Chcelo by to niečo...

Áno, chcelo by to niečo napísať :D Presne tak. Len ja neviem, či sa to oplatí...
Vidíte a to je zlé. Veľmi zlé. Vždy som bola za to, že si treba stáť za svojím názorom a ostatných presvedčiť o svojej pravde, aj keby ste neskôr zistili, že to pravda nebola. Vždy som si stála za niečím, čo som napísala k časti nejakého príbehu (a to som ich už prečítala), nech bol hocijako kritický protivný (a to j teda viem :D) alebo nech už bol tak neskutočne lichotivý a sladký, až by s neho dostali cukrovku (tých je už menej). Strašne rada komentujem, pretože som zistila, že písanie recenzií je moja šálka kávy - ako sa hovorí, aj keď ja dám radšej prednosť čaju, pretože kávu nepijem, lebo mi nechutí (no mala by som začať, pretože deň ma dokáže tak došliapať, až zaspávam posediačky už o ôsmej večer a vstávať sa mi nechce, no to už poznáme každý :D) O tomto som však nechcela.
Neviem, či sa mi chce niečo dať na tento blog, pretože mi ubúdajú vzhliadnutia aj komentáre a mňa to dokáže neskutočne sklamať, pretože vždy sa teším na váš názor, nech už je hocako negatívny. Tak som si zvykla na to, že pod každou časťou mám dva komentáre, že ma ten jeden neskutočne sklame.
Jasné, že začať s niečím novým je pre mňa výzva a nová skúsenosť, čo ja milujem, no bojím sa, že stratím aj to málo, čo mám, pretože nová story nesie názov Scars Stay a je o Edovi Sheeranovi, ktorý (bohužiaľ nemá toľko fanúšikov ako 1D, čo je škoda...no ani o tomto som nechcela).
Raz som sa už rozhodla, že toto bude ďalší z tých nespočetných príbehov, ktoré nosím v hlave (občas by sa mi šikla Dumbledorova mysľomisa :D) a ja nerada mením svoj názor.
Ďalšia vec je, že časti nebudú tak často (nie že by teraz boli - čo ma neskutočne štve), pretože sa chcem zapojiť do jednej súťaže a môj milujúci ocino, ktorý teoreticky podporuje moje hobby a môj rozvíjajúci sa talent, mi nechce dovoliť zobrať si notebook na intrák (hlavne, že mi ho Ježiško doniesol hlavne kvôli tejto veci). 

No nič, ja už končím. Pôvodne mal mať tento príspevok tri časti nesmiernej depresii a zato tu je pomaly celá úvaha mojej depky. Stáva sa ja horšie...






















Pár obrázkov, ktoré súvisia s témou







******

A pár takých, ktoré nemám kam dať

Dolls - Epilóg

No more Dolls!!

Keď sa pred piatimi rokmi Milica rozhodla, že nám pomôže zničiť Timothyho, tak to šlo ľahšie, než by som si dokázala predstaviť. Teda až na to, že jej zo začiatku Liam s ostanými nechceli veriť, no aj to sa časom zmenilo. Pamätám si to akoby to bolo včera.

„Ahojte chlapci,“ pozdravila som sa, keď sa vrátili s výjazdu. Sedela som na gauči a s Milicou pozerala film. Bol to dobrý film, no už neviem ako sa volal.

„Ahoj, Vallerie. Prezraď nám, ako si sa tu nudila?“ zasmial sa podnapitý Zayn.

„Nebolo to až také hrozné. A čo vy? Bavili ste sa?“ spýtala som sa a pozrela som sa na piatich chlapcov a dve dievčatá, ktorých stav sa vôbec nepodobal na stav triezvosti. Bola s nimi aj Eleanor, ktorá sa už ani nesnažila byť viac pri Louisovy, ktorého pozornosť bola upriamená na Harryho, ale držala Nialla pevne za ruku.

„Jasné, že sme sa bavili, čo iné by sme robili?“ povedal Harry a pohoršene sa na mňa pozrel.

„Tak to som rada,“ z gauča sa postavila Milica a v ten moment sa uvoľnenie z izby vytratilo. Dokonca sa zdalo, akoby nejakým zázrakom vytriezveli.

Určite si boli vedomí toho, že ich Milica už videla, no aj tak Niall s Eleanor a Louis s Harrym od seba odskočili, akoby jeden na druhého zasiahli paralizérom. Nastalo ticho.

„Ja viem, nemusíte sa schovávať,“ ticho sa rozhodla narušiť Milica.

„Čo?“ povedal Liam a pozrel sa na mňa.

„Milica je na našej strane,“ povedala som, no bola som si istá, že toto nestačí.

„Ako na našej strane? Chce to viac, ako len túto jednu vetu, nemyslíš?“ Zayn už začal byť hysterický a všetci sme dobre vedeli, že to nie je dobre. Zvlášť, keď je do toho ešte opitý. Vlastne neviem, či o tom Milica vedela. Stavím sa, že pred ňou sa snažil, aspoň doteraz, krotiť.

„Ja viem, že to chce viac, ako len jednu vetu a preto by som vás poprosila, aby ste si posadali,“ pokojne som ich vyzvala a všetci si šli sadnúť. Sadli si dokonca aj na zem, len aby nemuseli sedieť na gauči, kde bola Milica. A ja.

„Takto sa mi to nepáči,“ povedala Milica, postavila sa a začala tvoriť vlastný zasadací poriadok, kde Harry sedel vedľa Louisa a nie na opačnom konci, to isté urobila aj s Niallom a Eleanor. Čo sa týka tretieho páru, tak na nich sa len usmiala, pretože Zayn sa ani len nesnažil zakryť svoj vzťah s Perrie a stisol ju pevne za ruku, keď sa na nich Milica spokojne usmiala.

„Nerozumiem,“ povedal Harry a nevedel, či sa má dívať skôr na mňa alebo na Milicu. Ja som však vedela, že Milica im to vysvetlí sama a ja nebudem musieť povedať ani slovo...

A tak sa aj stalo. Milica im povedala všetko o tom, ako sa chystáme zničiť celý Modest a Johna Timothyho. Neviem, či to bolo preto, že mali v krvi alkohol alebo preto, že si domysleli prečo to chce Milica urobiť, no ani jeden z nich, dokonca ani Zayn, nepochybovali o tom, že Milica je v tíme, ktorý hrá proti Modestu.

A práve od toho okamihu sa veľa zmenilo.  

