nádejne. Nechápem tomu. Jedna hlúpa hodina v kostole, či ako sa tá budova volala, a hneď je všetko v prdeli! Teraz tu chýba už len Timothy s Greenovou a deň je úplne na hovno!“ vyhŕklo zo mňa, vlastne ani neviem ako. Hlavu som si úplne položila na stôl a dúfala v nejakú spásu, ktorá všetko napraví. No nič sa nestalo.

„Nezvaľuj to na seba. Vieš, že to tak nie je,“ povedal Niall, podišiel ku mne a objal ma za plecia.

„Ja viem, že nie. Vlastne by som sa ani nedivila, keby toho chlapíka, čo rozprával tie nezmysli Modest podplatil, ale aj tak ma to neskutočne štve,“ povedala som a dúfala, že mi rozumie. Zrazu zazvonil zvonček pri dverách.

„To by mala byť El. Dnes sa má staviť,“ povedal Niall, posledný raz ma pohladil po chrbte, postavil sa, vzal si jogurt a doslova bežal otvoriť dvere.

„Výborne. Vidím, že už normálne ješ,“ od dverí som začula piskľavý hlas, ktorý nepatril nikomu inému, než Milici Greenovej.

„A ty si o Vallerie pochybovala,“ hrubým hlasom dodal John Timothy. Už len tí tu chýbali. Dnes je vážne deň blbec.

„Okamžite zavolaj zvyšok osadenstva,“ prikázal Timothy. Rýchlo som vstala od stola a nahodila kamennú tvár.

Keď som prišla do haly, tak už tam bol aj Zayn s Liamom, ktorý už prišli z obývačky a Niall behal po vrchnom poschodí a snažil sa presvedčiť Louisa a Harryho, aby vyšli z izby. Nakoniec sa mu to aj podarilo, pretože všetci traja zišli dolu schodmi.

„Vám dvom sa čo stalo?“ spýtal sa Timothy hneď ako sme tam všetci stáli a pritom ukazoval na Harryho a Louisa, ktorý sa na seba ani len nepozreli.

„Rozišli sa,“ povedal Zayn a pritom sa na nich ľútostivo pozrel. Pri týchto slovách sa na seba Timothy s Greenovou pozreli a vymenili si nepríjemný úškrn.

„No aký pekný deň dnes je,“ skonštatoval Timothy. „Dvere nám otvorí Niall, ktorý do seba pchá jogurt a ešte sa aj dozvieme, že teplému páru je koniec,“ dodal s úškrnom na tvári. Presne s takým úškrnom, aký pred pár sekundami venoval Milici.

„Asi by sme ti mali zdvihnúť plat, Vallerie,“ povedala Milica, no ja som sa na ňu nepozrela. Na jej peniaze sa môžem vykašľať. Tie sú mi úplne ukradnuté. Radšej by som jej vrátila aj tie, čo mi doteraz pripísala na účet len aby boli znova spolu. Ukradomky som však vrhla pohľad na Nialla, ktorý svoj jogurt položil bokom. To sa dalo po tých slovách čakať.

„O tom sa porozprávame neskôr. Teraz dôvod našej návštevy. Všetci sa pripravte, pretože ideme nafotiť pár fotiek pre nejakú charitu, pretože sme dlho neboli na titulných stranách. Pobaľte si svoje veci, za päť minút odchádzame, jasné? Dúfam, že s vami dvoma,“ opäť ukázal na Harryho s Louisom, „niečo urobia, pretože vyzeráte hrozne,“ dohovoril a vtedy sa všetci pobrali do svojich izieb, vrátane mňa. Ja som však šla posledná, aby to nevyzeralo, že sa chcem zbaviť tej nepríjemnej spoločnosti ktorá tu vtrhla ako veľká voda. Keď som prechádzala okolo Louisovej izby, ktorá bola na túto príležitosť nezvyčajne otvorená, tak som zbadala Louisa, ako leží na posteli a snaží sa svoje vzlyky zamaskovať tým, že kričí radšej do vankúša, potom som prechádzala okolo Harryho izby, ktorá bola tiež otvorená a Harry sedel na zemi s hlavou položenou na kolenách a jemne sa kolísal spredu dozadu. Keď som prechádzala okolo Niallovej izby, tak som počula posledný dáviaci ston a potom spláchnutie záchoda. Veď čo iné sa dalo čakať? Aj to dobré sa pokazilo...

