Without tittle #1

Hovorila som, že budem toto písať približne raz za týždeň, a to cez víkendy. Minulý víkend tu však nič nebolo. Nie však kvôli tomu, že by som sa na to vykašľala, ale minulý víkend som nebola doma. 
Bola som cez víkend u spolužiačky a spolubývajúcej a super osobe v jednom (3 in 1 - no nekúp to :D) v Zemianskych Kostoľanoch, čo je pri Prievidzi a všetci tam namiesto predložky k,ku používajú pri, alebo obchodný reťazec Kaufland tam je oficiálne premenovaný na Kanfland. 
Neviem, čo by som vám k tomu víkendu popísala, takže to je asi všetko čo k tomu poviem. Veď si to viete predstaviť, keď ste na víkend preč z domu :D.
Problém bol však v tom, že hneď ako sme prišli na intrák som sa na ňu stihla naštvať, pohádali sme sa a ešte sme sa aj uzmierili a neviem, čo si mám teraz o tom myslieť. Mám teraz taký blbý pocit, že teraz vzťah medzi nami vyzerá škrobene, no máme pred sebou týždeň praxe (áno, celý budúci táždeň som doma) a potom ide ona na týždeň do Anglicka (Ja chcem ísť s ňou. Neskutočne.) Dúfam teda, že sa to po tom dvojtýždňovom odlúčení nejako pretrasie a bude to v pohode. 
P.S. : Presne tak. To je tá, čo som ju spomínala v minulom článku. (Ten bod e)
P.S.S. : Mám napísané, niečo, no neviem, či to tu pridám, lebo určitá skupina by bola zaiste proti niečomu takému, ale asi sa na to vykašlem a dám to tu aj tak.

Without tittle #0 - Štarujeme!

Som si vedomá toho, že už dlho som nič nepridala, ale to neznamená, že som nič ani nenapísala. Len to už nie sú tie fanfiction, ktorými som čitateľov kŕmila pred viac ako rokom. Viem, že som začala písať Scars Stay s Edom, ale teraz neviem, či to ešte niekedy dokončím. A taktiež viem, že pod názvom blogu mám ešte mnoho ikoniek, kde nie je ani jeden odkaz, ale ani to neviem, či ešte niekedy napíšem. Sú to jednoducho príbehy, ktoré boli v mojej hlave geniálnym nápadom. Kedysi. Teraz už nie. Čo vám poviem. Prišla stredná škola, intrák, nové kamošky, nové spolužiačky, nové mesto, kde trávim viac času ako doma a to znamená, že aj nový pohľad na svet. Minulý týždeň tu boli také čísla vo vzhliadnutiach, že som sa na obrazovku notebooku kukala s otvorenými ústami (21, 36). Áno, štatistiky pozerám, aj keď nič nepridávam. 

Vlastne ani neviem, prečo píšem toto. Možno vo mne zasvietila nejaká iskierka nádeje, že tento blog ešte niekto pozerá, keď som videla tie čísla, alebo neviem, čím iným by to mohlo byť. Pravda je, že tento rok nie je až taký skvelý. Nie, že by sa nejak výrazne líšil od iných, ale tento je špeciálne na hovno. Aj dnes som na slovenčine napísala stranu niečoho, čo ani neviem ako by som pomenovala. Nebol to príbeh, ktorý má postavy, ale len také... 

Nepovedala by som, že je to denník, lebo to mám na zdrape papiera zo zošita, ktorý som si dnes zobrala na slovenčinu, lebo mám triedna hovorila, že má prísť zástupkyňa, pozrieť si ako učí, lebo jej nejde do hlavy, že máme samé jednotky (popravde to nejde do hlavy ani mne, lebo naša triedna je nanič slovenčinárka a nanič triedna a ja vážne neverím, že som to tu ešte nepísala !!! ). 

No to je jedno. Z tej kontroly nakoniec nebolo nič a tak som si písala o tom, ako sa mi v poslednom čase "darí". Aby som to zhrnula: 

a) nanič s rodičmi

b) nanič zo školou

c) nanič hlavne so psychológiou

d) do pekla aj zo všetkými učiteľmi na tejto sprostej škole (výnimku udeľujem pani prof. Kučerovej)

e) nanič so spolubývajúcou (práve o tom som sa dnes žalovala papieru - nechápem, čo sa to deje, veď to je jedna z najlepších vecí v mojom živote !!! )

f) a doriti aj zo všetkým, na čo som si práve teraz nespomenula a je to nanič

Nikdy som nebola nejaký pesimista, ale toto je už moc aj na mňa. 

Vlastne tento článok mal byť o nejakých dvoch až troch vetách. Že sa posnažím viac písať a budem pridávať také krátke články o mojom živote, aby mi bolo lepšie. Aj keď síce len zhrniem cez víkend, čo sa mi stalo cez týždeň (presne tak, na intráku stále nie je wi-fi). No nejak to s tým krátkym článkom nevyšlo. Už ani toto mi nevychádza tak, ako kedysi. Ale aj tak musím povedať, že táto virtuálna webová stránka (prípadne vy, ľudia, čo majú strpenie si to prečítať) ste jediný v mojom "okolí", čo toto všetko vedia. Ostatní majú v piči, ako to zvyknem v poslednom čase hovoriť. 

No spať k tým krátkym článkom, ktoré by už mohli byť pravidelné. 

Je jeden blog ( to je mimochodom 1 z cca. 12 blogov, ktoré ešte stále píšu z tých, ktoré písali aj dvakrát do týždňa a proste to boli super blogy, len baby sa už na o vykašlali, rovnako ako ja - rovnako ako ja - okrem nej - LENKY). Je to asi jediná Sheerio, ktorú poznám a ktorá je jednoducho super a ona pridáva príspevky takéhoto typu. Sú funny, krátke a baví ma ich čítať, tak som si povedal, že ich skúsim aj pridávať. Ona ich má pod názvom Nadpis nie je podstatný #1 ..... #162. Áno, už je pri čísle 162! Samozrejme, ona je Slovenka jak vyšitá (Spišská Nová Ves) - teda aspoň si to myslím (nikdy sme sa totiž nevideli) - a ja zas staviam na angličtine (ona bola v Anglicku a Amerike. Ja nie) a preto by som svoje články takéhoto typu pomenovala Without tittle #1 .... (som zvedavá, pri ktorom čísle prestanem). 

Len, čo si na tú osobu spomeniem, hneď mi je veselšie. Ona je jednoducho zlatíčko. (Dúfam, že ma nezažaluje za inšpiráciu je #, alebo niečoho takého... preto tie komplimenty, ak sa nejakým zázrakom objaví na tomto blogu :D ).

A teraz taká bodka. Nakoniec som na tom koncerte Eda Sheerana bola (Lenka mi predala lístky - pokladík :333 ) a poviem len toľko:

F-A-N-T-A-S-T-I-C-K-É!!!!!!!!!!!!!!!!