Milica pokračovala v práci s Timothym a ešte asi pol roka jej trvalo, kým sme na neho našli toľko, koľko sme potrebovali. V ten deň sme sa s Milicou zhodli na tom, že je ten správny deň, aby šla za Margaret Timothy a povedala jej všetko o sebe a Johnovi. Všetko nám hralo do karát. Timothy išiel do Ameriky za nejakou novou hviezdou, ktorej chcel pokaziť život, no nikdy sa mu to nepodarilo.

Keď sa John Timothy vrátil domov, tak ho čakali rozvodové papiere a zatykač za falšovanie daní a ešte niečoho, no do toho sa viac rozumela Milica než ja. V krátkosti povedané: „Johnovi Timothymu sa zrútil život.“

Dnes je svet omnoho krajší. Aspoň pre desiatich ľudí.

Harry s Louisom verejne vyhlásili, že tvoria pár; Niall s Eleanor priznali, že už pár rokov spolu tajne chodia; Liam v jednom rozhovore prezradil, ako to bolo s ním a Sophiou a vrátil sa k Danielle; Zayn sa oženil s Perrie a dnes už majú dieťa – Riley.

Nie len Zayn sa oženil, ale aj Liam požiadal Danielle o ruku a pred dvoma rokmi sa vzali. Dnes sa už Danielle pekne zaokrúhľuje, no zatiaľ nikto nevie, či to bude chlapec alebo dievča.

Niall s Eleanor sa zatiaľ ešte nevzali, no už plánujú svadbu a Louis s Harrym sú už zasnúbený, no nezmôžu nič, pretože v Británii nie sú povolené homosexuálne svadby.

Keď som povedala, že desiatim ľuďom sa zmenil život a zatiaľ som vymenovala len ôsmich, tak musím pokračovať.

Ďalšia, komu osud prihral do kariet bola Milica Greenová, teraz už Milica Hetlechová, ktorá našla svoju osudovú lásku, vydala sa a teraz chodieva pravidelne von zo svojím jeden a polročným synom a zväčšujúcim sa bruškom.

Desiata osoba, ktorej obrátil život je sám John Timothy, ktorý sa z väzenia nedostane najbližších desať rokov a svoju ženu s deťmi už nikdy neuvidí.

Všetkých zrejme zaujíma, čo sa stalo s One Direction. Vlastne sa s nimi nestalo nič. Harry, Zayn, Niall, Louis a Liam stále pôsobia ako skupina, no už nie sú taký preslávený, nie sú nominovaný v každej kategórii, v ktorej sa dá zúčastniť, no všade kde sú nominovaný sa dostanú do prvej trojky a už nevypredávajú O2 Arény po celom svete. Jasné že majú fanúšikov, ktorý ich podporujú, ale nestretávajú ich na každom rohu, ako kedysi. Toto môžem okomentovať len tak, že tí, ktorí to myslia vážne s tebou ostanú navždy, nech sa stane čokoľvek.

Čo sa mňa týka mňa, tak sa nezmenilo takmer nič. Je jasné, že nerobím psychologičku každej hviezde, ktorá m nejaké problémy, ale mám otvorenú vlastnú psychologickú firmu a celkom dobre to vynáša, pretože nesiem so sebou meno: „To je tá, čo sa podieľala na zmene života One Direction.“

Je to tak. One Direction už viac nie sú bábky Modestu. Modest už viac nevytvorí nijakú bábku, pretože Modest neexistuje...

Je tu ten koniec, na ktorý (aspoň ja) sme čakali. Milujem konce, rovnako ako začiatky. Taktiež však milujem zápletky obsah a hlavnú časť. A keď to zhrnieme, tak milujem všetko ;)
K poslednej časti som dostala komentár, že táto poviedka je nahovno. Svojím spôsobom sa mi ten komentár páči, pretože tu dotyčná vyjadrila svoj názor, ale štve, že anonymne. Keď už niečo napíšem, tak sa pod to s hrdosťou podpíšem, no nie?
Vlastne ja ani neviem, čo by som tu ešte mala povedať. Jednoducho je koniec. Konečne svojím spôsobom aj šťastný koniec. Som rada, že niektorí z vás vydržali až do konca a komentovali pravidelne. A pozitívne, pretože tie komentáre ma tešia omnoho viac, ale tento bol proste prvý negatívny, tak som s ním musela podeliť :D
To vám patrí to ďakujem za to, že ste to prečítali!!! 
Prosím (keď už je ten koniec) dajte mi tu každý, kto to čítal komentár, nech viem, čo na vás zanechal tento príbeh. 'Hoc by to bolo negatívne :) Prosím....

Back to MUSIC!!

Pre všetkých, čo čítali Music!!

Čože jej manžel? Ona je vydatá? Ako? Ako mi to mohla urobiť? Prečo mi o tom nepovedala?

Tieto otázky mi v hlave vírili všetky naraz a sama som nevedel, na ktorú z nich chcem poznať odpoveď ako prvú.

„Teší ma,“ ten jej nič netušiaci manžel mi s úsmevom podal ruku. Nezmohol som sa na slovo a tak som len prikývol.

„Harry, chcela by som sa s tebou porozprávať,“ povedala Sophia, čím ma vytrhla zo zamyslenia. Opäť som len prikývol a pobral sa za ňou, do miestnosti, kde nikto nebol.

„Harry,“ oslovila ma, no nevedela ako pokračovať.

„Ako? Prečo?... A-ako?“ vyhabkal som zo seba, no nevedel som, či ma pochopila.

„Neviem, čo tým myslíš,“ povedala a snažila sa pochopiť, čo teraz prežívam.

„Prečo si mi nepovedala, že si vydatá?“ konečne sa mi podarilo zo seba dostať súvislú vetu.

„Nepýtal si sa,“ mykla plecami. Mala pravdu, ale...

„Ako môžeš toto povedať?“ nechápal som.

„Prosím ťa, Harry. Si inteligentný chalan, mohol si si všimnúť, že som vydatá? Veď po celom dome mám svadobné fotky, obrúčku nosím na ruke stále,“ povedala a zdvihla ľavú ruku, na ktorej s jej leskla zlatá obrúčka. Prečo som si to nevšimol skôr, Vážne som bol taký slepý?

„Ale aj tak si mi to mohla povedať,“ oponoval som jej. „A ako si vôbec mohla, veď si ho podviedla... so mnou. Svojho muža,“ obrátil som to proti nej.

„Prosím ťa, Harry. Nestrápňuj sám seba tým, že mi tu začneš dávať morálne rady o tom, čo sa smie a čo nie,“ zasmiala sa mi priamo do tváre a mňa pichlo pri srdci. Veď ona sa hrá so srdcami dvoch chlapov. Čo je to za potvoru?