Nová časť! Konečne! Neviem čím to bolo, ale myslím si, že nebudem preháňať ak poviem, že som ju písala celý deň! Ale konečne je tu a ja som rada, že je za mnou. Vôbec sa mi jej kompozícia nepáči, ale dúfam, že aj napriek tomu tu bude aspoň jeden komentár :)

Dolls 14

Predvídané, no nežiadúce

Bolo po všetkom. Všetci z kostola už dávno odišli. Teda až na mňa a Harryho, ktorý stále ticho sedel a svoj pohľad upieral na mne neznáme miesto.

„Harry,“ opatrne som ho oslovila, no on sa ani nepohol, ďalej tupo hľadel do neznáma, no aj tak som pokračovala. „To si bol ty, o kom ten muž rozprával však?“ spýtala som sa ho a on prikývol. Nechápala som, ako môže niekto povedať úplne cudziemu človeku, niečo tak dôverné ako je orientácia, no to som nechcela riešiť, tak som sa myšlienkami opäť sústredila na to, čo som chcela a pokračovala som. „Harry, je mi to tak ľúto, ale dúfam, že tie slová neberieš vážne. Dúfam, že vieš, že to tak nie je. Dúfam, že vieš, že ten človek, čo to rozprával sa mýli,“ hovorila som a k tomu všetkému som dúfala aj v to, že ma počúva.

„Prečo si myslíš, že to nie je pravda?“ konečne sa na mňa pozrel, no to už bolo pre mňa vedľajšie po tom, čo povedal.

„Ale Harry, to nie je pravda!“ zúfalo som skríkla a teraz som si priala, aby Timothy nebol k ním taký štedrí. Nečudovala by som sa, ani keby mal Modest prsty v tom, čo ten človek hovoril.

„Možno to všetko je pravda a ja s Louisom sme vážne chorí a to, čo je medzi nami je len naše nahováranie alebo protest proti Modestu,“ hovoril a slzy mu začali po tváry nanovo tiecť.

„Aha, takže ty si teraz myslíš, že aj tie ostatné tisícky homosexuálnych párov po celom svete len protestuje proti Modestu, hej?“ neveriacky som pokrútila hlavou.

„To asi nie, ale...“ začal, no nevedel to dokončiť.

„Ale, čo? Harry, ten človek, čo to hovoril bol pokrytec! A aj si protirečil. Na jednej strane hovoril, že Boh ťa miluje takého aký si a na druhej strane hovoril, že homosexualita je choroba! Veď to nedáva zmysel!“  rozhorčene som sa mu snažila z hlavy vytriasť tie slová, čo t pred polhodinou vykladal ten chlap. Čo si on vlastne o sebe myslí, že je nejaký Guru, ktorý bude riadiť životy ľudí?

„Ako môžeš toto povedať?“ neveriacky sa ma spýtal, postavil sa a vypochodoval odtiaľto preč. Chvíľu som nechápala tomu, čo práve urobil, no potom akoby som sa spamätala, postavila som sa a šla za ním.

Bolo dosť ťažké ho dobehnúť už len preto, že on nemal obuté topánky na trinásť centimetrovom opätku a mal najmenej dvadsať metrový náskok.

„Harry, počkaj!“ zakričala som za ním, keď už bol von a ja som v tejto budove ostala sama. No Harry ma nečakal a ďalej pokračoval v ceste do auta, ktorým sme tu prišli. Dobehla som ho až keď už sedel v aute a šofér zrejme odmietol odísť bezo mňa. Keď som sa posadila dozadu, vedľa Harryho, tak motor auta ožil a vybrali sme sa naspäť.

„Harry, vieš, že Louis si nezaslúži, aby si ho opustil kvôli lžiam?“ spýtala som sa ho, no on odmietol reagovať a ďalej sa díval von oknom.

„Harry,“ znova som sa mu prihovorila.

„Neriešme to, dobre?“ vyštekol ma mňa a ďalej som sa už nesnažila s ním nadviazať rozhovor. Nemalo to cenu.

Vošli sme naspäť do domu a hneď ako sa dvere otvorili, tak zvyšný obyvatelia domu sa z obývačky presunuli do chodby, za nami.

„Tak ako bolo?“ spýtal sa Liam, ktorý sa opieral o zárubňu. Čakala som, že Harry niečo povie, no on sa len vyzul a išiel do svojej izby, bez toho, aby sa na niekoho pozrel, dokonca ani na Louisa a to u neho nebolo zvykom, takže to prišlo čudné úplne každému, dokonca aj mňa to šokovalo a to viem, čo sa mu stalo.

„Harry?“ Louis za ním skríkol, no on sa na tých schodoch ani len nezastavil. Neviem, koho mi bolo v tej chvíli viac ľúto, či Harryho, či Louisa.

„Čo sa mu stalo?“ Louis na mňa uprel svoj modrý pohľad.

„Poď so mnou do kuchyne,“ povedala som a vyzula sa z topánok, čím som znova od nich bola o hlavu nižšia. Obaja sme šli do kuchyne, kde sme mali aspoň aké-také súkromie.

„Louis, neviem, ako ti to povedať, ale Harry na to nie je dobre,“ začala som.

„Nerozumiem. Čo sa mu stalo?“ okamžite spanikáril, presne ako som si myslela.

„Ty si kresťan, však?“ spýtala som sa ho a on prikývol, tak som pokračovala. „Prišli sme do kostola a ten chlap, čo totam celé vedie, neviem, ak sa volá.“

„Kňaz,“ skočil mi do reči.

„Zrejme,“ prikývla som. „Tak ten kňaz tam rozprával o homosexuáloch a asi vieš, aký má tá vaša viera na to názor,“ opatrne som vyberala slova, no Louis opäť len prikývol, aj keď som videla, ako bledne, „tak Harry úplne všetko, čo tam o tom hovoril zobral vážne. Teraz si myslí, že váš vzťah je choroba alebo nejaký protest proti Modestu. Snažila som sa mu to vyhovoriť, ale on ma nepočúval. Stále si hovoril en to svoje. Je mi to ľúto, Louis,“ radšej som skončila, keď som videla, ako zbledol a chytil sa okraju stola, keď ho zradila rovnováha.

„Idem za ním,“ rozhodne povedal.

„Neviem, či to je dobrý nápad,“ pokrútila som hlavou.

„Ja ho musím vidieť, Vallerie. Jednoducho musím,“ povedal a už vychádzal von z kuchyne, za Harrym. Nesnažila som sa mu to vyhovoriť. Možno je lepšie, ak si to vyrozprávajú sami, no aj tak som sa nemohla zbaviť toho hrozného pocitu, že všetko sa skončí zle.

Po chvíľke samoty v kuchyni som vyšla aj ja a okamžite sa na mňa vrhli Niall, Liam a Zayn, ktorý sa dovtedy s chodby ani nepohli.

„Vallerie, čo je?“ oslovil ma Zayn.

„Myslím, že sa všetko rúca,“ povedala som a šla som hore do svojej izby. Vedela som, že toto im ako vysvetlenie stačí, už len preto, že ďalej sa ma nikto nič nepýtal.

Prechádzala som popri Harryho izbe. Louis bol už izbe. Vedela som to podľa toho, že nebol pred dverami, pretože on by sa nevzdal a vedela som to aj podľa toho, že som odtiaľ počula rozhovor, no nesnažila som sa počúvať.

Za celý deň som už nevyšla z izby. Vlastne to nebolo až tak dlho, keď z toho kostola sme prišli o štvrtej poobede a už o ôsmej som už šla spať. Vlastne som ani nevedela, čo budem do tej ôsmej robiť, ale dole som sa neodvážila ísť, bála som sa a ani neviem kedy, zaspala som.

Zobudil ma buchot na dvere. Rýchlo som s postavila z postele.

„Vallerie, to som ja. Louis,“ ozvalo sa spoza dverí a ja som otvorila.

„Čo sa deje, Louis,“ ospanlivo som povedala, no snažila som sa prebudiť.

„Vallerie, on... on... Harry, on sa, on sa so mnou rozišiel,“ dostal zo seba so slzami a ja som ho objala. Myslela som si, že sa to takto skončí, no dúfala som, že nie...