„Ja a strápňovať? Sophia, uvedomuješ si vôbec, čo si urobila?“ neveriacky som sa jej spýtal.

„Ja? Harry, ja? Ty o mojom vzťahu s Thomasom nič nevieš. Ty si myslíš, že keď on odchádza preč na po roka na služobné cesty, tak tam drží celibát, alebo čo? Čo sme mi ženy horšie? Veď sme rovnaké stvorenia, ako vy chlapi,“ povedala, mala slzy na krajíčku a zapichla do mojej hrude svoj prst. „To si fakt myslíš, že ja budem za tú dobrú, zatiaľ čo môj manžel si bude každú druhú noc užívať? Bože Harry, si rovnaký ako ostatný chlapi a to som si myslela, že si iný,“ hodila na mňa pohľad, pri ktorom ma zabolelo srdce. Nikdy sa na mňa takto opovrhujúco nepozrela.

„Sofia, dobre vieš, že som to takto nemyslel. Mne na tebe záleží, ale nerozumiem, prečo s ním ešte stále si, keď vieš, že ťa podvádza?“ nedalo mi nespýtať sa jej.

„Harry, ja ho ľúbim a viem, že aj on ľúbi mňa. Pozri sa na mňa, veď ja nie som iná, tiež ho podvádzam,“ povedala a podvolila sa môjmu objatiu, no zabolelo ma, keď povedala, že ho ľúbi. Dúfal som, že tieto slová dnes povie mne. Zistil som však, že to mi nepovie. Aspoň nie dnes. Natiahol som s ak nej, že ju pobozkám, no ona sa odtiahla a povedala: „Ako keby som ja bola iná.“

„Si iná, veď ty si bola len so mnou,“ snažil som sa ju potešiť, aj keď sám som sa necítil bohvieako dobre.

„Bože, Harry. Ty si strašne naivný,“ silene sa zasmiala so slzami v očiach. „Vážne si myslíš, že ty si bol prvý s kým som Thomasa podviedla?“

„A nie som?“ spýtal som sa a ona pokrútila hlavou, čím naznačila negatívnu odpoveď. Bolo mi ešte horšie.

„Aha. Dobre. Ak som bol len jeden z mnohých. Skvelé. A ja som si myslel, že ti na mne záleží,“ povedal som a bol som si istý, že sa mi nepodarilo skryť sklamanie, ktoré vo mne vyvolala.

„Harry, dobre si vedel, že s tebou nebudem nikdy chodiť. Myslela som si, že som ti to povedala už na začiatku. Dobre si vedel, do čoho ideš. Povedala som ti, že budem s tebou iba spávať, Harry. Nechcela som ti ublížiť,“ povedala a snažila sa ku mne dostať a objať ma, lenže ja som už na ňu nemal náladu. Otvoril som dvere a vyšiel som z miestnosti, v ktorej sme doteraz boli obaja zavretí. Nechal som ju tam samú.

„Už sme dohrali album. Ja už pôjdem domov. Som unavený, chce sa mi spať a asi na mňa niečo lezie,“ povedal som všetky možné výhovorky, čo ma v tú chvíľu napadli, len aby som sa nemusel dívať na ňu a toho jej manžela.

„Sophia, čo ti je?“ začul som úlisný hlas Sofiinho muža, no vôbec to neznelo tak, ako by ho to naozaj zaujímalo. A prečo to vlastne mňa trápi? Mal by som sa odtiaľto čo najrýchlejšie vypariť a už nikdy sa nevrátiť. Mal by som si Sofiine číslo vymazať z mobilu a zabudnúť cestu k jej domu. Už nikdy by som sa nemal snažiť tancovať tie poondiate spoločenské tance a asi by som mal zájsť k niekomu, kto mi vymaže spomienky na ňu.

„Harry. Harry, počkaj,“ začul som za sebou hlas práve tej osoby, kvôli ktorej som si dával nové závesky do tohto roku, aj keď už je apríl. Zamračený aprílový deň.

„Harry, no tak,“ chytila ma zozadu za lakeť a ja som oľutoval, že som nepridal viac do kroku.

„Čo je?“ štekol som po nej a slzy sa mi nahrnuli do očí.

„Harry, tak neskutočne ma to mrzí. Ja viem, že som ti ublížila, ale to som vážne nechcela. Bolo by lepšie, keby si na mňa zabudol, pretože nikdy nebudeme spolu,“ povedala a ani sa mi nedokázala pozrieť do očí.

„Práve o to som sa pokúšal, kým si ma nevyrušila. A vieš čo? Tú pesničku, ktorú si nechcela dať do albumu, pretože prišla na poslednú chvíľu, tak ju tam ani nemusím dávať . Mne sa totiž nepáči,“ povedal som a pobral som sa na odchod.

„Oh, Harry,“ vzdychla za mnou, no snažil som sa ovládnuť, aby som nepodľahol svojím momentálnym pocitom.

Smeroval som k autu, no keď som ho už odomkol a takmer nastúpil do auta, tak som si dovolil ešte jeden pohľad na ňu.

Vyzerala biedne, keď tam len tak stála, ako kopa nešťastia s očami zaliatymi slzami.

„Naozaj nechápem, prečo sa s ním vláčiš, keď na tebe vidno, že s ním nie si šťastná,“ povedal som jej pričom som narážal na jej manžela, no bol som si istý, že to pochopila. Toto boli posledné slová, ktoré som jej povedal, potom som za sebou zabuchol dvere auta a naštartoval motor. Ešte raz som si dovolil pohľad na jej postavu a vyrazil som na cestu domov...

Zatiaľ, čo ju Harry navždy pustil začala premýšľať o jeho slovách. Mal pravdu. S Thomasom nebola šťastná, no ľúbila ho a preto s ním doteraz bola. A nemenila to zmeniť.

Hneď, ako Harryho auto stratila z dohľadu, pobrala sa dnu za mužom s ktorým nie je šťastná, za Paulom, ktorý ho zoznámil s Harrym a za jeho štyrma kolegami. Predtým, ako sa tam znova objavila však šla do kúpeľne sa trocha upraviť. Keď sa konečne odhodlala vrátiť sa, tak hneď vošla do objatia svojho manžela, na ktorého sa už nikdy nepozrie, tak ako doteraz, pretože Harry jej otvoril oči.

„To bol ten, s ktorým si spávala?“ spýta sa jej Thomas. Prikývla, nechcela mu klamať a dobre vedela, že on o tom vie.

„A ty ma zoznámiš s tými tvojimi?“ zákerne sa ho spýtala, no pichlo ju pri srdci.