Nová časť :) Táto sa mi písala dobre a asi aj bola najrýchlejšie zo všetkých v Dolls napísaná. 

Do tejto časti som dala toho zo seba asi najviac, ako hocikedy inokedy. Presne takýto mám ja názor na cirkev. Verím v Boha, no cirkev je pre mňa niečo, čo ma dokáže neskutočne vytočiť! To je však jedno... užite si časť a zanechajte mi tu komentár :)

Dolls 13

Aj z toho dobrého sa zlé stane

„Je mi to ľúto, Vall. Nemusíš ísť. Ja to zruším,“ povedal mi Harry predtým, než vstúpil do mojej izby.

„Nie! Ty to nezrušíš, jasné? Ja tam s tebou pôjdem Váž si toho, že ti to dovolili,“ usmiala som sa na neho a povzbudzujúco som ho pohladila po ruke.

„Prepáč, keby som vedel, tak s tým nesúhlasím,“ opäť smutne zatiahol.

„Vieš, čo? Nakoniec som aj rada, že idem, možno to nebude až tak zlé,“ povedala som a tými slovami som o tom chcela presvedčiť skôr seba, než jeho. Dúfala som, že to tak bude, aj keď som si to naozaj nemyslela.

„Už si si zistil, kedy a kde to bude?“ snažila som sa zmeniť tému.

„Vlastne áno,“ priznal sa.

„Takže?“ povzbudila som ho, aby pokračoval.

„Takže to bude o druhej poobede v Katedrále svätého Pavla na Ludgate Hill. Schválne som vybral niečo poobede, aby si sa mohla vyspať, ak by si chcela,“ hovoril a mykol plecami.

„Veď vieš, že ja dlho nespávam,“ zasmiala som sa.

„Ja viem, ale ja dlhšie spávam,“ zasmial sa a na tom som sa musela zasmiať aj ja.

***

Je nedeľa, jedna hodina poobede a ja v chodbe prešľapujem z nohy na nohu a čakám na Harrym, presne tak ako ten trpezlivý šofér pred dverami.

„Harry! Už by sme vážne mali ísť!“ zakričala som z plného hrdla a dúfala, že tentoraz už zíde dole tými schodmi, na ktoré po celý čas upieram zrak.

„Veď už idem!“ zakričal mi naspäť a keď počula buchot na schodoch, vedela som, že moje prosby boli vyslyšané, no zrazu moje kroky stíchli a ja som presne vedela, čo sa deje o poschodie vyššie.

„Louis, nechaj ho, lebo budeme meškať!“ prosebne som povedala, keď ma už začali bolieť nohy. Konečne sa mu ráčilo prísť a obuť sa.

„Už môžeme ísť,“ povedal a zhlboka sa nadýchol.

„Vážne?“ neveriacky som sa opýtala a pozrela sa na Louisa.

„Avšak,“ povedal a ešte sa otočil k Louisovy.

„No ja už idem. Vy sa rozlúčte, ale vážne sa pohni Harry, lebo nakoniec nikam nepôjdeš,“ povedala som  a na zdôraznenie mojich slov som ešte aj zdvihla ukazovák.

„Ešte nestihneš ani prísť ku autu a už budem pri tebe,“ povedal a opäť sa venoval Louisovy. Otvorila som teda dvere a vyšla von. Bolo mi jasné, že tam ma nepotrebujú a ani ku autu som sa nejako neponáhľala, aj keby som chcela Harrymu dokázať, že som tam bola skôr, než on pri mne, no akosi ma nohy nechceli poslúchať a ja som sa to krátkou cestou k autu pomaly vliekla.

„No vidíš, už som tu,“ povedal a mal veselú náladu. Tešilo ma, že aspoň niekto sa cíti skvele.

Nastúpili sme do auta a už sme smerovali ku kostolu.

Keď sme vystúpili pred kostolom, tak ma začalo neskutočne bolieť brucho a to som ešte ani nevedela, čo ma tam čaká. Zastavila som pred tými obrovskými dverami a pozerala na ne. Nič viac, len na ne pozerala. Potom som si všimla, že aj Harry zastal.

„Čo sa deje?“ opýtala som sa ho.

„Nič. Ja len že... už dlho som nebol v kostole,“ mykol plecami a zhlboka sa nadýchol.

„To bude dobré,“ ubezpečila som ho.

„Ja viem,“ usmial sa na mňa a obaja sme vstúpili do vnútra.

„Nebude ti vadiť, ak sa pôjdem vyspovedať?“ spýtal sa na mňa a uprel na mňa svoje zelené oči.

„Pôjdeš čo?“ nechápavo som sa na neho pozrela.

„To je jedno, teraz nachvíľku pôjdem tam,“ ukázal na nejaké skrine, „a potom si k tebe prisadnem.“

„A kam si mám sadnúť?“ spýtala som sa ho, pretože som netušila, či tu nefunguje niečo ako zasadací poriadok.

„To je jedno. Hocikde,“ zašepkal a pousmial sa nad mojou neznalosťou.

„Tak ja pôjdem čo najviac dopredu,“ oznámila so mu a šla som tam, kam som povedala, zatiaľ čo on išiel tam, kam mi ukázal.

Dobrých desať minút som tam sedela sama a čakala na Harryho. Počas môjho čakania som sledovala, čo robia ostatný ľudia a všimla som si, že väčšina z nich si sadá dozadu. Ktovie, či to bolo tým, že tušili, že ja do ich kresťanského kruhu nezapadám alebo to je preto, lebo to tak majú zaužívané. Kým však Harry prišiel, tak sa aj vpredu nazbierali ľudia, až som sa začala báť, že Harry sa tu nezmestí. Človek by až neveril, koľko veriacich sa tu nazbiera.

„Už som tu,“ potichu mi Harry oznámil, keď sa vrátil odtiaľ, odkiaľ prišiel.

„Čo si tam...?“ chcela som sa ho spýtať, čo tam robil, ale skočil mi do reči.

„Teraz nie. Za chvíľku,“ odsekol, kľakol si a zopol ruky. To som pochopila, akože sa modlí, to som vydievala vo filmoch.

Tak som teda ďalej ticho sedela. Tentoraz som aspoň sledovala Harryho a nie nejaké namaľované obrazy.

„Čo je?“ znova som sa opýtala, keď sa posadil.

„A-ale nič,“ pokrútil hlavou a rýchlim zažmurkaním zahnal slzy.

„Nehovor mi, že nič! Nie som slepá,“ povedala som hlasnejšie, než sme sa doteraz rozprávali. No práve v tom zazvonil zvonec a do vnútra stúpilo ďalších asi desať ľudí, samí muži.

„Teraz nie, Vall. Prosím,“ pozrel na mňa prosebne a ja som prikývla. No až tak jedno mi to nebolo.

Pol hodiny sa striedalo spievanie, medzi počúvaním a rozprávaním. Medzitým sme si striedavo sadali a stavali sa.

Potom, dalo by sa povedať, že nadlho, sme si sadli a počúvali toho, čo celý čas uvádzal túto omšu a všetci ho počúvali.

Začal rozprávať: „ Raz bol u mňa na spovedi muž, ktorý v kostole dlho nebol a chcel sa ísť vyspovedať. Povedal, že žije so svojim partnerom. Čudoval som sa, keď mu muž povedal, že žije s partnerom. Mnohokrát som počul, že muž so svojou partnerkou spolu žijú v jednom dome aj pred svadbou, ale aby muž žil so svojim partnerom, tak s tým som sa nestretol tak často. Nakoniec s toho muža vyšlo, že je homosexuál. Povedal mi aj, že svojho partnera miluje a že by s ním chcel stráviť aj zvyšok svojho života, lenže ich situácia im nepraje. Snažil som sa mu vysvetliť, že nič také ako homosexuálne láska neexistuje, pretože také niečo je choroba. Nerozumiem tomu čo je toto za móda, hľadať si partnera rovnakého pohlavia, ale podľa mňa je to absolútne nehorázne. Boh nás stvoril na to, aby muž a žena spolu stvorili dieťa a ako vieme, ľudia rovnakého pohlavia potomka nesplodia. Homosexualita je choroba, ktorá by sa mala liečiť, pretože je to absolútne proti pravidlám prírody a čo je ešte dôležitejšie, je to aj vysmievanie sa Bohu!“

To, čo ten človek rozprával bol pre mňa šok. Pozrela som sa na Harryho, ktorý bol úplne bledý, triasol sa a s posledných síl udržiava slzy. Vtedy mi došlo, že ten človek, o ktorom sa zmienil na začiatku bol Harry. Nemohla som uveriť tomu, ako sa vyjadruje o homosexualite. Vraj choroba! Ako to môže byť choroba? Láska sa nedá ovplyvniť.