„Nie, pretože ich je veľa a nezapamätala by si si všetky ich mená,“ odpovedal jej. Cynik!

„Typoval by som ťa skôr na toho, Zayna? Tak sa volá, však?“ pošepol jej do ucha.

„Áno, tak sa volá. A ako sa zdá, máš zlý odhad,“ uštipačne mu odvetila.

„Ako som si všimol, tak zrejme ten chlapec nevedel o tom, že si vydatá,“ skonštatoval Thomas.

„Ani ja som nevedela o tom, že to nevie,“ Sofia mykla plecami, no nebolo jej to až tak ľahostajné, ako pôsobila.

„Si zlá. A vieš, čo si zaslúžia zlé ženy?“ Thomas jej zvodne do ucha pošepol tieto slová a potom Sofiu chytil za zadok. Sofia sa usmiala a v tom momente vypustila Harryho z hlavy.

Zo zásady na Harryho nemyslela a odmietala hocijakú spoluprácu s One Direction, pretože tam bol Harry a to by pre ňu znamenalo smrť. Nikdy sa s Thomasom nerozišla a dokonca otehotnela a tehotenstvom myšlienky na Harryho ešte viac bledli.

Harry však na Sofiu nikdy nezabudol, no snažil sa žiť svojim životom. Ani sám nevedel, kedy presne ju prestal milovať a pri pesničke With you sa mu na tvári objavoval úsmev a nie slzy...

Už keď som skončila s Music som vedela, že niečo také to napíšem, len som nevedela, kedy a teraz je tu ten čas. Viem, že sa to na poslednú časť Music (kvôli poslednej vete) nepodobá, no takto som to chcela napísať. Čo si o tom myslíte? -- > Komentárik (prosím, prosím, prosím, prosím,...)

BTW: Či bude, alebo nie ďalšia časť Dolls záleží len na vás ;)

Dolls 22

Pomoc od Milice

„Som rada, že si prišla, Milica,“ privítala som ju skôr, než som ju vlastne pozvala dnu. Toto je to, čo plánujem celý týždeň. Naplánovať to bolo ľahšie, než môj posledný plán, ktorý vyšiel presne podľa predstáv, no tento plán je oveľa dôležitejší, pretože na ňom stojí viac ako atmosféra v dome, kde bývajú, nateraz, šiesti ľudia. Ak sa tento plán podarí ukončiť úspešne, tak to ovplyvní životy mnohých ľudí, nie len Harryho s Louisom, Nialla s Eleanor, Liama s Danielle a Zayna s Perrie. Nie, v tejto hre je omnoho viac.

„Čo také naliehavé si potrebovala?“ arogantne povedala, sama sa pozvala dnu a zložila si drahé slnečné okuliare z tváre.

„Ja... chcela som sa s tebou porozprávať, ako žena so ženou,“ povedala som bez nejakých obchádzok, pretože som vlastne ani netušila, aké okľuky by som mala vymyslieť.

„Čože?“ nechápavo na mňa vyvalila oči a ja som nevedela, či sa nemám začať báť. „Takže nerobia problémy?“ dodala a mne odľahlo, že sa nechystá byť zlá. Myslím, že mi v tomto dosť pomohlo to, že som na Milicu Greenovú bola vždy vľúdna.

„Nie. Nechceš kávu?“ spýtala som sa.

„Takže babský rozhovor? A prečo nie?“ povedala a vybrala sa do kuchyne, akoby tu odjakživa bývala a to sa stavím o čokoľvek, že bola len v troch miestnostiach tohto obrovského domu. V chodbe pri schodisku, v obývačke a v kuchyni.

Sama pre seba som sa usadila a bola som rada, že čo sa týka hlavy Modestu, tak práve Milica je tá zlomná osoba, pretože neviem, o čom by som sa rozprávala s Timothym.

„Cukor alebo mlieko?“ opýtala som sa, čím som narušila tú chvíľu ticha, popri ktorej som chytala ingrediencie potrebné na kávu.

„Ani jedno,“ stroho odvetila a pozrela som na svoju postavu sediacu na stoličke. Okamžite sa narovnala a stiahla brucho.

Po chvíli som pred ňu posadila kávu a sadla si na stoličku oproti nej.

„Kde sú tí piati?“ spýtala sa a odpila si z neosladenej kávy.

„Vlastne neviem, dnes majú voľno, tak sa rozpŕchli,“ úprimne som odvetila a odpila si z kávy, ktorá bola výrazne bledšia od Milicinej, pretože bola ochutená mliekom. „Zavolala som ťa tu preto, lebo som sa s tebou chcela porozprávať o Johnovi,“ dodala  som a sama seba som prekvapila, že som si vôbec spomenula na to, ako sa volá. Tak dlho som ho, ani v myšlienkach, neoslovila menom.

Všimla som si, ako sa Milica pri tom mene strhala, no hneď sa na to pousmiala a snažila sa to zamaskovať tým, že si znova odpila z kávy.

„Prečo by si sa o ňom chcela rozprávať?“ pokojne sa spýtala, keď položila kávu opäť na stôl a mimovoľne si začala preplietať prsty na rukách.

„Pozri, Milica. Sama si hovorila, že som najlepšia vo svojom odbore, takže mi neunikli tvoje pohľady na jeho osobu a myslím, že nie je tajomstvom, že John pôsobí v manželstve, kde sú dve deti,“ povedala som ďalšiu priamočiaru vetu a tentoraz sa ani Milica nesnažila zakryť, že mám pravdu.

„A čo teda chceš odo mňa, keď si už všetko preskúmala tým svojím psychologickým pohľadom?“ oborila sa na mňa, no nemyslela to zle. To, že je protivná je jej útočisko.

„Porozprávať sa,“ jednoducho som povedala. „Ja viem, že to nemáš ľahké, ale zaujímalo by ma, prečo s ním pracuješ, keď ťa to ubíja? Je mi jasné že ťa využíva ako milenku, ale obe vieme, že sa so svojou ženou nerozvedie a nezačne si s tebou. Preto sa pýtam, prečo?“

„Ja neviem, mám ho rada. A prečo sa vlastne do toho staráš?“ spýtala sa, ako by sa spamätala, komu čo hovorí.

„Aj ja ťa mám rada. Záleží mi na tebe a nepáči sa mi, ako ťa John využíva,“ povedala som napoly úprimne, bola som si však istá, že ak sa to podarí, tak sa Milica nemusí nikdy dozvedieť, že to bolo skôr z iných dôvodov a ešte s nám môžu byť aj priateľky.

„Ale čo ak ma nevyužíva?“ začala sa neúspešne brániť.

„Obe vieme, že to tak nie je,“ chytila som ju za ruku a snažila sa o očný kontakt s tou pehavou brunetkou. „Povedz mi Milica, prečo s ním stále spolupracuješ, keď si si vedomá toho, že ťa len využíva?“

„Pretože ho milujem a dúfam, že jedného dňa sa na mňa pozrie tak, ako na tú jeho prekliatu ženu!“ vykríkla, vytrhla si ruku a pozrela sa na mňa s očami plnými sĺz. „Ja viem, že ma len využíva a som naivná krava, pretože mu skáčem do jeho pascí, ale... ale... Bola si ty vlastne niekedy zamilovaná?“ vyhŕkla na mňa a tým ma prekvapila.

„Áno, bola. Viem, aké to je, no on so mnou nikdy nerobil to, čo s tebou robí Timothy!“ snažila som sa jej vstúpiť do svedomia a zabudla som aj na to, že v jej prítomnosti ho volám menom.

„Je to vôbec normálne? Prečo práve mňa stretlo také nešťastie?“ opýtala sa a hneď na to sa rozplakala. „Asi by som mala ísť,“ začala sa dvíhať zo stoličky, no ja som ju hneď musela zastaviť. Teraz nie len z dôvodu plánu, ale aj preto, že mi jej prišlo ľúto a chápala som ju ako žene ženu. Musím však priznať, že mi jej bolo aj ľúto.

„Nie!“ zastavila som ju. „Hlavne v takomto stave nikam nechoď. Nie len z psychologického hľadiska je to nesprávne, ale sama musíš dobre vedieť, že to nie je múdre rozhodnutie,“ dodala som a pozerala sa na to, ako sa znova posadila a svoje chudé ruky položila na červenú šálku s kávou.

„Máš pravdu. Nemala by som nikam ísť,“ povedala. „Vlastne by som tu mala zostať a spýtať sa ťa, ako sa zbaviť Jo-,“ odmlčala sa, „Timothyho.“

„Vedela by som o jednej možnosti,“ usmiala som sa na ňu.

„Tak sem s ňou,“ aj ona sa usmiala. Spoznala som ten úsmev na jej tvári. To bol úsmev zákernosti. Chcela sa zbaviť minulosti, v ktorej dodnes žila.

„A vieš čo? Chcem do tej kávy cukor aj mlieko,“ povedala a ja som vedela, že sa chytá si svoj život osladiť.

Bola tu však ešte jedna vec. Teraz vlastne neviem, či je alebo nie je dôležitejšia, no som si istá, že väčšina práce z môjho plánu je hotová...

****

Časť bez obrázka. A vlastne je to aj jedno. Hlavné je, že je časť. A chcela by som vedieť, čo by ste povedali na to, keby som povedala, že toto je posledná časť... 

Dolls 21

Treba uskutočniť nový plán, pretože sa to musí skončiť

„Ani nevieš, aký som ti vďačný,“ povedal mi Harry, asi tri hodiny po tom, čo sa dali s Louisom znova dokopy. Teraz sedíme v kuchyni za stolom a pijeme čaj.

„Harry, ja som rada, že ste spokojný,“ usmiala som s na neho a pohladila som ho po ruke. Akoby sa predošlé dva týždne vôbec nestali. Ani si nepamätám, kedy som Harryho naposledy videla takto úprimne sa usmievať.

„Bez teba by sme neboli,“ povedal, odtiahol si ruku a sklopil zrak.

„Vieš, čo? Už je to za nami, nebudeme sa k tomu vracať, dobre?“ povzbudivo som povedala. „A teraz choď za Louisom, určite mu už chýbaš.“

„Asi hej,“ pousmial sa, vypil zvyšok čaju, postavil sa a odkráčal z kuchyne von. Pozerala som sa za jeho kráčajúcou postavou, oblečenou len v modrom župane. ‚Ten ale vyzerá zozadu dobre. Škoda, že je gay,‘ pomyslela som si a zasmiala sa nad vlastnými myšlienkami. Teraz mi prišlo ľúto tých pätnástich miliónov dievčat po celom svete, ktoré dúfajú v to, že s jednou z nich Harry, Louis, Niall, Zayn alebo Liam skončia a pritom ani jedna z nich netuší, že Harry s Louisom tvoria pár, Niall svoju osudovú lásku našiel vo verejnej priateľke Louisa, Liam neustále tajne prahne po Danielle, ktorá sa opäť dostáva do úzadia vďaka Sophii a Zayn, ktorý tú svadbu myslí tak naozaj, ako aj to, čo preto robí. Vážne sa divím, že pri tom ich dôkladnom skúmaní ich životov na nič z toho ešte fanúšičky a ani novinári neprišli. Je až neuveriteľné, ako dôsledne si Modest plní svoju prácu. Je načase, aby Modest urobil chybu.

„O čom premýšľaš?“ zo zamyslenia ma vytrhol Niall.

„Ale nad ničím. Kde je Eleanor?“ nadhodila som tému.

„Práve odišla,“ povedal Niall. „Je divné ťa tu vidieť,“ skonštatoval Niall.

„Prečo?“ zaujímala som sa.

„No vieš. V posledné dni ťa nebolo skoro ani vidieť, stále si sedela v izbe a v ničom sa hrabala,“ mykol plecami a sadol si na stoličku, kde pred chvíľou sedel Harry.

„Už sa nemusím v ničom hrabať. Našla som to, čo som potrebovala,“ vysvetlila som mu.

„A čo si hľadala? Teda ak sa smieš spýtať,“ povedal.

„Jasné, že sa smieš spýtať. Hľadala som nejaké veci ohľadom kresťanstva,“ odpovedala som na jeho otázku.

„Načo?“ nechápal.

„Aby som dalo znova dokopy Louisa s Harrym,“ vysvetlila som mu a zatvárila som sa tak, akoby to bola tá najsamozrejmejšia vec pod slnkom.

„Podarilo sa?“ položil mi ďalšiu otázku. Už ani neviem koľkú za sebou.

„Choď sa pozrieť do Harryho alebo Louisovej izby. Neviem ti s určitosťou povedať, do ktorej sa zavreli, pretože som po tom nepátrala, ale v jednej z nich by mohli byť zamknutý,“ usmiala som sa na neho a keď som videla, ako sa pri mojej odpovedi nadchol, tak som si bola istá, že to aj pochopil.

„Si úžasná,“ skonštatoval.