Ďalej som už nedokázala počúvať, čo tam ten človek splieta za nezmysli. Pochopila som, prečo som radšej ateistka. Ale ak by som si už mala nejakú vieru vybrať, tak kresťanstvo by to určite nebolo...

Táto časť tu mala byť už včera, ale nejako nevyšlo, aj keď som to už mala napísané, no už sa mi k tomu nechcelo hľadať obrázok a poviem vám, že to bolo na tom asi to najzložitejšie :D
Túto časť venujem Horalke, ktorá sa robí, že to nečíta, ale ja dobre viem, že to číta (Horalka, daj tu svoj komentár neanonymne, prosííím) 
To je tak všetko, čo by som chcela a potešil by ma váš názor na vec :)

Dolls 12

Ráno plné želaní, pokazenej nálady a jedného prekvapenia

Nasledujúce ráno, keď schádzala dolu schodmi ma prekvapilo, že pod schodmi stojí John s Milicou.

„Dobré ráno, Vallerie,“ zaželal mi John.

„Dobré ráno,“ odzdravila som sa a na moje prekvapenie to nevyznelo, že ich nerada vidím.

„Kde sú tí piati?“ položil mi otázku.

„Zrejme ešte spia,“ odpovedala som a uprela zrak na hodiny na stene. Čo iné by mohli robiť po päť hodinovom koncerte o siedmej ráno?

„Tak ich choď zobudiť,“ povedala Milica a tleskla rukami, aby ma popohnala. Tak som sa teda otočila a zasa šliapala hore schodmi. Postupne som vošla do každej izby a každému oznámila, kto nás poctil návštevou. Len do Harryho izby som nešla, pretože som vedela, že tam aj tak nikoho nenájdem, keďže v Louisovej izbe boli obaja a ja som bola rada, že sa Timothy s Greenovou neunúvali ich ísť zobudiť osobne.

Harry nenápadne prebehol cez chodbu a všetci sa rýchlo prezliekli a do piatich minút boli dole.

„Čo sa deje?“ ako prvý sa odvážil prehovoriť Liam.

„Nič sa nedeje. Čo by sa malo diať?“ zasmiala sa Milica.

„Nič. Ja len, že keď ste prišli,“ mykol plecami a očividne tú otázku už oľutoval.

„Určite sa divíte na čo sme sem prišli,“ začala Milica akoby sa Liam ani nič neopýtal. „Však?“ spýtala sa a upierala na nich pohľad. Čakala, kým všetci neprikývnu.

„Je to preto, aby sme vám povedali, že včerajší koncert sa vám vydaril,“ prekvapivo odpovedal Timothy. Všetci, okrem  Greenovej a mňa, síce aj ja som mala tú chuť, na neho vyvalili oči. On ich vážne chváli?

„A čo to znamená?“ spýtal sa Zayn.

„To znamená, že si zaslúžite odmenu, pretože ste mali veľmi skvelé ohlasy,“ pokračoval John.

„A čo tá odmena bude zahŕňať?“ Zayn položil ďalšiu otázku.

„Nezdá sa ti, že si drzí? Veď v poslednom čase sme ti toho povolili dosť. Ty by si predsa mal byť spokojný,“ rozkričala sa Milica.

„Len pokoj Milica. Ten chlapec je len prehnane zvedavý,“ umlčal ju Timothy a Milica sa nepatrne začervenala.