„Keď hovoríš,“ povedala som a prehodila som si vlasy z ramena dozadu, ako to robia namyslené slečny.

„Ja to myslím vážne,“ zasmial sa nad mojou reakciou.

„Ja viem,“ povedala som a rukou som opäť objala stále teplú šálku s čajom. „Ty sa pochvál, Niall. Čo nové s Eleanor?“ zabŕdla som doňho.

„Vlastne nič. Nikam sme nepostúpili. Stále sa s ňou nemôžem prejsť po parku, bez toho, aby to nevedel celý svet a svet novinárom to nepokladal za vzťah. Nie, že by mi to vadilo, ale keby sa to dozvedel Timothy, tak sa s Eleanor už nikdy neuvidím,“ zosmutnel.

„Niall, aký vzťah majú John s Milicou?“ položila som mu otázku, ktorá mi už dlhšie vŕtala v hlave.

„Je divné, že im niekto povie menom,“ najskôr skonštatoval celkom nepodstatnú vec a potom pokračoval. „Nikto o nich skoro nič nevie, ale každý vie, že spolu majú románik, no zatiaľ sa nenašiel odvážlivec, ktorý by im to povedal. Vlastne to vie každý, kto s nimi pracuje a do stáva sa do kontaktu. Jediný, ktorý majú každodenný kontakt s Timothym a nevedia o tom sú jeho žena s päťročnou dcérou a trojročným synom. Tí ešte ani Greenovú nevideli, pretože Timothy si to neželá. Greenová sa totiž dokáže správať dosť okato a je jasné, že Timothy nechce, aby jeho manželka vedela o jeho nevere. No nič bližšie neviem. Prečo ťa to zaujíma?“ spýtal sa ma nakoniec.

„Myslím si, že som našla spôsob ako vám sňať z ramien bremeno menom Modest,“ odpo- vedala som mu a sama sebe som pripadala akoby som citovala Bibliu. V tejto chvíli som sama zo sebou uzavrela dohodu, že ju už nikdy viac neotvorím.

„Ako?“ povedal jedno, jediné slovo, no aj to dokázalo perfektne odhaliť jeho zvedavosť.

„Podľa mňa, keby sme Timothyho v očiach Greenovej vykreslili, ako najväčšieho pokrytca, tak nám pomôže s jeho zničením a povedzme si úprimne. Keď nebude Timothy, nebude ani Modest. No na to, aby sa to dalo previesť by som potrebovala poznať ich príbeh podrobnejšie,“ vysvetlila som mu a už sa aj zamýšľala, ako by som také niečo mohla vyviesť.

„Ako to chceš urobiť?“ položil mi ďalšiu otázku, no teraz som na ňu nemala odpoveď.

„Neviem,“ jednoducho som odvetila. „Tak ďaleko som sa ešte nedostala. Vlastne ma to napadlo len teraz,“ priznala som sa.

„Páni, vyzerá to na ďalšie dni, ktoré stráviš vo vlastnej spoločnosti vymýšľaním ďalšieho plánu,“ skonštatoval Niall. Mal pravdu...

Nová časť je tu. Hneď na začiatok by som chcela poznamenať, že na tom poslednom obrázku by som vymenila štítky, ktoré oznamujú TO DO a DONE, pretože Dolls sa blíži ku koncu!! Je divné že ešte včera som sa sťažovala, že neviem ako pokračovať a keď som napísala túto časť, tak som presne vedela ako ďalej a že to zároveň aj smeruje ku koncu... Stáva sa :D

Túto časť by som chcela venovať veľkej Niallerke a zároveň aj jedinej osobe, ktorá mi okomentovala posledné dve časti. To je pre teba! :*

Dolls 20

Očakávania

„Harry, chcem s tebou hovoriť o tej tvojej viere,“ povedala som a sadla si oproti nim na konferenčný stolík.

„Na čo som tu teda ja?“ opýtal sa Louis.

„Zistíš,“ ubezpečila som ho. „A pokiaľ viem, tak ty veríš v to isté,“ vrhla som po ňom pohľadom.

„Čo je s mojou vierou, ja sa kvôli tvojej ateistike nemienim vzdať svojej viery!“ Harry sa rozkričal a znova sa pokúsil postaviť sa.

„Sadni si a počúvaj ma! Nikto sa ti nesnaží nahovoriť, aby si sa vzdal svojej viery, ale chcem ti niečo vysvetliť. Vieš, v poslednom čase som sa pripravovala len nato, kedy sa s vami stretnem a preriešime spolu to, na čom ste...“

„Ja viem dobre na čom sme. Môžem ísť,“ prerušil ma Louis.

„Nie, len počúvaj. V posledné dni som vlastne nerobila nič iné len zháňala niečo, čo by dokázala vyvrátiť slová toho chlapa, ktorý ti Harry, tak poplietol hlavu, až to viedlo k tragickému koncu,“ hovorila som a popritom som sa snažila ignorovať Harryho nesúhlasné pohľady a krútenie hlavou. „Jednoducho som behala po internete a čítala mnoho kníh, kde by sa o kresťanstve mohli nejako zmieňovať. Pozerala som po všelijakých debatných stránkach, pozerala som aj stránky tohto typu na sociálnej siete a dokonca som siahla aj po Biblii. Rozhodla som sa však najviac uprieť na tú Bibliu, pretože na internet popíše hocikto hocičo a o sociálnych sieťach už ani nehovorím, no oplatilo sa. A vieš, čo som c tej Biblii našla? Nič. Ani len zmienku o homosexuáloch. Dal si si ty niekedy tú námahu preštudovať Bibliu?“ spýtala som sa ho a nepokračovala som, kým nejako nezareagoval. Nakoniec pokrútil hlavou. To som čakala. „Tak vidíš, Harry. Teraz ťa nechcem uraziť, ale veď ty ani nevieš v čo vôbec veríš. Trošku som si pozrela aj históriu cirkvi, pretože som nechápala tomu, ako ten chlap, čo ti tak zahmlil mozog, prišiel na to, čo tam rozprával. Myslím si, že z dejepisu poznáš históriu cirkvi. Pamätáš si na to, akú moc mala cirkev v stredoveku, aké tresty propagovala, ako preferovala bohatstvo pred chudobou a ako sa chudoba skoro ani do kostola nedostala, pretože si to nemohla dovoliť. Takto pokračovalo až do roku tisíc päťstosedemnásť, keď istí nemec, augustínsky mních, nepribil na dvere chrámu svoju kritiku pre cirkev, teraz skôr známu ako Lutherovu reformu. Pamätáš si to, však?“ položila som mu ďalšiu otázku a on znova prikývol, ale nepozeral sa na mňa. Svoj pohľad upieral na dlážku. Pokračovala som: „V Biblii som našla jeden zaujímavý citát, ktorý povedal Ježiš. Nepoviem ti ho presne od slova do slova, ale myslím, že jeho podstatu zachytím: „Boh ťa má rád takého, aký si, tak sa nesnaž meniť len preto, lebo niekto to od teba žiada. Konaj tak, ako ti hovorí srdce. Rozdávaj lásku.“ A vieš, čo si ja myslím? Podľa mňa si to cirkev prekrútila podľa seba, aby mohla ovládať svet a podľa nej to znie: „Boh ťa síce miluje takého, aký si, no neopováž sa porušiť niečo, čo nesúvisí s ideálmi terajšieho sveta. Buď sám sebou len do tej mieri, kým to neprekáža cirkvi, aby mohla slobodne ďalej prekrúcať božie slovo.“ Harry, ja si vážne myslím, že je nezmysel, aby si obmedzoval vlastnú lásku len preto, že sa to nejakému chlapíkovi v kostole nepáči. Ak ťa už toto nepresvedčí, tak ja už neviem čo. Ale ja pevne dúfam v to, že sa teraz rozhodneš naozaj úprimne a nie podľa slov niekoho, kto si myslí, že je Boh zoslaný na zem.

Teraz vás tu nechám samých. Vysvetlite si to, porozprávajte sa. Hlavne odtiaľto neodchádzajte bez toho, aby ste si nevymenili pár slov. Medzi vami je niečo, čo potrebuje byť vysvetlené a dúfam, že si to, čo som vám teraz povedala vezmete k srdcu a budete uvažovať podľa seba. No ako vidím, tak už sa opakujem, takže ja už idem a ak bude treba, tak ja si vážne nájdem spôsob, akým by som vás tu uzamkla,“ dohovorila som. Postavila som sa z konferenčného stolíka, na ktorom sa vôbec nesedelo pohodlne a odišla som z miestnosti. Rozhodla som sa, že ich nebudem špehovať a ani odpočúvať. Šla som do kuchyne, uvariť si kávu a radšej si predstavovať, čo sa tam deje, pretože si myslím, že v ojej hlave to bude omnoho epšie, než v skutočnosti...

****

Nová časť, presne tak, ako som sľúbila. Už sme pri dvadsiatke! Woow! Dúfam, že sa k tomuto jubileu vyjadríte komentárom. Bola by som strašne rada :)

Dolls 19

S pomocou sa ľahko vypláva na povrch

Myslím, že som už prišla na riešenie, ako by sa dalo vyriešiť, to čo je tu práve teraz tým najväčším problémom. Zavolala som si teda Louisa a Harryho do obývačky zatiaľ, čo Liam bol na návšteve u nejakého kamaráta, ku ktorému mu ešte nezakázali chodiť, Niall bol zavretý v izbe s Eleanor, ktorá tu bola opäť vyslaná za Louisom na príkaz Milice. Ona sa však zavrela do izby s Niallom a nevyzerá to tak, že by za sa chystali odtiaľ vystrčiť. A Zayn s Perrie si zašli do mesta a potom do kina, ani neviem na aký film, ale vlastne mi to bolo jedno, pretože otázka: Čo dnes dávajú v kine? je tá posledná, čo mi vŕta v hlave.

Najskôr som šla pre Harryho, pretože som ich samozrejme nemohla zavolať oboch naraz, to by sa mi nepodarilo.

„Harry?“ otvorila som si dvere, keď ma už po asi siedmom zaklopaní na dvere naďalej ignoroval.

„Myslel som si, že ti dôjde, že tu nemáš chodiť, keď ti neodpovedám. Si predsa psychologička, mala by si vedieť kto si čo myslí,“ ihneď sa na mňa oboril.

„S tým, že som psychologička máš pravdu, ale nie som médium, aby som vedela, čo si myslíš,“ odvetila som a aj napriek tomu, že ma tu očividne nechcel som sa rozhodla, že vstúpim ďalej, až k posteli, na ktorej trávi celé dni.

„Aké médium, čo to tu trepeš?“ zamračil sa na mňa. „To je jedno. Už len z princípu, by si to mala vedieť. Veď takéto veci ťa naučí sám život,“ pokračoval a potom si ľahol, otočený mi chrbtom. Zjavne si myslel, že týmto na odradí, ale ja sa nedám. Nie po toľkom úsilí.

„Prepáč, máš pravdu. Nemala som tu len tak vtrhnúť, ale keď ja s tebou potrebujem nutne niečo prebrať,“ ospravedlnila som sa.

„Ja teraz nemám náladu,“ zamrmlal len tak do vankúša.

„A kedy ju ty v poslednom čase máš?“ podpichla som ho.

„Áno, pokračuj, len sa zo mňa smej. Takto ti vážne pomôžem, máš pravdu,“ ironicky sa uškrnul.

„Harry, ty vieš, že ja som to tak nemyslela, tak sa prosím ťa neurážaj,“ sadla som si na kraj postele a chytila ho za rameno.

„Ja viem, ale vážne nemám náladu, prepáč,“ opäť sa posadil a ja som si všimla, že má stále na sebe pyžamo, aj keď sú už štyri hodiny poobede, akurát si dal hrubé ponožky a hrubí pletený sveter, ktorý vyzeral akoby ho urobila pani Weasleyová z Harryho Pottera, akurát H mu tam chýbalo, inak bol úplne identický. Nedivím sa, veď z toho nič nerobenia mu musí byť zima.

„No toto je vážne dôležité a myslím, že by ti to mohlo aj vrátiť náladu,“ povzbudzujúco som sa na neho usmiala.

„Čo by už len mne mohlo vrátiť náladu?“ ironicky sa uškrnul a hneď mu úsmev z tváre zmizol a zatváril sa bolestivo, ako by ho ten ironický úsmev udrel do tváre. Bolo mi ho ľúto. Neskutočne.

„Tak to aspoň skús. Za skúšku nič nedáš a aspoň zabiješ čas. Hlavne mi nehovor, že máš niečo dôležitejšie, pretože vylihovanie a žalovanie sa papieru textom, s ktorého by mohla byť pesnička, ale nakoniec to vyhodíš, aj keď si ich napísal už toľko, že by si už mal aj zaplnený celý album,“ úprimne som sa na neho usmiala, pretože som si myslela, že práve toto by mu mohlo pomôcť.

„Ako to vieš?“ zašepkal a pozrel sa mi priamo do očí.