„Takže,“ Timothy pokračoval, „sme sa tuto so slečnou Greenovou dohodli, že keď ste sa v poslednom čase začali správať primerane k svojmu postaveniu, tak to chce odmenu,“ pokračoval presne tam, kde skončil. „Rozhodli sme sa, že si zaslúžite oddych, preto sme udelili slečne Jensenovej,“ pri vyslovení môjho mena z Johnových som spozornela ešte viac a zachytila na sebe pohľad chalanov, akoby som ich zradila, „udeľujeme právo na týždennú dovolenku, teda ak sama bude chcieť,“ dokončil Timothy a ja som si z časti vydýchla, že to nie je nič, čo by poškodilo moju povesť u chalanov. Potom som si však uvedomila, e chlapci na mňa prosebne pozerajú a ak mám byť úprimná, ta ani mne sa nechce ísť preč.

„Chceš teda dovolenku alebo nie. Potrebujeme to rýchlo vedieť,“ náhlila ma Milica. Očividne dnes nemala veľmi dobrú náladu.

„Myslím, že nie. Ale namiesto toho by ste chlapcom mohli splniť niečo čo naozaj chcú,“ rozhodne som povedala.

„Vážne a čo také by chlapci chceli?“ pozrel sa na nich Timothy. „Čo, Zayn?“

„Ja nič. Som rád, že ste mi povolili byť s Perrie. To mi úplne stačí,“ úprimne povedal Zayn.

„Tak čo ty, Louis?“ Timothy uprel svoje sivé oči na Louisa.

„Dobre viete, čo by som chcel,“ povedal Louis a pozrel na Harryho, potom na zem.

„A ty dobre vieš, že to ti nesplním!“ zakričal a potom pokojným hlasom dodal: „Keď budeš mať niečo rozumnejšie, tak mi daj vedieť. Teraz ty, Liam,“ nepríjemne sa na Louisa usmial a potom pozrel na Liama.

„Zbavte ma Sophie,“ rozhodne povedal.

„Dobre vieš, že to nejde. To dievča si z teba zaplatilo,“ John posmešne pokrútil hlavou.

„Prečo ste si teda tie peniaze vzali? Mne bolo s Danie dobre!“ povedal a v očiach sa mu zablysli slzy.

„Dobre vieš, že ty s Danielle ste boli ohraní pár,“ povedal Timothy a mávol nad tým rukou.

„Ja s Danielle som nič nehral! To so Sophiou to hráme!“ zakričal Liam na plné hrdlo.

„Dobre, Liam. Keď si nič neželáš, ak nie je ani čo splniť, však?“ pokojne sa na neho pozrel. Liam to už ďalej nezniesol a rozbehol sa hore schodmi.

„Kam si myslíš, že ideš?“ skríkol za ním Timothy. „Okamžite sa vráť! Ja som ešte neskončil!“

Liam sa otočil a zo zaťatými päsťami sa vliekol naspäť. Silou-mocou sa snažil, aby sa nerozplakal, no moc sa mu to nedarilo, keď si do rukáve utrel mokré líce Bolo mi ho ľúto. Najradšej by som k nemu prišla a objala ho, no to som teraz nemohla urobiť.

„To by sme mali. A čo ty, Niall? Aké je tvoje želanie?“ pozrel sa na Nialla.

„Dovoľte nám aspoň jeden večer stráviť v Londýne bez vašich ľudí. Aspoň jeden voľný večer, kedy by sme neboli zavretí medzi štyrmi stenami tohto domu,“ poprosil Niall.

„To vás mám pustiť úplne samých?“ neveriacky sa na neho pozrel.

„Tak iba so slečnou Jensenovou, keď má aj tak s nami tráviť všetok svoj čas,“ povedal Niall, akoby mu moja spoločnosť prekážala.

„A ktorý večer by to mal byť?“ spýtal sa Timothy.

„To ešte neviem,“ Niall mykol plecami.

„Tak mi daj vedieť, keď to budeš vedieť,“ povedal.

„Dobre,“ Niall prikývol.

„A čo by si si prial ty, Harry?“ spýtal sa Timothy ochotný splniť aj posledné želanie.

„Ja by som chcel to čo Louis,“ opatrne skúsil Harry.

„Očividne vás ten váš priteplený vzťah ešte neprešiel. Asi by sme ťa mali opäť dokopy s Taylor Swift,“ vyhrážal sa Timothy.

„Nie, nie! Prosím len to nie,“ prosil Harry.

„Tak čo by si teda chcel?“ znova skúsil Timothy.