Len som mykla plecami a povedala: „Aj Louis to robí.“

Nachvíľu som zazrela, ako sa mu nadvihli kútiky úst, ale tento zjav sa mu hneď vytratil z tváre.

„Dobre, tak ja teda idem, keď je to také naliehavé,“ povedal a zdvihol sa z postele. Tak toto bolo ľahšie, ako som si myslela.

„Kde mám vlastne ísť?“ spýtal sa.

„Do obývačky, počkaj ma tam, aj si ešte pre niečo idem,“ usmiala som sa a vybehla som z jeho izby akože do tej svojej, lenže hneď ako sa stratil na schodoch som začala potichu klopať na Louisove dvere.

„Slobodno, je otvorené,“ ozval sa tlmený hlas z vnútra. Tak som teda vošla.

„Ah, to si ty,“ povzdychol si.

„Čakal si snáď niekoho iného?“ spýtala som sa z nadvihnutým obočím a pohľadom upriameným na jeho postavu, taktiež sa váľajúcu na posteli.

„Vlastne ani nie,“ priznal sa a pokrčil plecami.

„Louis mohol by si mi z niečím pomôcť?“ na rovinu som sa spýtala, pretože som nemala moc času, aby Harry nemal podozrenie a nebodaj ma nezačal hľadať.

„S čím?“ ihneď sa spýtal.

„To je prekvapenie,“ usmiala som sa na neho.

„V poslednom čase sú prekvapenia to posledné, čo by som chcel,“ povedal a otočil sa na bok, mne chrbtom.

„Ale je to aj strašne dôležité,“ snažila som sa presvedčiť, aj keď som vedela, že mi nechýba veľa a presvedčím ho. Louis si typ človeka, ktorý neskutočne zvedaví, aj keď má zlú náladu. Povaha sa u ľudí nemení za žiadnych okolností.

„Čo by to teda malo byť?“ opäť sa mi otočil tvárou.

„To by už nebolo prekvapenie,“ zatvárila som sa šibalsky.

„No dobre, ale ak to bude nejaká kravina, tak ťa naštvem,“ pohrozil mi prstom a už sa staval z postele. Usmiala som sa, pretože tejto potrebe sa jednoducho nedalo zabrániť.

Vyliezli sme z jeho izby a ja som ho rovno ťahala do obývačky, kde by mal čakať Harry.

Hneď, ako sme potichu prekročili prah obývačky som zbadala kučeravú hlavu, ktorá vytŕčala spoza operadla sedačky, na ktorej sedel dotyčný, ktorej tá hlava patrila. Tentoraz som bola tak strašne rada za zariadenie obývačky, pretože mi padlo neskutočne vhod, že sedačka je otočená ku nám chrbtom, aspoň si Harry nevšimol to, prečo som si bola a rovno nezdrhol. Zato Louis vedľa mňa stuhol ako soľný stĺp a prehovoril: „Vallerie.“

Vedela som, že je to zlé, hlavne keď sa na to Harry otočil a šibol po mne nenávistným pohľadom. No ja sa nevzdám. Dotiahla som ich až do spoločnej miestnosti, tak to nevzdám, pretože by sa mi to mohlo stať osudným. Alebo skôr by sa mi to stalo osudným, už v živote by som ich na nič nenahovorila.

„Povedal som, že neznášam prekvapenia,“ Louis sa zatváril kyslo a zamračil sa na mňa.

„Ja odchádzam,“ zahlásil Harry a už staval zo sedačky, že odíde.

„Žiadne také, ani jeden z vás sa odtiaľto nepohne. Aspoň nie dovtedy, kým si to medzi sebou nevyriešite,“ zatrhla som im to a postavila sa pred Harryho, aby som mu zatarasila cestu, zatiaľ, čo Louisa som pevne zvierala za dlhý rukáv.

„Tu nie je čo vysvetľovať, Vallerie. Jasne mi povedal, že náš vzťah je nanič a vlastne nikam nevedie. Vraj som bisexuál, vraj by som si mal nájsť nejakú ženu a začať si s ňou, akoby sa láska dala ovplyvniť však, ale ty by si to predsa mala vedieť najlepšie, si totiž psychologička. Mala by si vedieť, čo je pre našu dušu najlepšie, ale toto to totiž nie je, pretože jediný pohľad na neho ma neskutočne ničí. Tak mi láskavo dovoľ odísť,“ poprosil, zatiaľ čo sa mu slzy valili po lícach jedna za druhou.

„Nie, to teda nie,“ protestovala som a pozrela som sa na Harryho, na toho, koho Louis meno ani nedokázal vysloviť, a hľadala som u neho nejakú podporu, pretože som vedela, že aj keď to povedal, nemyslel to vážne. Ale Harry nič, len sa neho díval, ale už sa viac nesnažil sa cezo mňa predrať a odísť.

„Ale je to tak, veď sa ho spýtaj,“ vyzval ma. „Dobre si pamätám, ako mi povedal, že ma neľúbi, pretože to čo bolo medzi nami nebola skutočná láska, ale choroba. Chápeš, choroba!“ hovoril a pritom dôsledne zvýrazňoval minulý čas.

„Presne o tomto som sa s vami chcela porozprávať. Sadnite si, obaja!“ rozkázala som im.

„Vallerie, toto nemá zmysel,“ zašepkal Harry.

„Sadnite si!“ zopakovala som a tentoraz som im ukázala na sedačku, s ktorej sa Harry pred chvíľou postavil. Obaja sa teda posadili.

****

Konkrétne táto časť bude bez obrázka. Vysvetlím prečo. Veľmi sa ospravedľňujem, že časť je tak neskoro, ale z nejakého dôvodu mi nejde vôbec zapnúť na notebooku antivirus a ani ineternet. tak preto. Moc ma to mrzí a práve aj z tohto dôvodu tu nebude obrázok, stade odkiaľ pridávam časť totiž nemám ani jeden obrázok. Moc ma to mrzí, ale skôr sa časť pridať nedala. Viem, že ostatné autorky (tie, ktorých príbehy stoja za zmienenie, teda aj tie, ktorých príbehy čítam) pridávajú časť v priemere raz za mesiac, ale ja vonkoncom nepatrím k takým autorkam a už vonkoncom nechcem pridávať časť raz za mesiac a preto ma to tak štve. No nič... pomodlite sa, nech sa mi problém s počítačom vyrieši čim skôr a prosím vás moc... zanechajte mi tu komentár :) Bola by som neskutočne a neopisateľne rada :)

Btw: Ak pôjde všetko podľa plánu, nová časť by mala byť včera, ale tiež bez obrázka (:(