„Dovoľte mi teda ísť do kostola,“ povedal Harry a tentoraz radšej venoval svoj pohľad podlahe, než Johnovi.

„Tak teda dobre. Ako chceš. Zisti si, kde by si chcel ísť, daj mi vedieť čas a miesto. V nedeľu čakám tvoj telefonát. Vallerie pôjde s tebou,“ rozhodne povedal. Nič proti Harrymu, ale prečo ja?

„To ako vážne?“ neveriacky sa Harry spýtal.

„Nepáči sa ti to,“ Timothy nadvihol obočie.

„Ale nie, nie. Páči. Ďakujem,“ poďakoval sa.

„To som rád. Ja a slečna Greenová už teda ideme a dúfam, že to, čo sme vám poskytli využijete s rozumom,“ povedal, zvrtol sa k dverám od aj s Milicou odišli

„Liam, je mi to tak ľúto,“ prelomila som ticho.

„To je jedno. Zvykol som si,“ povedal a šiel hore schodmi. Potom už za ním bolo počuť len pár vzlykol a buchnutie dverí.

„Ďakujem, Vall,“ povedal Harry a objal ma.

„Hm,“ povedala som. Viem, že to bolo nezdvorilé, ale čo som mala robiť. Ja som z toho nemala takú radosť, ako on.

„Čo je?“ znepokojene sa spýtal.

„Vieš Harry, a som rada, že ti to urobilo radosť, ale mne až takú nie,“ úprimne som povedala.

„Aha, chápem,“ povedal a pustil ma.

„Nie, nechápeš. To nie je preto, že mám ísť s tebou, ale preto, že kam mám ísť,“ snažila som sa mu vysvetliť.

„Dobre, máš pravdu. Nechápem,“ pokrútil hlavou.

„Ja som totiž ateistka, Harry,“ vysvetlila som mu svoj postoj k cirkvi.

„To vážne?“ neveriacky sa spýtal. Prikývla som...

Nová časť! To ste už asi postrehli, no čo už :D Túto časť by som chcela venovať Anetke, ktorá ma potešila a po dlhej dobe som mala komentár pod časťou :)

BTW: Zabudla som sa spýtať, ako ste strávili Silvestra? Môj bol nudný, pri telke s rodičmi a sestrami. Dúfam, že ste ho mali pestrejší... napíšte mi do komentára.

2013 - The best and the worst year ever

Nový rok znamená niečo nové. Teda aspoň si to myslíme, pretože tým, že do vzduch vystrelíme pár ohňostrojov sa snažíme zabudnúť na to, čo bolo minulý rok a pokúšame sa začať od začiatku.

Rok 2013 pre mňa znamenal založenie tohto blogu, čo pre mňa znamenalo jednu z najlepších skúseností! Potom tu je ďalšia skvelá vec, ktorá sa tento rok udiala. Moja krstná mama sa konečne vydala! Po pätnástich rokoch čakania som bola ja jedna z ôsmich zúčastnených (ak rátame aj nevestu zo ženíchom a farára) tejto tajnej svadby, o ktorej sa všetci dozvedeli hodinu, pred jej uskutočnením. Jednoducho ten najlepší deň v mojom roku.

Všetko dobré však obsahuje aj niečo zlé a presne tak to bolo aj v roku 2013.

31.3.2013 bola  tá najhoršia nedeľa za môj život a po nej nasledoval ten najhorší týždeň vôbec! Smrť starkého, ktorého som pravidelne, každý deň navštevovala v jeho izbe, bola pre mňa obrovská rana!

Všetko s však časom pominie a aj bolesť sa otupí a preto sa viac snažím byť optimistom, než pesimistom. Je však veľmi dôležité, aby sme pri tom optimizme nezabudli realisticky myslieť!

Nič iné vám neželám, len to aby bol tento rok pre vás lepším ako bol ten posledný, aby vám úsmev častejšie skrášľoval tvár, než slzy a aby ste nezabudli na tento blog a pravidelne ho navštevovali a komentovali, čím mi budete robiť neskutočnú radosť!

Teraz keď už mám ten notebook, tak sa posnažím aj ja prispievať častejšie, ako tento polrok.

Šťastný nový rok!